Bratislava 12. septembra (TK KBS) Noví laureáti si dnes, v utorok 12. septembra 2023, prevzali ocenenie za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou (rozumom) Fides et ratio. Za oblasť prírodných vied ocenenie prevzal profesor MUDr. Ján Breza a za oblasť humanitných vied kolektív odborníkov na Sväté písmo.
Cenu im udelila Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktorej predsedá Mons. František Rábek, Ordinár OS a OZ SR. Ceremoniál spojený s odovzdaním cien a prednáškami laureátov sa konal v bratislavskom Primaciálnom paláci. Udeleniu ocenenia predchádzala svätá omša za vedcov v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa (Kostol jezuitov) v Bratislave.
-
Laudácio na prof. Jána Brezu (laudácio predniesol prof. Jozef Noga)
Keď sme sa s mojou manželkou pred vyše štyridsiatimi piatimi rokmi spoznávali, často sme si rozprávali historky z detstva. A prišlo aj na lekárov. Takmer s nadšením mi rozprávala ako jej vyberal mandle veľmi milý a láskavý pán doktor Breza. Odvtedy aj mne toto meno utkvelo v pamäti - ako synonymum empatie. Teraz viem, že týmto pánom doktorom bol doc. MUDr. Július Breza, primár oddelenia detskej ORL. Do jeho rodiny sa 13. novembra 1948 narodil náš laureát Ceny Fides et Ratio, prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. Asi sa nebudem mýliť, keď skonštatujem, že aj príklad otca ho priviedol k povolaniu lekára, ktoré si popri profesionálnom fortieli priamo vyžaduje vysokú mieru empatie k pacientovi - k povolaniu urológa. Dnes urológa s veľkým "U", popredného predstaviteľa slovenskej a európskej urológie. Dovoľte mi ho teda v krátkosti predstaviť.
Po maturite na SVŠ v Bratislave na Vazovovej ulici v roku 1967 nastúpil mladý Janko Breza na Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Po promócii v roku 1973 prijal pozvanie pracovať na Urologickej klinike LF UK, kde spočiatku až do roku 1987 pôsobil najprv ako asistent a neskôr ako odborný asistent. V tejto prvej fáze svojho pôsobenia získal atestácie z urológie I. a II. stupňa a súčasne absolvoval vedeckú ašpirantúru v odbore chirurgia, ktorú v roku 1981 ukončil obhájením práce na tému možností získania vhodných darcov na transplantáciu. V roku 1987 sa habilitoval na docenta urológie, a v tejto funkcii pôsobil do roku 1996. (Veľký) Doktorát lekárskych vied v odbore urológia získal v roku 1991 na základe publikácie o diagnostike a liečbe erektilných porúch. V roku 1993 si doplnil nadstavbovú špecializáciu zo sexuológie a v roku 1996 bol inaugurovaný za profesora urológie. Ani potom nepoľavil v úsilí naďalej sa vzdelávať. V roku 2005 získal atestáciu pre urologickú onkológiu. Obdivujem, že nie tak dávno sa pán profesor venoval aj štúdiu manažmentu medicíny a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety získal postupne diplomy "Master of Health Administration (MHA)" v roku 2016 a "Master of Public Health (MPH)" v roku 2018.
Vedecká činnosť prof. Brezu bola spočiatku zameraná na problematiku odberov a transplantácií obličiek. Ako prirodzený dôsledok intenzívneho štúdia a interakcie so zahraničnými pracoviskami pribudla problematika erektilnej dysfunkcie, urologickej onkológie, inkontinencie moču a tiež riešenia problémov starnúceho muža, andropauzy. Odborné kvality Dr. Brezu už od raných rokov jeho profesionálnej kariéry oceňovali aj v zahraničí. Už v roku 1980 ako štipendista Svetovej zdravotníckej organizácie absolvoval pobyty vo Western General Hospital, Edinburgh; St. James University Hospital, Leeds; Addenbrooke´s Hospital, Cambridge; Institute of Urology, London. Na prelome 1986/1987 bol postdoktorandom na Dept. of Urology, University of California v San Franciscu, kam sa v rokoch 1991 až 1993 vrátil už v pozícii hosťujúceho profesora.
O vedeckom prínose prof. Brezu v spomenutých oblastiach výskumu svedčí krátka štatistika - je autorom resp. spoluatorom okolo 600 vedeckých časopiseckých štúdií, z toho 270 v zahraničných časopisoch. K tomu je potrebné pridať 6 knižných publikácií s jeho podstatným prínosom, a ďalšiu zhruba dvadsiatku kapitol v knižných publikáciách. Jeho prednášková aktivita zahŕňa bezmála 600 prednášok na domácich vedecko-odborných fórach a cez 270 prednášok v zahraničí. Odozvu vedeckej komunity vo svete predstavuje vyše 2500 ohlasov podľa etablovaných databáz, vrátane vysoko citovanej práce (cez 500 ohlasov) z roku 2016. Napočítal som členstvo v redakčných radách desiatich odborných časopisov, vrátane troch zahraničných.
