Vatikán 4. októbra (VaticanNews) Nová exhortácia pápeža Františka poukazuje na nevyhnutnosť občianskych predstaviteľov, ktorí by presadzovali dodržiavanie záväzkov a zároveň hovorí o nutnej spoluúčasti všetkých.
Apoštolskou exhortáciou Laudate Deum pápež František nielen upresnil a doplnil posolstvo encykliky Laudato si', ktorá bola uverejnená už pred ôsmimi rokmi. Tento nový dokument je bohatý na údaje a čísla čerpané z najnovšej vedeckej literatúry, je viac než len ďalším dramatickým poplachom v súvislosti so stále sa zhoršujúcimi dôsledkami klimatických zmien v nádeji, že COP28 v Dubaji konečne zvráti tento trend skôr, ako bude neskoro. Laudate Deum obsahuje oveľa viac a v kapitole venovanej slabostiam medzinárodnej politiky poukazuje na mor našich čias: absenciu nadnárodných inštitúcií a organizácií, ktoré by boli schopné presadzovať záväzky a riešiť spory.
Sú to usmernenia, ktoré dáva Petrov nástupca do súvislosti s klimatickou krízou a spolu s nutnosťou znížiť škodlivé emisie prostredníctvom skutočnej ekologickej konverzie. Dotýkajú sa však našej budúcnosti nielen vo vzťahu k starostlivosti o stvorenie, v skutočnosti sa vzťahujú aj na iné oblasti, stačí spomenúť vojnu, či skôr mnohé vojny, ktoré sa práve v tejto chvíli vedú vo svete, vytvárajú tak farebnú mozaiku, ktorú pápež František opakovane nazval „rozkúskovanou treťou svetovou vojnou“.
Pápež navrhuje víziu multipolárneho multilateralizmu, pričom trvá na nevyhnutnosti uprednostňovať multilaterálne dohody medzi štátmi a zároveň na možnosti «určitej formy svetových autorít, ktoré by sa riadili právom», teda «účinnejších svetových organizácií, ktoré by boli vybavené autoritou na zabezpečenie spoločného svetového dobra, odstránenia hladu a biedy a istej ochrany základných ľudských práv». Sú nevyhnutné organizácie schopné «zabezpečiť realizáciu niektorých neodňateľných cieľov». Potrebné sú nové nástroje, nielen opakovanie tých starých.
Podobne ako v prípade prebiehajúcej vojny na Ukrajine pápež vyjadril túžbu po znovuobjavení „ducha“ Helsiniek, uvedomujúc si, že konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe ako tá v roku 1975 by dnes bola neopakovateľná. V súvislosti s environmentálnou krízou pápež napísal: «Zdá sa, že viac ako zachrániť starý multilateralizmus je dnes výzvou prekonfigurovať a znovu ho vytvoriť vo svetle novej globálnej situácie», uznávajúc a oceňujúc prácu, ktorú vykonávajú mnohé zoskupenia a organizácie občianskej spoločnosti, aby kompenzovali slabosti medzinárodného spoločenstva. V tejto súvislosti je dôležité, že pápež uvádza ottawský proces proti výrobe a používaniu nášľapných mín, «ktorý je príkladom toho, ako občianska spoločnosť a jej organizácie dokážu vytvoriť účinnú dynamiku, ktorú OSN nedosahuje».
Rímsky biskup preto v exhortácii navrhuje multilateralizmus ako «nevyhnutnú cestu», «multilateralizmus „zdola“, o ktorom nerozhodujú len mocenské elity». Pričom uznáva dôležitosť nových vznikajúcich mocností, ktoré «nadobúdajú čoraz väčší význam». Na dosiahnutie tohto nového multilateralizmu sú potrebné nové postupy rozhodovania, potrebujeme «priestory na rozhovory, konzultácie, arbitráž, riešenie konfliktov, dohľad a skrátka na akúsi väčšiu „demokratizáciu“ v globálnej sfére, aby sme vyjadrili a zahrnuli rozličné situácie».
Ako uzatvára pápež František: „Pretože už nebude užitočné podporovať inštitúcie, ktoré zachovávajú práva najsilnejších bez toho, aby sa starali o práva všetkých.“ Či už sa bude čeliť klimatickej, migračnej kríze alebo konfliktom, ktoré poškvrňujú zemeguľu krvou. Je potrebné riešiť problém hladu a smädu vo svete návrhom na zmenu súčasného finančno-ekonomického systému, ktorý produkuje „nerovnosť.“ Všetky tieto oblasti sú navzájom prepojené, ako to už dostatočne ukázala encyklika Laudato si'.
Andrea Tornielli
