Vatikán 4. októbra (VaticanNews) Pápež František vydal apoštolskú exhortáciu Laudate Deum, ktorá dopĺňa encykliku Laudato si' z roku 2015. Znovu v nej zdôrazňuje, že starostlivosť o spoločný domov je zakorenená v kresťanskej viere, varuje, že ľudstvo je na pokraji nezvratného kolapsu a podporuje tézu o ľudskom pôvode globálneho otepľovania.

Apoštolská exhortácia Laudate Deum nadväzuje na encykliku Laudato si' z roku 2015. V šiestich kapitolách a 73 odsekoch sa pápež František pripája k hlasom, ktoré bijú na poplach v súvislosti so zmenou klímy. Neváha dokonca vyhlásiť, že svet „sa rúca a možno sa blíži k bodu zlomu.“ Preto hovorí, že klimatické problémy sú jednou z „najväčších výziev, ktorým čelí spoločnosť a svetové spoločenstvo.“

V úvodnej kapitole sa konštatuje, že „príznaky klimatických zmien sú tu, čoraz zjavnejšie.“ Spomínajú sa v nej „extrémne javy, časté obdobia abnormálnych horúčav, suchá a iné problémy Zeme.“ Uvádza sa v nej, že „je overiteľné, že niektoré klimatické zmeny spôsobené človekom výrazne zvyšujú pravdepodobnosť častejších a intenzívnejších extrémnych udalostí.“ A tým, ktorí to bagatelizujú, odpovedá: „To, čo vidíme teraz, je nezvyčajné zrýchlenie otepľovania, ktoré pravdepodobne spôsobí, že mnohí obyvatelia opustia svoje domovy.“

Na vine sú bohatí, nie preľudnenie chudobných krajín

Na druhej strane dokument odmieta teórie, podľa ktorých je na vine preľudnenie spôsobené veľkými rodinami v chudobných oblastiach sveta. Tým, ktorí chcú problém riešiť „mrzačením žien v menej rozvinutých krajinách,“ pripomína, že malé percento najbohatších ľudí je zodpovedné za oveľa väčšie znečistenie než chudobní ľudia v celej Afrike. Na druhej strane podporuje prechod na obnoviteľné zdroje energie a vyzýva politikov a podniky, aby zabezpečili nové pracovné miesta pre tých, ktorí prídu o prácu v dôsledku opustenia fosílnych palív.

Ľudský pôvod klimatických zmien

Pápežov dokument nenecháva žiadne pochybnosti o ľudskom pôvode klimatických zmien. Konštatuje sa v ňom, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére sa za posledných päťdesiat rokov dramaticky zvýšila a teploty stúpajú rýchlosťou, aká nemá za posledných dvetisíc rokov obdobu. To má za následok okyslenie morí a topenie ľadu. Súvislosť medzi týmito udalosťami a nárastom emisií skleníkových plynov je nepopierateľná. Pápež sa v tejto súvislosti odvoláva na konsenzus „drvivej väčšiny klimatológov.“ V závere konštatuje, že o príčinách „nezvyčajnej rýchlosti týchto nebezpečných zmien“ nemožno pochybovať v súvislosti s obrovským vývojom spojeným s nekontrolovanými zásahmi človeka do prírody. Je preto potrebná „širšia vízia“ v logike zodpovednosti za dedičstvo, ktoré po sebe zanechávame.

Kritika technokratickej paradigmy

Druhá kapitola predstavuje kritiku technokratickej paradigmy, predstavy neobmedzených ľudských možností vyplývajúcich z neobmedzeného rozvoja technológií a hospodárstva. Nič nezaručuje, že ľudstvo bude dobre využívať svoju moc, a jej koncentrácia v rukách niekoľkých jednotlivcov je riskantná, konštatuje pápež. Na druhej strane však poukazuje na to, že sme súčasťou prírody, a nesúhlasí s myšlienkou, „že človek je outsider, vonkajší faktor, ktorý je schopný len poškodzovať životné prostredie.“

Pápež varuje pred etickým úpadkom, maskovaným „marketingom a falošnými informáciami, užitočnými mechanizmami v rukách tých, ktorí majú väčšie zdroje na ovplyvňovanie verejnej mienky.“ „Chudobní, ktorí sú vo vytržení pred sľubmi mnohých falošných prorokov, sami niekedy upadajú do klamu, že tento svet nie je pre nich.“

Podpora novej globálnej autority

V ďalšej kapitole exhortácie sa pápež venuje téme slabosti medzinárodnej politiky a trvá na potrebe uprednostňovať „multilaterálne dohody medzi štátmi.“ Vyzýva na zriadenie „účinnejších svetových organizácií, vybavených autoritou na zabezpečenie spoločného globálneho dobra.“ Takéto organizácie „musia byť vybavené skutočnou autoritou, aby ,zabezpečili' realizáciu určitých neodňateľných cieľov.“ František považuje za potrebné vytvoriť akýsi „multilateralizmus ,zdola'“ a žiada nový „rámec účinnej spolupráce,“ ktorý by „reagoval prostredníctvom globálnych mechanizmov“ s „univerzálnymi a účinnými pravidlami.“ Hovorí o „väčšej ,demokratizácii' v globálnej sfére,“ aby sa zabezpečila „starostlivosť o práva všetkých.“

COP28 v Dubaji: Podpora energetickej transformácie

Nový dokument naznačuje, že konferencia v Dubaji môže priniesť zlom. Pápež dúfa, že z COP28 vzídu „záväzné formy energetickej transformácie,“ ktoré budú účinné a „ľahko kontrolovateľné.“ Vyjadruje nádej, že sa na mieste konania stretnú „stratégovia schopní myslieť na spoločné dobro a budúcnosť svojich detí, a nie na partikulárne záujmy jednotlivých krajín alebo spoločností.“

Výzva k zodpovednosti a kritika západného životného štýlu

V závere pápež zasadzuje ekologické otázky do rámca kresťanskej tradície.„Židovsko-kresťanský svetonázor hlása osobitnú a ústrednú hodnotu človeka uprostred úžasnej harmónie všetkých bytostí... Tvoríme akúsi univerzálnu rodinu, vznešené spoločenstvo, ktoré nás inšpiruje k posvätnej, láskyplnej a pokornej úcte.“ V tejto súvislosti vyzýva na kultúrnu zmenu, ktorá sa začína úsilím každého jednotlivca, a kritizuje západný spôsob života, pričom poukazuje na to, že „emisie na obyvateľa v Spojených štátoch sú približne dvakrát vyššie ako emisie na obyvateľa v Číne a približne sedemkrát vyššie ako priemer najchudobnejších krajín.“ Dodáva, že „rozsiahla zmena nezodpovedného životného štýlu spojeného so západným modelom by mala významný dlhodobý vplyv,“ a netají, že na nastolenie „cesty k vzájomnému uzdraveniu“ sú potrebné politické rozhodnutia.