Odborné a ľudské kvality prof. Brezu sa skôr či neskôr museli odraziť aj manažérskej oblasti. Od roku 1996 je prof. Breza prednostom Urologickej kliniky LF UK. V rokoch 1997-2000 pôsobil ako prodekan LF UK pre zahraničné styky. Od roku 2003 pôsobí aj ako prednosta Katedry urológie Slovenskej zdravotníckej univerzity. V rokoch 2003-2010 pôsobil aj ako prorektor SZU pre liečebno-preventívnu činnosť a pre styk s fakultnými nemocnicami. Popri štandardnej pedagogickej činnosti, pôsobil prof. Breza ako garant doktorandského študijného programu urológia a tiež v úlohe garanta habilitačného a inauguračného konania v odbore urológia. Vedecká škola prof. Brezu je podložená výchovou 2 profesorov, 7 docentov, 13 CSc. resp. PhD., pričom všetci patria medzi vedúcich predstaviteľov slovenskej urológie.
Práci prof. Brezu sa dostalo mnoho významných ocenení. Z počtu, ktorý prekračuje 50-tku spomeniem aspoň niektoré. Už v roku 1982 dostal cenu Európskej urologickej spoločnosti, neskôr dve ocenenia Západnej sekcie Americkej urologickej spoločnosti nasledované cenou Medzinárodnej spoločnosti pre umelé orgány v Osake. Prof. Breza je držiteľom zlatých medailí Slovenskej lekárskej spoločnosti a LF UK ako i ďalších prestížnych ocenení slovenských a českých profesných spoločností, SAV, Literárneho fondu a ďalších. Od Slovenskej lekárskej spoločnosti dostal najvyššiu poctu v podobe Čestnej ceny akademika Niederlanda, Česká urologická spoločnosť mu udelila svoje najvyššie vyznamenanie Cenu prof. Eduarda Hradca. Od roku 2013 je laureátom Ceny Fransa Debruyne za celoživotné dielo od Európskej urologickej spoločnosti. V roku 2009 sa stal laureátom Krištáľového krídla, v roku 2011 laureátom výročnej ceny Zlatý biatec. V tom istom roku mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Už v roku 2000 si prof. Brezu Jagellonská univerzita uctila udelením čestného doktorátu. Neskôr nasledovali ešte dve takéto ocenenia od Prešovskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Prof. Breza je čestným členom viacerých zahraničných lekárskych profesných združení, je členom korešpondentom Americkej urologickej asociácie a tiež Nemeckej urologickej spoločnosti. V roku 2008 bol zvolený za člena Európskej akadémie vied a umení.
Svoju angažovanosť a ochotu slúžiť preukázal prof. Breza aj ako prezident Slovenskej urologickej spoločnosti v rokoch 1994-2010, či ako prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti od roku 2016.
Som si istý, že moje krátke resumé je veľmi neúplné. A dotklo sa iba jednej časti aktivít prof. Brezu. Za tou druhou je potrebné vidieť množstvo pacientov a zachránených životov. Cena Fides et Ratio sa udeľuje v zmysle štatútu ak nominant napĺňa obe zložky jej názvu. Zostáva mi spomenúť tú druhú, čo činím slovami tu prítomného dôstojného pána Róberta Holečku: "Pána profesora Brezu som spoznal najskôr ako pacient na transplantačnom oddelení v Bratislave a postupne v priebehu rokov aj ako priateľ a kňaz. Je skutočným odborníkom vo svojom lekárskom odvetví a zároveň v ňom prejavuje svoju vieru. Ukazoval ju počas našich stretnutí ľudským, nenúteným a úprimným spôsobom a to nie len voči mne, ale i voči iným pacientom, lekárom či iným spolupracovníkom. Išlo o jednoduchý pozdrav či gestá, ktoré vychádzali zo života viery. Asi najviditeľnejšou aktivitou, v ktorej spája svoju odbornú činnosť lekára s vierou je osveta spoločnosti v otázke transplantáciu. Ide o činnosť v spolupráci s inými lekármi a Katolíckou cirkvou na Slovensku, zvlášť s farnosťou sv. Martina v Bratislave. Vyvrcholením tejto osvety je svätá omša, zvyčajne v pôstnom období, obetovaná za všetkých zosnulých, ktorých orgány zachránili iným život. Pán profesor sa na nej aktívne a pravidelne zúčastňuje. Spolupracujú i s inými náboženskými denomináciami s rešpektom a úctou. Samozrejme, aktivít spojených s vierou je v živote pána profesora Brezu oveľa viac. Napísal som o tých, ktorých som si sám vedomý a pri ktorých som ho mal možnosť vidieť."
-
Laudácio k skupine odborníkov na Sväté písmo (laudácio predniesol Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku)
Laudatio Excelencie, spektability, honorability, milé dámy, vážení páni, milí laureáti, bratia a sestry.
