Praha 29. septembra (TK KBS) Na Mariánskom námestí v Starej Boleslavi si vo štvrtok pripomenuli odkaz svätca a patróna Českej republiky, svätého Václava. Národná svätováclavská púť vyvrcholila slávnostnou svätou omšou na mieste, kde bol knieža Václav v roku 935 zavraždený. Svätú omšu celebroval kardinál Dominik Duka a kázeň predniesol litoměřický biskup Jan Baxant. Zúčastnil sa na nej aj pražský arcibiskup Jan Graubner a všetci českí a moravskí biskupi.
Okrem predstaviteľov Cirkvi prišli na námestie aj prezident Petr Pavel, bývalý prezident Václav Klaus, predseda Senátu Miloš Vystrčil, ďalší senátori a poslanci, zástupcovia armády a veľvyslanci. Hostí a pútnikov privítal na začiatku pútnickej omše primátor mesta Robert Pecha.
V úvode kardinál Duka pripomenul pútnikom, že deň českej štátnosti je blízky výročiu Mníchovskej dohody. „Svätého Václava a tento deň oslavujeme v nie celkom radostnej situácii, je to určitá výzva k poďakovaniu, preto je tu paládium, ktoré chránilo Prahu v druhej svetovej vojne, ale aj k tomu, aby sme si uvedomili, že vojna na Dnepri na Ukrajine je výzvou k jednote, je výzvou k odpusteniu a zmiereniu,“ povedal Duka. Pripomenul slová spisovateľa Karla Čapka, ktorý zomrel po mníchovských udalostiach v decembri 1938. „Nemôžete pretvoriť národ, ak na to nemáte stáročia, môžete len viesť masy dnes tak a zajtra inak. Ten, kto nenávidí, mal tú nenávisť v sebe vždy, odkiaľ by sa tak náhle vzala? Kto slúžil, bude slúžiť aj naďalej, kto chcel dobro, bude chcieť dobro opäť.“
Biskup Baxant vo svojej kázni pripomenul svätého Václava ako kresťana. „Takmer mystický pohľad na mučenícku smrť svätého Václava nás uisťuje, že na svätého Václava sa nemôžeme pozerať len ako na politickú, prípadne panovnícku postavu bez toho, aby sme mali v úmysle nejakým spôsobom zľahčovať jeho životnú kariéru. Bol však predovšetkým kresťanom, svedkom kresťanskej viery, priekopníkom spôsobu života, ktorý bol v jeho dobe ešte nový a v skutočnosti vždy ťažko prijateľný,“ povedal biskup Baxant.
Vďaka dobrému počasiu si do Boleslavi prišlo uctiť pamiatku svätého Václava aj mnoho peších pútnikov. Dvadsaťjedenročný Pavel sa po prvýkrát vydal na cestu z Prahy a približne 30-kilometrovú trasu absolvoval so skupinou seminaristov hodinu po polnoci. „Snažili sme sa vyhnúť frekventovaným cestám, cesta sem je vlastne akousi duchovnou prípravou na púť,“ povedal. Pútnici mali od rána k dispozícii občerstvenie v Charitnom domove svätého Václava neďaleko námestia. Ľudia putovali prevažne z Prahy a okolitých farností, dorazila napríklad aj skupina z Kralup nad Vltavou.
Časť cesty prešla aj šesťdesiattriročná Jaromíra Machovcová z Poděbrad, ktorú sprevádzal jej desaťročný vnuk Benedikt. Pridali sa k skupine farníkov z pražských Kbel. Celkovo prešli asi desať kilometrov. „Je to malá púť, ale s púťami začíname,“ povedala Machovcová. Chce, aby sa jej vnuk o svätom Václavovi niečo dozvedel, napríklad to, aký bol diplomat, aj keď hájil záujmy malej krajiny.
Duchovný program v meste sprevádzalo viacero sprievodných podujatí. V areáli Baziliky svätého Václava sa konal stredoveký jarmok a popoludní na Mariánskom námestí vystúpilo niekoľko kapiel. Neskôr čakal prítomných koncert pre pútnikov v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie. Program ukončil slávnostný ohňostroj.
V krypte Baziliky svätého Václava sa mohli ľudia pokloniť relikvii svätého Václava. Tento rok je to tzv. herma, špeciálny renesančno-barokový relikviár v tvare hlavy s relikviou svätca. Do Boleslavi dorazila v stredu večer v sprievode hradnej stráže. „V noci ju strážila skupina mladých farníkov z farnosti Stodůlky,“ povedal farár kaplnky svätého Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi Libor Bulín.
Stará Boleslav je najstaršie české pútnické miesto spojené so svätováclavskou tradíciou a mariánskym kultom. Národnú svätováclavskú púť obnovila Rímskokatolícka cirkev v roku 2003. Svätý Václav bol 28. septembra 935 zavraždený svojimi odporcami, medzi ktorými bol aj jeho brat Boleslav I. V 12. storočí bol vyhlásený za večného vládcu českých krajín a svätováclavský kult rozšíril po celej Európe Karol IV. Počas druhej svetovej vojny kult zneužívali nacisti, kým komunistický režim vykresľoval Václava ako slabocha. Od roku 2000 je sviatok sv. Václava štátnym sviatkom a v kalendári sa označuje ako Deň českej štátnosti.
