Vatikán 4. októbra (E-kai) Po zverejnení švajčiarskej správy o sexuálnom zneužívaní kardinál Kurt Koch priznal svoje chyby. Prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov počas svojho pôsobenia vo funkcii bazilejského biskupa (1996 - 2010) neoznámil obvinenia voči kňazovi obvinenému zo sexuálneho zneužívania ani polícii, ani Vatikánu.
„Pri pohľade späť musím priznať, že tento postup nefungoval uspokojivo a že bolo chybou neprijať plánované opatrenia,“ povedal kardinál pre švajčiarske noviny Sonntagsblick. „Je mi to ľúto, najmä pokiaľ ide o obete, ak tento postup mohol vyvolať dojem, že ich neberieme vážne. Za to sa ospravedlňujem.“ Kardinál Koch novinám povedal, že vtedajšie personálne oddelenie kúrie chcelo najprv osobne preskúmať spis dotyčného kňaza a prípad objasniť. „Cieľom tohto postupu nebolo nič zatajiť,“ ubezpečil kardinál Koch.
Podľa štúdie, ktorú v septembri zverejnila univerzita v Zürichu, sa prípad týka kňaza, ktorý zomrel v roku 2019 a údajne bozkával deväťročné dievča, ako aj pozýval maloletých do sauny a žiadal ich, aby sa vyzliekli na verejnosti počas výletov mládežníckych skupín. Hoci od roku 2003 sa na Bazilejskú diecézu obrátilo niekoľko obetí s obvineniami zo zneužívania, vtedajší biskup v rozpore s cirkevnými smernicami nezačal predbežné vyšetrovanie ani prípad neoznámil do Ríma. Nič neurobil ani jeho nástupca v Bazileji, biskup Felix Gmür. Bazilejská diecéza vysvetlila, že biskup Gmür predpokladal, že „vtedajší biskup Kurt Koch urobil všetko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
Vyšetrovaním sa tiež zistilo, že obvinený kňaz vo svojej výpovedi ubezpečil Bazilejskú diecézu, že medzi ním a deťmi/mladými ľuďmi nikdy nedošlo „k žiadnej forme sexuálneho kontaktu.“ Obvinenia voči nemu trvali až do jeho smrti v roku 2019 vo veku necelých 75 rokov.
V pilotnej štúdii o sexuálnom zneužívaní v prostredí Katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku identifikovali historici z Univerzity v Zürichu 1 002 prípadov, 510 obvinených a 921 obetí od polovice 20. storočia. Vzhľadom na predchádzajúci výskum v tejto oblasti však jej dvaja riešitelia predpokladajú, že ide len o „špičku ľadovca.“ Komplexná štúdia ešte len bude vyhlásená.
Autori správy požiadali Vatikán o nahliadnutie do spisov týkajúcich sa švajčiarskych prípadov zneužívania. „Túto problematiku treba preskúmať spoločne. Na jednej strane chceme transparentnosť, na druhej strane sú v archívoch svedectvá ľudí, ktorí žiadali o absolútne utajenie. Nemôžeme ísť proti želaniu týchto ľudí,“ povedal prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Manuel Fernández pre denník Sonntagsblick.
Štátny sekretár Svätej stolice, kardinál Pietro Parolin, tiež povedal pre "Sonntagsblick", že diplomatické spisy sú chránené tajomstvom. Na otázku, či je možné mať selektívny prístup len k spisom o zneužívaní, odpovedal: „Môžeme to preskúmať,“ povedal a dodal, že švajčiarski biskupi ho zatiaľ nekontaktovali. „Ak však príde žiadosť, budeme sa ňou zaoberať,“ ubezpečil.
Pred týždňom švajčiarske noviny „Sonntagszeitung“ informovali, že apoštolský nuncius, arcibiskup Martin Krebs, zrejme zvažuje otvorenie archívov nunciatúry v Berne na vyšetrovanie prípadov zneužívania. Pôvodne prístup k spisom odmietol s odvolaním sa na medzinárodné právo. Neskôr pápežov zástupca vo Švajčiarsku vysvetlil, že existuje „dilema medzi diplomatickou ochranou archívov a objasnením zneužívania v Cirkvi.“ „Môžem vás ubezpečiť, že som začal spolupracovať s odborníkmi, aby sme našli schodné riešenia tejto dilemy,“ dodal apoštolský nuncius.
