Bratislava 2. októbra (TK KBS) V súvislosti s dnešnou liturgickou slávnosťou anjelov strážcov ponúkame niekoľko myšlienok, ktoré spracoval kňaz Daniel Dian.
V súčasnosti, zvlášť v ezoterike, chcú mať niektorí skúsenosť s anjelským svetom, chcú vedieť viac, ako môžeme vedieť. Pokúšajú sa nadviazať kontakt s neviditeľnými mocnosťami pomocou určitých techník. Viera v anjela strážneho je všeobecne obľúbená a táto skutočnosť sa nám prezentuje v prostriedkoch spoločenskej komunikácie.
Terminológia anjela
Anjeli sú známi vo všetkých náboženstvách. Slovo anjel pochádza z latinského slova angelus – poslaný. Tento latinský termín pochádza z gréckeho angelos, ktorý je prekladom hebrejského malak. Slovo malak prvotne znamenalo činnosť posielania niekoho a potom aj konkrétnu poslanú bytosť (posol, nuncius). Samotný termín anjel nám hovorí, že anjeli sú Boží služobníci a poslovia.
Biblia používa pre anjela rozličné názvy ako: Jahveho anjel (Gn 16, 7-14; Ex 3, 2-6), Anjel Pána (Mt 1, 20.24; Lk 1, 11; Sk 5, 19), Boží synovia (Gn 6, 2; Jób 1, 6; 2, 1; Ž 29, 1), Boží anjeli (Gn 28, 12; Lk 12, 8-9; Jn 1, 51), sluhovia (Jób 4, 18), svätí (Jób 5, 1; Ž 89, 6; Mk 8, 38; Ef 1, 18), bytosti plné moci (Ž 103, 20) a chvály (2 Pt 2, 10), nebeské vojsko (Joz 5, 14).
Existencia anjelov
Cirkev bola svojimi dogmatickými výpoveďami o anjeloch veľmi zdržanlivá a obmedzila sa na konštatovanie, že anjeli existujú a že sú stvorení (Nicejský koncil 325, Štvrtý Lateránsky koncil 1215). Diabol a iní démoni boli, čo do svojej prirodzenosti, stvorení Bohom ako dobrí, ale zlými sa stali sami od seba. Človek však zhrešil na našepkávanie (lat. suggestione) diabla.
V čase osvietenstva a v druhej polovici 20. storočia o existencii anjelov zapochybovali okrem protestantských a anglikánskych teológov mnohí známi katolícki teológovia.
Ale existuje aj iný extrém, ktorý preceňuje úlohu anjelov, napr. môžeme spomenúť „Dielo anjelov (nem. Engelwerk, lat. Opus angelorum)“. Rozvíjal sa od konca 50. rokov 20. storočia v Rakúsku, v Nemecku, v celej západnej Európe a v Latinskej Amerike. Vyjadruje veľkú túžbu po živom kontakte s nebeskými bytosťami. Opus angelorum (Engelwerk) kritizovala Kongregácia pre učenie viery. Známy je dokument tejto Kongregácie zo 6. júna 1992.
Anjeli sú prítomní už od stvorenia sveta a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jeho uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj (Gn 3,24), chránia Lota (Gn 19), zachraňujú Agar a jej dieťa (Gn 21,17), zadŕžajú Abrahámovi ruku (Gn 22,11), svojou službou sprostredkúvajú Zákon (Sk 7,53), vedú Boží ľud (Ex 23,20-23), zvestujú narodenia (Sdc 13) a povolania (Sdc 6,11-24; Iz 6,6), pomáhajú prorokom (1Kr 19,5), aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov. Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samého Ježiša (Lk 1, 11.26). Boh v Starom zákone nie je una tantum et solitaria persona, ale zhromažďuje okolo seba osobných duchov na spôsob jedného spoločenstva (Iz 6, 1-4; Ž 95, 3; 1 Kr 22, 19-23).
Anjeli dostávajú aj vlastné mená, aby sa ich názvom označovalo, akej činnosti sú schopní. Keď k nám prichádzajú s nejakou úlohou, u nás dostávajú mená podľa svojich služieb (sv. Gregor Veľký). Michal (mika-el – kto ako Boh, niekto podobný Bohu) je prvé knieža anjelov, obranca Izraela, strážca monoteizmu (Dan 10,13-20; 12, 1; Júd 9; Zjv 12, 7-9). Gabriel (hebrejsky gabri-el – Božia moc, Boží muž) je ten, ktorý udržuje svet. Dáva preniknúť do tajomstva histórie, ukazuje najhlbšie tajomstvo dejín spásy, predpovedá narodenie Krstiteľa a Ježiša Krista (Dan 8-13; Jer 25,11; Jer 29, 10; Lk 1,19.26). Rafael (hebrejsky refa-el – Boh uzdravuje, prináša spásu) je anjelom dobrého údelu, pomocníkom v základných životných udalostiach človeka (Tob 3, 17; 5, 22; 6, 9; 11; 12, 15; 1 Krn 26, 7). Uriel (hebrejsky urie-el – Boh je svetlosťou) prináša svetlo, dáva vyššie poznanie, obdaruje večným životom (porov. ľudské meno sa vyskytuje v 1 Krn 6, 9; 15, 5.11; 2 Krn 13, 2). Sariel (služobník Boha) vykonáva rozkazy Boha, stráži Božie mesto.
