Praha 5. októbra (TS ČBK) Dikastérium pre náuku viery dostalo 13. júla 2023 žiadosť od kardinála Dominika Duku OP, emeritného pražského arcibiskupa, v mene Českej biskupskej konferencie, ktorá sa týka viacerých otázok týkajúcich sa podávania Eucharistie rozvedeným osobám žijúcim v novom zväzku. Hoci niektoré otázky sú formulované nedostatočne jasne a môžu skrývať niektoré nepresnosti, dikastérium na tieto otázky odpovedalo, aby pomohlo vyriešiť pochybnosti, ktoré vyvolávajú. Prinášame ich.
(1) Je možné, aby diecéza, ktorá sa nezhoduje s biskupskou konferenciou, prijímala rozhodnutia úplne autonómne s ohľadom na skutočnosti uvedené v druhej a tretej otázke?
Apoštolská exhortácia Amoris laetitia, dokument riadneho pápežského magistéria, ktorému sú všetci povolaní ponúknuť poslušnosť rozumu a vôle, uvádza, že presbyteri majú „sprevádzať dotknuté osoby na ceste rozlišovania podľa učenia Cirkvi a pokynov biskupa“. V tomto zmysle je možné, ba priam žiaduce, aby ordinár diecézy stanovil určité kritériá, ktoré v súlade s učením Cirkvi môžu pomôcť kňazom pri sprevádzaní a rozlišovaní rozvedených osôb v novom zväzku.
2. Možno odpoveď pápeža Františka na otázku Pastoračnej sekcie diecézy Buenos Aires (2) vzhľadom na to, že text bol uverejnený v Acta Apostolicae Sedis, považovať za vyjadrenie riadneho magistéria Cirkvi?
Ako sa uvádza v reskripte, ktorý sprevádza oba dokumenty v Acta Apostolicae Sedis, tieto sú uverejnené „velut Magisterium authenticum“, teda ako autentické magistérium.
3. Ide o rozhodnutie riadneho Magistéria Cirkvi na základe dokumentu Amoris laetitiae?
Ako Svätý Otec pripomína vo svojom liste delegátovi pastoračnej oblasti Buenos Aires, Amoris laetitia bola výsledkom práce a modlitby celej Cirkvi, sprostredkovanej dvoma synodami a pápežom. Tento dokument nadväzuje na magistérium predchádzajúcich pápežov, ktorí už uznali možnosť rozvedených osôb v nových zväzkoch pristupovať k Eucharistii, ak sa zaviažu „žiť v úplnej kontinencii, t. j. zdržiavať sa úkonov vlastných manželom“, ako to navrhol Ján Pavol II. alebo „zaviažu sa žiť svoj vzťah... ako priatelia“, ako to navrhol Benedikt XVI. František trvá na návrhu úplnej kontinencie pre rozvedených a znovu zosobášených v novom zväzku, ale pripúšťa, že pri jej praktizovaní môžu nastať ťažkosti, a preto v určitých prípadoch po náležitom rozlišovaní umožňuje udeliť sviatosť zmierenia aj vtedy, keď osoba nie je schopná byť verná kontinencii navrhovanej Cirkvou.
4. Je zámerom Amoris Laetitiae inštitucionalizovať toto riešenie prostredníctvom oficiálneho povolenia alebo rozhodnutia pre jednotlivé páry?
V bode 1 dokumentu „Criterios bàsicos para la aplicación del capitulo Vili de Amoris laetitia“ sa výslovne uvádza: „no conviene hablar de ,permisos‘ para acceder a los sacramentos, sino de un proceso de discemimiento acompanado un pastor. Es un discemimiento ,personal y pastoral‘ (AL 300)“. Ide teda o pastoračné sprevádzanie ako vykonávanie „via caritatis“, ktoré nie je ničím iným ako pozvaním nasledovať „Ježišovu cestu: milosrdenstvo a integráciu“. Amoris laetitia otvára možnosť pristúpiť k sviatostiam zmierenia a Eucharistie, keď v konkrétnom prípade existujú obmedzenia, ktoré zmierňujú zodpovednosť a vinu. Na druhej strane tento proces sprevádzania nemusí nevyhnutne končiť sviatosťami, ale môže viesť k iným formám integrácie do života Cirkvi: väčšej prítomnosti v spoločenstve, účasti v modlitbových alebo reflexných skupinách alebo zapojeniu sa do rôznych cirkevných služieb.
