Klokočov 16. septembra (TK KBS) Prinášame plné znenie poďakovania košického eparchu Mons. Cyrila Vasiľa, ktoré predniesol dnes, v sobotu 16. septembra 2023, po liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Klokočove.
-
Eminencia, kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej Stolice.
Na záver tejto Božskej liturgie mi dovoľte vyjadriť Vám čo najúprimnejšie poďakovanie za to, že ste prijali naše pozvanie do Klokočova. Bolo pritom potrebné prekonať mnohé prekážky, preukázať veľkú dávku trpezlivosti i vytrvalosti, ale nakoniec sa všetci tešíme z tohto dňa a z našej spoločnej oslavy Bohorodičky, ktorú si tu uctievame pri spomienke na mimoriadne slzenie jej ikony v roku 1670.
Skutočné i symbolické slzy Matky, pri pohľade na nešťastné blúdenie tých, ktorých jej Syn vykúpil svojou krvou - to je odkaz klokočovského obrazu.
Vojny, zmätok, ničenie, hlad, choroby, domáce náboženské a politické rozbroje - to bol kontext druhej polovice 17. storočia v ktorom sa mimoriadna udalosť s klokočovským obrazom udiala. Bez prílišného dramatizovania môžeme povedať, že mnohé z týchto faktorov sú kontextom aj dnešnej doby, aj keď - vďaka Bohu - nie všetky tieto faktory priamo zasahujú aj toto územie, predsa aj dnes, v globalizovanom svete, denne doliehajú k našim ušiam i pred náš zrak ozveny a obrazy vojny, prírodných katastrof, spoločenských dôsledkov straty duchovných hodnôt, rozvratu hodnotového systému, politického chaosu a rozbrojov zasahujúcich celé skupiny obyvateľstva, či celé národy.
Aj v dnešnom svete je príliš veľa sĺz. Aj v tejto klokočovskej svätyni, pred obrazom tejto našej Nebeskej Matky, plynú aj v dnešných dňoch slzy matiek modliacich sa za svoje deti s obavami o ich budúcnosť, slzy otcov, ktorí s bolesťou opúšťajú svoje rodiny, aby išli pracovať do zahraničia a zabezpečili svojim rodinám dôstojný život, slzy manželov riešiacich ich rodinné ťažkosti a krízy, slzy chorých, trpiacich, duchovne sužovaných ľudským neporozumením…. Tu prichádzajú aj mladí ľudia hľadajúci orientáciu v ich osobnom, hodnotovom i duchovnom hľadaní. Aj dnes sa tu teda stretávame so slzami. Častokrát ide o slzy možno navonok neviditeľné, ale o to viac páliace v ľudskej duši.
Vaša prítomnosť tu, dnes, spolu s nami je pre nás všetkých povzbudením. Na svete je množstvo väčších a slávnejších chrámov, množstvo väčších a slávnejších pútnických miest. Vaše rozhodnutie prijať pozvanie do menšinovej cirkvi, k nám gréckokatolíkom, do tohto malého chrámu, kdesi na periférii východného Slovenska je výrečnými dôkazom toho, že ste naozaj verným spolupracovníkom pápeža Františka, ktorý upozorňuje práve na potrebu venovať pozornosť perifériám, menšinám, tým, ktorí sú možno niekedy vnímaní ako okrajový fenomén.
Aj Východné Slovensko je niekedy vnímané ako periféria, je na okraji záujmu - v skutočnosti je ale rozhraním etnickým, kultúrnym náboženským, obradovým - je miestom, kde dnes vo vzájomnej zhode spolu žijú príslušníci viacerých etnických i konfesionálnych spoločenstiev. Sme deťmi tejto zeme a jej histórie, tohto cirkevného spoločenstva a jeho histórie, nemôžeme zabúdať na minulosť, ktorá nás formovala, ale súčasne hľadíme do budúcnosti. Prítomnosť slovenských rímskokatolíckych biskupov tu dnes je výrečným svedectvom našej spolupatričnosti ku Katolíckej cirkvi. Rovnako symbolická je prítomnosť zástupcov iných východných katolíckych cirkví. Toto miesto, ktoré po stáročia bolo súčasťou Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, je dnes najdôležitejším pútnickým miestom košickej eparchie, ako časti gréckokatolíckej prešovskej metropolitnej cirkvi. Prítomnosť mukačevského biskupa i metropolitu gréckokatolíckej maďarskej cirkvi i zástupcu rumunskej gréckokatolíckej cirkvi poukazuje na stále živé povedomie našej historickej spolupatričnosti - tradícia vzájomných návštev našich pútnických miest je živou pripomienkou našej spoločnej minulosti. Tak ako v rodine je osoba matky spájajúcim prvkom a centrom súdržnosti rodín, tak pre nás gréckokatolíkov, pre naše dnešné samostatné cirkvi sui iuris vychádzajúce ale zo spoločnej tradície, sú naše spoločné pútnické miesta, pripomínajúce nám našu nebeskú Matku, miestami na ktorých cítime našu spolupatričnosť a prežívame hlbšie povedomie našej blízkosti a i vzájomnej spoluzodpovednosti za rozvíjanie nášho spoločného duchovného dedičstva.
Matka vždy rada víta vo svojom dome svoje deti. Aj táto klokočovská svätyňa, ako dom našej nebeskej matky, chce byť miestom, na ktoré môžu prichádzať, putovať všetci tí, ktorí si Pannu Máriu ctia ako svoju matku. Preto teda za záver nášho slávenia Vás chcem poprosiť o požehnanie nášho pútnického domu, ktorý má byť viditeľným prejavom tejto materinskej pohostinnosti cirkvi, miestom stretávania sa a bratského prijatia.