Anjelský svet sa predstavuje v Novom zákone vo vzťahu k osobe Ježiša Krista. V evanjeliách (u sv. Jána nevystupujú nijakí anjeli) sa archanjel Gabriel ukazuje Zachariášovi (Lk 1,5-20) a Márii (Lk 1,26-38). Anjelské chóry sa zjavujú pastierom pri Ježišovom narodení (Lk 2, 8-15), anjeli strážia Ježiša v detstve (Mt 1, 20; 2, 13.19), pomáhajú mu na púšti (Mk 1, 13; Mt 4, 11). Posilňujú ho v agónii (Lk 22, 43), mohli by ho zachrániť z rúk nepriateľov (Mt 26, 53). Anjeli sú prítomní pri Ježišovom vtelení (Mt 1-2; Lk 1-2) a jeho Pasche. Biblickí autori poznajú trojaký spôsob zjavenia sa anjelov v dejinách spásy: cez sny (Mt 1, 20; 2, 13.19), vo víziách (Sk 10, 3; Zjv 15, 6; 19, 14) sa zjavujú rozličným spôsobom, napr. v podobe mládencov v bielych šatách (Mt 28, 3; Jn 20, 12). Po nanebovstúpení bola anjelom pripísaná služba Cirkvi ako „spoločnému“ Kristovi. Anjeli slúžia pri krste Etiópčana (Sk 8, 26), Kornélia (Sk 10, 3-7), oslobodzujú apoštolov z väzenia (Sk 5, 19-20), zvlášť sv. Petra (Sk 12, 7-11), slúžia osobám Cirkvi. V epoche zrelosti Cirkvi úloha anjelov zostane veľmi zredukovaná. Apokalypsa sv. Jána rozvíja zvláštnu angelológiu. Cirkev sprevádza Ježišov Duch skrze sedem duchov Boha (Zjv 1, 4; Zjv 3, 1; 4, 5; 5, 6). Tu sa zjavuje plnosť anjelov, plnosť Cirkvi Ducha, plnosť Kristovho zjavenia. V apokalypse sa Kristov anjel spája s biskupom lokálnej cirkvi.
Anjel strážny
Anjeli tvoria medzi sebou spoločenstvo, ale takisto existuje personálna relácia medzi anjelom a človekom. Individuálny anjel je konkretizáciou stvoriteľskej a spásnej Prozreteľnosti a vyjadruje pravdu o všeobecnej spásnej vôli Boha. V Starom zákone bola idea, že Michal archanjel stráži Izrael (Dan 10, 13-21) a iní anjeli sa starajú o iné národy, že existuje anjel zmluvy a špeciálni anjeli riadia hviezdy, prírodu, obdobia roka. V Novej zmluve sa vyjadruje pravda, že každá lokálna cirkev má svojho anjela strážneho (Zjv 1, 20; 2, 8.12.18; sv. Hilár, sv. Ján Damaský). Pravdu o anjelovi strážnom vyjadruje nasledujúci žalm (Ž 90, 11-12): „Lebo svojim anjelom dal príkaz o Tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Skutočnosť anjela strážneho možno nájsť v citáte Mt 18,10: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach“. Strážni anjeli zosobňujú Božiu lásku a starostlivosť voči nám (sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, sv. Hieronym, sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský). Aj sv. Peter mal svojho anjela strážcu (Sk 12,7-11). List Hebrejom hovorí o anjeloch, ktorí sú poslaní slúžiť ľuďom na spásu (Hebr 1, 14). Anjela strážcu má na základe stvoriteľského aktu aj nekresťan. Anjel Rafael sa nám v knihe Tobiáš predstavuje ako ten, ktorý sprevádza a ochraňuje mladého Tobiáša. Táto pravda pochádza zo všeobecného učenia. Podľa všeobecného učenia anjelovi strážcovi patrí cultus duliae. Hoci niektorí taktiež tvrdia, že im nepatrí nijaký kult, lebo sú nasmerovaní kristocentricky. Liturgický kult anjela strážneho v latinskej cirkvi pochádza zo sviatku Michala archanjela. V roku 1608 Klement X. ustanovil spomienku svätých anjelov strážnych na 2. októbra.
Na podklade príspevkov v Duchovnom pastierovi, Katechizme Katolíckej Cirkvi pripravil Daniel Dian