5. Kto by mal zhodnotiť situáciu daných párov, spovedník, miestny kňaz, dekan, biskupský vikár alebo penitenciár?
Toto je začiatok itinerára pastoračného sprevádzania pri rozlišovaní každej jednotlivej osoby. Amoris Laetitia zdôrazňuje, že všetci kňazi majú povinnosť sprevádzať dotknuté osoby na ceste rozlišovania. Kňaz je ten, kto osobu prijíma, pozorne ju počúva a ukazuje jej materinskú tvár Cirkvi, víta jej správny úmysel a dobrý zámer postaviť celý svoj život do svetla evanjelia a praktizovať lásku. Je to však každý človek individuálne, kto je povolaný postaviť sa pred Boha a odhaliť svoje svedomie s jeho možnosťami a obmedzeniami. Toto svedomie, sprevádzané kňazom a osvietené pokynmi Cirkvi, je povolané byť formované, aby posúdilo a urobilo úsudok dostatočný na rozlíšenie možnosti pristúpiť k sviatostiam.
6. Mal by sa týmito prípadmi zaoberať príslušný cirkevný súd?
V prípadoch, keď je možné prijať rozhodnutie o vyhlásení manželstva za neplatné, bude súčasťou procesu rozlišovania odvolanie sa na cirkevný súd. Svätý Otec chcel tieto procesy zjednodušiť prostredníctvom „Motu proprio Mitis iudex“. Problém nastáva v zložitejších situáciách, keď nie je možné dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti. V týchto prípadoch môže byť možný proces rozlišovania, ktorý podporí alebo obnoví osobné stretnutie s Ježišom Kristom aj vo sviatostiach.
7. Možno tento princíp uplatniť na obe strany civilne rozvedeného manželstva, alebo môžeme rozlíšiť mieru zavinenia a podľa toho postupovať?
Už svätý Ján Pavol II. uviedol, že „posúdenie stavu milosti je, samozrejme, vecou samotnej dotknutej osoby, pretože ide o posúdenie svedomia“. Ide teda o proces individuálneho rozlišovania, v ktorom „by si mali znovu rozvedení manželia položiť otázku, ako sa správali k svojim deťom, keď sa manželský zväzok dostal do krízy; či boli pokusy o zmierenie; aká je situácia opusteného partnera; aké dôsledky má nový vzťah pre zvyšok rodiny a spoločenstvo veriacich; aký príklad ponúka mladým ľuďom, ktorí sa chystajú pripravovať na manželstvo. Úprimná reflexia môže posilniť dôveru v Božie milosrdenstvo, ktoré sa nikomu neodopiera.“8. V prípade tohto jediného dovolenia sa to má chápať tak, že manželský život (sexuálny aspekt) sa nemá spomínať vo sviatosti zmierenia?
Aj vo sviatosti manželstva podlieha sexuálny život manželov spytovaniu svedomia, aby sa potvrdilo, že je pravým prejavom lásky a že pomáha rásť v láske. Všetky aspekty života sa majú podriadiť Bohu.
9. Nebolo by vhodné, aby sa celá záležitosť lepšie vysvetlila v texte vášho príslušného dikastéria?
Na základe slov Svätého Otca v jeho liste delegátovi regionálnej pastorácie Buenos Aires, v ktorom uviedol, že neexistujú iné výklady, sa zdá, že záležitosť je dostatočne vysvetlená v uvedenom dokumente.
10. Ako by sme mali postupovať, aby sme vytvorili vnútornú jednotu, ale zároveň nenarušili riadne magistérium Cirkvi?
Bolo by vhodné, aby sa Konferencia biskupov dohodla na určitých minimálnych kritériách, ktoré by umožnili realizovať návrhy Amoris laetitia a ktoré by pomohli kňazom v procesoch sprevádzania a rozlišovania v súvislosti s možným prístupom k sviatostiam niektorých rozvedených osôb v novom zväzku, a to bez toho, aby bola dotknutá legitímna autorita, ktorú má každý biskup vo svojej diecéze.
Ex AUDIENTIA
Podpis pápeža Františka
Podpis prefekta Víctora Fernándeza
Zdroj: cirkev.cz
