Taliansko 22. septembra (VaticanNews) Talianskeho pastiera oviec Michela Del Greca z Anversa degli Abruzzi v provincii L'Aquila zabili pred takmer 80 rokmi nacisti za to, že nasýtil a uhasil smäd niektorých amerických, kanadských a britských vojnových zajatcov, ktorí utekali po uzavretí prímeria. V Pamätníku mučeníkov 20. a 21. storočia v krypte Baziliky sv. Bartolomeja v Ríme je vystavený plagát oznamujúci jeho popravu.
Michele bol odsúdený na smrť vo veku nedožitých päťdesiat rokov. Rozsudok bol vykonaný v noci z 21. na 22. decembra 1943 v Badia di Sulmona, ktorú nacisti premenili na väzenie pre vojnových zajatcov. Farárovi Vittoriovi D'Oraziovi, ktorý ho krátko pred smrťou spovedal, povedal: „Viete, prečo som sa ocitol v tejto situácii? Pretože som robil to, čo ste ma vždy učili.“ Ide o učenie o tom, „aké revolučné je byť verný evanjeliu aj v takých ťažkých podmienkach, keď sa gesto ľudskosti stretáva s neľudskosťou, keď sa ľudský zákon príliš vzďaľuje od toho Pánovho,“ hovorí v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas/Vatican News kňaz Angelo Romano z Komunity Sant'Egidio, ktorý je rektorom Baziliky Sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme.
Obyčajný človek, ktorý obetoval svoj život pre druhých
Na príbeh Micheleho Del Greca už upozornila Komisia pre nových mučeníkov, ktorú zriadil Ján Pavol II. v súvislosti s Veľkým jubileom roku 2000, aby preskúmala mučeníctvo kresťanov v 20. storočí. Aj tento rok pápež František pre Svätý rok 2025 zriadil podobnú komisiu. Jej členom je aj duchovný otec Angelo Romano: „Ľudský príbeh Michela veľmi pripomína príbeh poľskej rodiny Ulmovcov, nedávno blahorečenej za to, že počas druhej svetovej vojny ukryla niekoľko Židov. Oni boli poľnohospodári a on bol pastierom oviec: sú to obyčajní ľudia, ktorí neváhali riskovať svoj život, aby pomohli tým, ktorí boli v nebezpečenstve.“
„Tých dlhých tridsať dní“ – kniha napísaná dcérou
Bolo 22. novembra 1943, keď Michela nemeckí dôstojníci sledovali až na pastvinu, kde ho potom zadržali. O niekoľko dní neskôr, 27. novembra, prišiel strašný rozsudok smrti, ktorý oznamovali plagáty rozvešané po celej dedine – jeden z nich je dnes vystavený v pamätníku na Tiberskom ostrove. Uplynul mesiac, kým sa rozsudok stal skutočnosťou: mesiac, v ktorom rodina dúfala, modlila sa, prosila. Mesiac, ktorý o mnoho rokov neskôr vyrozprávala jeho dcéra Raffaella, učiteľka a spisovateľka, v diele nazvanom nie náhodou Tých dlhých tridsať dní. Kniha získala niekoľko ocenení, ako aj pochvalu vtedajšieho prezidenta Talianskej republiky Carla Azeglia Ciampiho. V diele možno nájsť aj posledný list, ktorý Michele napísal svojej rodine pred smrťou: „Moja drahá manželka, s Božou rezignáciou,“ píše, „zomieram, pretože som sa zaviazal pomáhať núdznym ľuďom. (...) Odporučte ma všetkým svätým a Panne Márii Liberskej, ktorú si vždy uchovávam v srdci.“
Rozprávať o živote mučeníkov je investíciou do pamäti
Starostlivosť o blížneho, osobitne ak je v ťažkostiach: to je učenie, ktoré je stále aktuálne, je to učenie Michela Del Greca pre dnešných ľudí. „Musíme tieto príbehy zverejniť, vyrozprávať ich. Pamätník slúži tomuto účelu, ale musíme naďalej investovať do pamäti,“ uzatvára rektor Baziliky Sv. Bartolomeja v Ríme a dodáva: „Poznanie svedkov viery je dôležité a tieto príbehy sú napriek svojej tragickosti krásne, sú to živé príklady ľudí ako my, ktorí mali silu a odvahu postaviť sa proti zlu prostredníctvom dobra.“
Roberta Barbi – Vatikán
Preložila Zuzana Klimanová
