Vatikán 17. októbra (TS ČBK) „Synodálne zhromaždenie je stretnutím ľudí, ktorí hľadajú dobro pre druhých,“ povedal pražský pomocný biskup Zdenek Wasserbauer, ktorý je delegátom ČBK na synode o synodalite, ktorá prebieha vo Vatikáne. Upozornil, že takmer 400 účastníkov tohto synodálneho zhromaždenia sa riadi rovnakým mottom ako svätá Terézia z Lisieux, ktorej pápež František venoval novú apoštolskú exhortáciu. „Veľmi silno cítim, že na synode sa zišlo 400 osôb, ktoré chcú dobro pre druhých. V Ríme si v tejto chvíli 400 ľudí našlo čas na hľadanie spôsobov, ako pomôcť druhým a ako ich pochopiť,“ zdôraznil biskup Wasserbauer počas brífingu, na ktorý bol pozvaný spolu so srílanským teológom profesorom Vimalom Tirimannom a rehoľnou sestrou Patriciou Murrayovou, I.B. V. M.
Hoci na synodu je uvalené „informačné embargo“ a zákaz rozhovorov s jej účastníkmi, na osobnú žiadosť pápeža Františka sa komunikácia so svetom riadi prostredníctvom každodenných brífingov, ktoré vedie Paolo Ruffini, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre médiá. Ich hostia z radov účastníkov synody sa s novinármi delia o svoje dojmy z diskusií prebiehajúcich v aule, ale predovšetkým sa snažia vysvetliť ducha synodality a synodálny prístup, ktorému sa spoločne učia.
Biskup Wasserbauer sa nechal inšpirovať najnovším pápežským dokumentom venovaným svätej Terézii z Lisieux, patrónke misií, aby si znovu položil otázku, čo je to misia. Otázka, ktorá je spolu s témou spoločenstva a účasti zapísaná do synodálnej DNA. V tejto súvislosti zdôraznil, že misia má za cieľ oslobodenie človeka, misii ide o ľudské dobro, chce prinášať spásu a spasenie iným. Ako druhý silný moment spomenul v exhortácii opísanú „temnú noc viery“ svätej Terézie, ktorú prežila okolo Veľkej noci 1896 a ktorú aj ona sama dala do súvislosti s „bolestnou realitou ateizmu.“
„Koniec 19. storočia bol obdobím vzostupu ateizmu a šírenia myšlienok Marxa a Engelsa,“ poznamenal ďalej biskup Wasserbauer a pripomenul skúsenosť s devastáciou, ktorú v našich krajinách spôsobil komunistický ateizmus. „Tragédia komunizmu, ktorú som tiež zažil na vlastnej koži, v mnohých ohľadoch kultúrne a duchovne zmasakrovala naše národy,“ poznamenal a dodal, že hĺbku tejto „noci sveta a Európy“ vnímala už svätá Terézia. A hoci niektorí hovoria aj o „noci Cirkvi“ v treťom tisícročí, biskup Wasserbauer ubezpečil, že táto synoda pomáha osvetliť dnešnú tmu, vniesť svetlo do rôznych tmavých nocí a súmrakov v živote Cirkvi našich čias.
V odpovedi na otázky novinárov, ktoré sa neustále točili okolo otázky požehnania homosexuálnych párov, prítomní predstavitelia synody zdôraznili, že to nie je hlavným cieľom synody. Profesor Tirimanna pripomenul, že Cirkev je univerzálna a má mnoho iných problémov, napríklad zástupy ľudí, ktorí sa môžu najesť len raz denne. Biskup Wasserbauer spomenul otvorené rany kolonializmu, ktorým čelia mnohé národy v Afrike a Ázii a sestra Murrayová hovorila o premýšľaní o nových otázkach na základe Zjavenia a Tradície.
Všetci spoločne, vrátane Dr. Ruffiniho, ocenili aj atmosféru slobodného rozhovoru, ktorá vládne v diskusných krúžkoch, a zopakovali, že cieľom tohto stretnutia nie je definovať novú doktrínu, ale naučiť sa nový štýl založený na tom, že všetci sme deťmi milujúceho Otca, a preto ani Cirkev nikomu nezatvára dvere.
Zdroj: Cirkev.cz
