Rím 18. septembra (TK KBS) Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. septembra) uplynulo 60 rokov od posviacky prvého kostola zasväteného sv. Cyrilovi a Metodovi na území mesta Rím a od slávnostného požehnania a otvorenia novej budovy určenej pre Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Obe stavby vytvárajú jedinečný architektonický komplex, ktorý za desaťročia svojej existencie vryl do pamäti slovenských katolíkov.
Oslavu 60. výročia otvorenia domu si pripomenú 19. novembra 2023 slávnostnou svätou omšou poďakovania sa Pánu Bohu za tento dar pre náš národ a Cirkev. V októbri 2023 si v spolupráci so Slovenským historickým ústavom v Ríme pripomenú vedúcu osobnosť slovenského exilu v Ríme a prvého direktora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mons. Štefana Náhalku.
Myšlienka Slovenského ústavu
Myšlienka na vybudovanie slovenskej ustanovizne vo Večnom meste sa prvýkrát zhmotnila v liste Dr. Stanislava Kaššovica z roku 1947 adresovanom Rev. J. J. Lachovi, slovenskému kňazovi a významnému činovníkovi pôsobiacemu v USA. Avšak k skutočnej realizácii tejto myšlienky prišlo až koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď piati signatári Msgr. Štefan Náhalka, Msgr. Jozef Tomko, Don Ľudovít Macák SDB a pátri Michal Lacko SJ a Félix Litva SJ podpísali a rozoslali výzvu na založenie domu, ktorý mal niesť meno slovenských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Písal sa 27. december 1959. Dohoda o vzniku tejto novej inštitúcie vznikla o deň skôr v byte prof. Dr. Ing. Antona Bugana v Ríme. Slovenský katolícky svet žijúci v exile túto správu prijal s nadšením a temer hneď sa započalo diplomatické, duchovné ale i materiálne úsilie na získanie priazne, prostriedkov i najrozličnejších povolení, aby tento zámer bolo možné uskutočniť. Najrozličnejších prekážok bolo veľmi veľa. Slovenskí kňazi a laici žijúci v Ríme však získali pre tento zámer slovenské inštitúcie v USA a Kanade. Išlo predovšetkým o komunitu slovenského benediktínskeho Opátstva sv. Andreja Svorada v Clevelande zosobnenú v postave opáta Teodora Kojiša, o osobu biskupa Andreja Gregora Grutku z Gary v Indiane (USA) a jednotlivé slovenské fraternalistické inštitúcie, najmä Združenie slovenských katolíkov. Nemalé zásluhy na vzniku mal aj slovenský magnát Štefan Boleslav Roman žijúci v Kanade. Za pomoci slovenského kňaza Msgr. Jozefa Medového si budúci Ústav našiel svoje miesto na území suburbikárnej Diecézy Porto Santa Rufina v severozápadnom výbežku mesta Rím. V tejto diecéze sa Slovákom dostalo pochopenie a prijatie. Jej biskupom bol dekan kardinálskeho zboru kardinál Eugèn Tisserant, ktorý na území svojej diecézy dňa 8. januára 1961 kánonicky zriadil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Ústav bol úradne schválený aj dekrétom prezidenta Talianskej republiky 17. októbra 1961. Jeho dočasné sídlo bolo v maličkom jednoizbovom byte Msgr. Štefana Náhalku, na Via Concordia 1, v budove česko-slovenského kolégia Nepomucenum. Tam, v jeho izbe, sídlilo od roku 1956 aj Vydavateľstvo sv. Cyrila a Metoda.
Po nadobudnutí kánonického i štátneho schválenia mohol Ústav začať svoju činnosť. Hlavnou úlohou bolo vybudovať dôstojné sídlo. Získané prostriedky postačovali na kúpu na pozemku na majetkoch grófa E. Manzzoliniho a s realizáciou stavby sa začalo v zime 1961. Kritériom bolo, aby bol dom otvorený v roku 1963 na 1100 výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Tak sa ja stalo. Dňa 14. septembra 1963 pápež sv. Pavol VI. prijal členov ústavu ako i veľký zástup slovenských pútnikov žijúcich v exile na osobitnej audiencii a vyzdvihol úsilie Slovákov mať v Ríme vlastný dom, ktorý by napomáhal rozvoj duchovných povolaní, bol domovom pre slovenských exulantov a zastrešoval by slovenskú vydavateľskú, vedeckú a dušpastiersku činnosť v slobodnom svete. Na druhý deň, na sviatok patrónky Slovenska, Panny Márie Sedembolestnej, sa títo účastníci zišli pred novučičkou budovou kostola a ústavu na Via Cassia 14,5 km. Posviacku kostola vykonal kardinál Tisserant a zároveň požehnal dom a slávnostne ho otvoril. Pre mnohých sa tento okamih javil nie ako malý, ale ako veľký zázrak. Bol to veľký okamih a jeho pozitívne a výnimočné dôsledky pre náš národ a Cirkev si uvedomujeme dodnes. Pre Slovákov a slovenskú cirkev sa tento dom stal vysunutým pracoviskom, miestom formácie pre slovenskú mládež v gymnáziu vedenom otcami saleziánmi, miestom neoficiálneho, ale funkčného a účinného diplomatického zastúpenia Slovákov pred Svätou Stolicou, miestom produkcie náboženskej literatúry, pútnickým domom a v neposlednom rade významným duchovným centrom nášho národa.
V roku 1981 dom navštívil sv. Ján Pavol II. Túto návštevu možno právom považovať za prvú návštevu rímskeho pápeža u Slovákov. Učinil tak na „slovenskej pôde v Ríme“ nakoľko to vo vlasti pre komunistický režim nebolo možné. Dnes dom slúži naďalej ako slovenské centrum v Ríme. Zároveň je sídlom slovenského kolégia pre kňazov, ktorí prichádzajú do Ríma na postgraduálne štúdia. Spolupracuje na rôznych vedeckých projektoch, organizuje krajanské stretnutia, zabezpečuje duchovné aktivity pre krajanov v žijúcich v Ríme a prijíma na prehliadku aj slovenské púte, ktoré do Ríma prichádzajú. V uplynulom období v spolupráci s inými inštitúciami vydal niekoľko publikácií. Dom je možné navštíviť, čo odporúčame najmä organizovaným zájazdom, je tu možnosť sláviť svätú omšu, vypočuť si výklad o dejinách domu, prezrieť priestory a pookriať na slovenskej pôde v Ríme. Šesťdesiat rokov od otvorenia domu a posviacky Kostola sv. Cyrila a Metoda je dôkazom, že myšlienka na slovenský dom v Ríme sa dobre ujala a najmä, že dostala požehnanie od nebeského Otca a ochranu Panny Márie Sedembolestnej.
Spracoval Pavol Zvara
