Vatikán 17. októbra (VaticanNews) Na pondelkovom popoludňajšom brífingu Tlačovej kancelárie Svätej stolice boli predstavené témy synodálnej práce, ktorá sa uskutočnila dopoludnia. Od misijnej činnosti cez medzináboženský dialóg až po úlohu žien v službe Cirkvi. Zhromaždenie si pripomenulo 45. výročie zvolenia Jána Pavla II. na pápežský stolec.
Pravý význam synodality, bohatstvo rozmanitosti, úloha, ktorú v Cirkvi zohrávajú pokrstení muži a ženy, misijná činnosť, ekumenizmus a medzináboženský dialóg, úloha žien v perspektíve ženského diakonátu a digitálny vývoj, pričom sa nezabudlo ani na mladých ľudí z chudobných krajín sveta, ktorí sú úplne odrezaní od používania najmodernejších technológií. To sú niektoré z tém, ktoré sa dnes ráno riešili počas synodálnych prác prebiehajúcich vo Vatikáne. Vyplynulo to z popoludňajšieho brífingu s novinármi, ktorý sa konal v Tlačovej kancelárii Svätej stolice.
Prvé preskúmané správy
„Preskúmali sa aj prvé správy z menších skupín (krúžkov),“ vysvetlil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Informačnej komisie synody, ktorý uviedol, že zasadnutie „sa začalo poďakovaním členov pápežovi za jeho apoštolskú exhortáciu C'est la confiance venovanú svätej Terézii od Dieťaťa Ježiša a Svätej tvári (sv. Terézia z Lisieux, pozn. red.), ktorá bola publikovaná 15. októbra 2023. Prefekt chcel tiež zdôrazniť, že tí istí členovia si „dlhým potleskom pripomenuli výročie, ktoré pripadlo na včerajší deň, 16. októbra, zvolenia Jána Pavla II.“. Okrem toho sa Ruffini s novinármi podelil o správu zo zasadnutia riadneho výboru synody z minulého piatka, ktorý zhodnotil „doterajšiu cestu“ a vyzdvihol „kvalitu a krásu počúvania“.
Synodalita nie je klišé
O synodálnom procese uvedenom do praxe na synode podal rozsiahle svedectvo páter Vimal Tirimanna z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, teológ zo Srí Lanky. „Keď som sem prichádzal,“ povedal, „myslel som si, že synodalita je klišé, ale musel som zmeniť názor. Synoda sa začala pred tromi týždňami a ja som si uvedomil, že synodalita sa tu naozaj žije.“ Kňaz zdôraznil, ako sa to odráža aj v usporiadaní stolov: „Keď si sadnete za okrúhle stoly vedľa biskupov, kardinálov, žien a laikov, uvedomíte si, že ste v synodálnej Cirkvi a nie v Cirkvi pyramídového typu. Páter Tirimanna zdôraznil, že synodalita nie je nápad pápeža Františka, ale „odvoláva sa na Druhý vatikánsky koncil“. Vyjadril tiež nádej, že tento model by sa mohol preniesť aj „mimo samotnej synody“.
Modlitba a príprava
Jednou z tých, ktoré teší, že synodalita sa stáva čoraz viac realitou, je sestra Patricia Murrayová z Inštitútu blahoslavenej Panny Márie a výkonná sekretárka Medzinárodnej únie generálnych predstavených. Novinárom povedala: „Už dvadsať rokov vo svojej kongregácii zakúšam synodalitu tak, že do centra kladiem Ježiša a počúvam ostatných. Som nadšená, keď vidím, že táto metóda sa stala vlastnou synode a šíri sa v celej Cirkvi.“ Rehoľníčka tiež vysvetlila, že počas práce synody sa všetky hlasy vypočujú v slobode a že „prichádzame do menších skupín (krúžkov) pripravení, aby sme mohli lepšie rozlišovať. Musíme tiež dobre využiť čas na modlitbu, čo je dôležitý rozmer pri vnímaní príbehov, ktoré prichádzajú od bratov a sestier z iných krajín a kultúr“.
Svetlo, ktoré osvetľuje tmu
Nedávna apoštolská exhortácia o svätej Terézii z Lisieux oslovila aj pražského pomocného biskupa Mons. Zdenka Wasserbauera, ktorý v tomto dokumente videl kompas pre celú synodu. „Počas tejto práce,“ povedal novinárom, „som veľmi jasne vnímal, že slovo ,misia‘ je pre nás kľúčovým bodom. A svätá Terézia z Lisieux je spolupatrónkou misií.“ Existujú dva dôvody, prečo biskup vníma exhortáciu ako maják: „Prvý súvisí s tým, že svätica, keď vstúpila do karmelitánskej rehole, mala túžbu zachraňovať duše. No uvedomil som si, že tu sa každý deň stretáva všetkých 400 členov, ktorí hľadajú dobro pre druhých, pre ich spásu. Druhý dôvod sa vzťahuje na temnú noc, ktorú svätá Terézia z Lisieux pociťovala vo svojej duši v roku 1856. Niektorí hovoria, že aj dnes Cirkev tretieho tisícročia prechádza istou temnotou: synoda je svetlom, ktoré osvetľuje tmu.“
Pozornosť na bolesť
V odpovedi na otázky niektorých novinárov, či sa diskutovalo o bolesti LGBTQ+ ľudí, s. Murrayová uviedla, že „o bolesti sa v menších skupinách diskutovalo. Bola snaha pochopiť, ako môže Cirkev v liturgickej a pastoračnej oblasti dať najavo, že sa ospravedlňuje za spôsobenú bolesť. Je tu veľké povedomie.“ Na rovnakej vlnovej dĺžke sa niesla aj ďalšia otázka novinára, či sa riešila otázka požehnania pre páry rovnakého pohlavia. Prefekt Ruffini vysvetlil, že táto otázka „nie je ústredná“ a že sa viac hovorilo o formácii, službe zasvätených, uprednostňovaní chudobných a kolonializme. Ruffini dodal, že učenie Katolíckej cirkvi je v centre všetkého, čo sa na synode robí.
Čínski biskupi
Prefekt Ruffini potvrdil správu, že biskupi z Číny, ktorí sú prítomní na synode, sa z pastoračných dôvodov vracajú späť do svojich diecéz a ukončujú svoju prácu na synode.
Federico Piana – Vatikán
Preložila Katarína Jančišinová
