Švajčiarsko 5. októbra (TK KBS) Predsedníctvo Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) so znepokojením sleduje humanitárnu krízu, ktorá sa odohráva v Náhornom Karabachu, a pripája sa k opakovaným výzvam pápeža, aby sa prostredníctvom rokovaní vyriešila situácia v tomto regióne, ktorý je už príliš dlho centrom konfliktu, a žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zmiernilo humanitárnu núdzu státisícov utečencov.
Podľa najnovších údajov je v krajine približne 100 000 etnických Arménov, ktorí utiekli z Náhorného Karabachu. Región, ktorý je pod kontrolou Azerbajdžanu, ale má veľa arménskych obyvateľov, je predmetom medzinárodného sporu už približne 30 rokov. Ten ohrozuje aj kresťanské dedičstvo v tomto regióne.
Po konflikte v roku 2020, ktorý viedol k bolestivému mieru pre Arménsko, so stratou kontroly nad územiami niekoľkých historických kláštorov, bol na dlhé mesiace Lačinský koridor, jediná prístupová cesta medzi hlavným mestom Náhorného Karabachu Stepanakertom a arménskym hlavným mestom Jerevanom, zablokovaný aktivistami, čím vznikla prvá humanitárna krízu.
V posledných týždňoch Azerbajdžan začal v regióne „protiteroristickú operáciu“. Následná dohoda s Arménskom spôsobila exodus všetkých etnických Arménov. Viac ako 100 000 ľudí opustilo starobylú krajinu Arcach.
Biskupi Rady európskych biskupských konferencií hľadia na túto humanitárnu tragédiu s veľkým znepokojením. Spolu s pápežom Františkom apelujú „na dialóg medzi Azerbajdžanom a Arménskom a dúfajú, že rozhovory medzi týmito stranami povedú s podporou medzinárodného spoločenstva k trvalej dohode, ktorá ukončí humanitárnu krízu“.
CCEE zároveň vyzýva na monitorovanie kresťanského dedičstva v Náhornom Karabachu. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 sa po prímerí v roku 2020 dostalo pod kontrolu Azerbajdžanu 1456 arménskych pamiatok a boli už počas vojny poškodené.
Zároveň vyjadruje nádej, že medzinárodné orgány nájdu na základe rokovaní riešenie, ktoré zaručí bezpečnosť utečencov a ich právo zostať v krajine, kde vyrastali so svojimi tradíciami; že medzinárodné rezolúcie, ktoré vyzývajú na voľný prístup do Lačínskeho koridoru, budú rešpektované; že humanitárna kríza bude vyriešená tak, že do centra pozornosti sa postaví človek, a nie politické záujmy.
Saint Gallen 5. októbra 2023
Zdroj: CCEE Preložila: Mária Spišiaková
