Vatikán 17. októbra (VaticanNews) Počas nedeľnej modlitby Anjel Pána pápež venoval svoje myšlienky vysídleným obyvateľom regiónu, zaželal všetkým obyvateľom, aby boli chránení ako súčasť miestnej kultúry a vyslovil výzvu na zachovanie kláštorov. Utečenci, ktorí utiekli po útokoch Azerbajdžanu (je ich približne 100 000), sa obávajú, že sa už nikdy nebudú môcť vrátiť do svojich domovov.

Kríza v Náhornom Karabachu naďalej znepokojuje pápeža Františeka. Počas modlitby Anjel Pána na záver mariánskej modlitby pápež František vyjadril znepokojenie „nad humanitárnou situáciou vysídlencov, ktorá je vážna.“

Tisíce Arménov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy po tom, ako Azerbajdžan 19. septembra získal kontrolu nad územím a zvrhol separatistickú vládu, sú vysídlení.

Pápež tiež vyzval na ochranu náboženských spoločenstiev a posvätných miest. „Chcel by som tiež osobitne vyzvať na ochranu kláštorov a bohoslužobných miest v regióne. Dúfam, že úrady a všetci obyvatelia ich budú rešpektovať a chrániť ako súčasť miestnej kultúry, výraz viery a znak bratstva, ktoré umožňuje žiť spoločne v rozmanitosti.“

Viac ako sto tisíc utečencov v Arménsku

V posledných týždňoch prišlo do Arménska z Náhorného Karabachu viac ako 100 000 utečencov, čo je prakticky celá populácia regiónu. Jerevan uľahčil vstup vysídlencov na svoje územie, ale zvládnuť ich príliv je mimoriadne ťažké.

Tajomníčka Zväzu Arménov a predsedníčka Všeobecného arménskeho dobročinného združenia v Miláne Gayané Khodaveerdiová pre Vatican News vysvetlila, že „utečenci boli ubytovaní nielen v hlavnom meste Jerevan, ale aj v mestách a dedinách, tí, ktorí mali v Arménsku príbuzných, boli ubytovaní u nich, zatiaľ čo ostatní boli dočasne ubytovaní v školách alebo gymnáziách. Vyvíjajú sa aj snahy o obnovu starých budov na prijateľné podmienky na bývanie, ale to si vyžiada určitý čas.“

Potreby utečencov

„Po skončení počiatočnej núdzovej fázy je teraz dôležité nájsť pre utečencov riešenie bývania, ktoré nebude dočasné,“ pokračuje Khodaveerdi, „a na to je potrebná veľká organizácia. Stále sú potrebné finančné prostriedky, aby títo ľudia mohli viesť dôstojný život. Ďalším dôležitým bodom,“ vysvetľuje aktivistka, „je duševné zdravie.“

„Väčšina týchto ľudí je traumatizovaná. Už viac ako deväť mesiacov žijú v obkľúčení, s nestabilným a obmedzeným prístupom k potravinám, zdravotnej starostlivosti a elektrine. Následne boli bombardovaní a vyhnaní z krajiny svojich predkov.“ Jednou z najväčších výziev pre ľudí, ktorí prišli do Arménska, je vyrovnať sa s radikálnou zmenou, ktorou ich život prejde, vzhľadom na to, že len málokto má nádej na návrat do svojich domovov.

„Mnohí z nich sú zmätení, nevedia, ako majú ďalej žiť. Nie všetci sa môžu spoľahnúť na svoje rodiny a blízkych a musia si vymyslieť nový život inde,“ pokračuje Khodaveerdi, „preto je prítomnosť psychológov taká potrebná a dôležitá.“ UNICEF pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia vydal aj výzvu zameranú na duševné zdravie maloletých v Náhornom Karabachu.

Medzinárodná solidarita

OSN vyslala do regiónu svoju prvú pomocnú misiu za posledných 30 rokov. Na pomoci utečencom sa podieľa celá sieť Caritas pod vedením Caritas Armenia, ako aj Arménske všeobecné dobročinné združenie v Chodaverdi. „V súčasnosti,“ uzatvára, „spolupracujeme s veľmi veľkou medzinárodnou mimovládnou organizáciou World Central Kitchen, ktorá sa zapojila do projektu pomoci utečencom v Arménsku a spolu s ňou sme rozdali viac ako 25 000 jedál.“

Tiziana Campisiová a Leone Spallino - Vatican News