Dovoľte mi začať niekoľkými veršami z Proglasu – najstaršej slovansko-slovenskej básne venovanej dávnym Slovanom, ľuďom Veľkej Moravy:
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
V tomto roku si pripomíname 1160. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na naše územie a ich epochálny počin – hlaholiku, písmo, vďaka ktorému sa Božie slovo stalo pre dávnych Slovanov zrozumiteľným.
Dnes tu máme dielo – Komentáre k Starému zákonu, ktoré je opäť jedinečné a vzácne v tom, že vďaka nemu je nám Božie slovo zrozumiteľnejšie.
Prenesme sa teraz do súčasnosti.
Komentáre by som prirovnal k navigácii. Tie dnešné moderné vám po zadaní východzieho a cieľového bodu ponúknu niekoľko trás s tým, že vám odporučia optimálnu.
Jedinečnosť Biblických komentárov vnímam v tom, že sú doteraz najkomplexnejším takýmto dielom v slovenčine v tom zmysle, že ponúkajú popri odbornom rozbore pôvodného biblického textu aj komentáre rabínov, cirkevných otcov a klasikov spirituality a tiež praktickú aplikáciu. Výnimočnosť Komentárov spočíva aj v ich ekumenicite, jednak čo sa týka tímu autorov, ale aj v zmysle teologického pohľadu.
Môžete sa teda pri skúmaní Písma vybrať rôznymi cestami, ale cieľ je jeden – poznať Pravdu Slova, jeho posolstvo pre nás - pravdivo, správne a zrozumiteľne interpretované.
Jedna z hlavných zásad Reformácie je sola scriptura. Teda vyzdvihnutie autority Písma nad autoritu človeka. Písmo sa má vykladať Písmom. Čokoľvek však o Písme povieme, vždy je to určitý spôsob interpretácie. Tie sú také rôzne, ako sme my ľudia a cirkvi rôzni. Aké šťastie, že nám Boh dal svojho Ducha, ktorý vanie ako chce, nevieme odkiaľ prichádza a kam ide, ale počujeme Jeho hlas. Je vzácne, že Komentáre obsahujú široké spektrum tých, ktorí počuli a počujú hlas Ducha.
Komentáre sú dielom takmer 30-tich autorov, editorov, recenzentov a jazykových redaktorov pod vedením Doc. Bohdana Hroboňa.
On ma osobne prísne upozorňoval, že Laudatio nemá byť o ňom, ale o diele a teda všetkých, ktorí na ňom participovali.
V rámci „súrodeneckej rivality“ jeho požiadavku splním rád.
Ale dovolím si k jeho osobe zopár poznámok, pokúsim sa nesarkastických. Sú veci, za ktoré môže a za ktoré nie. Za čo nemôže je to, že je v našej rodine už šiestou generáciou v službe v evanjelickej cirkvi. Náš otec hovorieval: To je už taká naša rodinná tragé... či tradícia. Doteraz to boli hlavne farári-kazatelia, Bohdan sa vydal skôr pedagogickým smerom, za to už môže. O tom, že úspešne, svedčí jeho titul Master of Arts z Wheaton College v Chicagu a doktorát z biblistiky z Oxfordskej univerzity.
Aby Božie slovo zasiahlo čo najviac ľudí, bol spolu s celým tímom spolupracovníkov zakladateľom Biblickej školy v Martine, ktorá sa v určitom období rozšírila do Katedry náboženských štúdií na Žilinskej univerzite a do súčasnej Evanjelickej spojenej školy v Martine, ktorá má takmer 800 žiakov. Je riaditeľom Nadácie kresťanského vzdelávania a to všetko popri tom, že sa venuje biblistike a spomínaným komentárom k Starej zmluve.
Treba však jedným dychom dodať, že bez kvalitného tímu, kvalifikovaných a kompetentných spolupracovníkov, by dielo Komentárov nebolo možné. Je to Božia milosť, že sa mohli za určitých okolností v tomto čase stretnúť ľudia, ktorí študovali na najprestížnejších svetových univerzitách a zároveň si rozumejú aj po ľudskej stránke.
Vrátim sa ešte na chvíľku ku môjmu otcovi.
Jeho životným krédom bolo slovo z Jer. 15, 16 – Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Má ich aj na náhrobnom kameni v biblickej kraličtine, rovnako, ako jeho otec.
Oni snívali a túžili po tom, aby sa Božie slovo mohlo zvestovať slobodne v slobodnej krajine. Náš otec sa vďaka Bohu toho aj dožil. Ale určite sa im nesnívalo o možnostiach ktoré dnes máme. Pre nás pred 40-timi rokmi bola top výbava k štúdiu Písma Biblický slovník a konkordancia. Dnes stačí pár kliknutí na počítači a máte prístup k materiálom, aké len chcete.
Zaznievajú však aj skeptické hlasy, či je vôbec potrebný takýto druh odbornej teologickej literatúry, keď je stále menší záujem o poctivé štúdium Písma. Práve preto je potrebný. Aby podchytil záujem, aby sa človek dostal ku kvalitnému komentáru Písma v rodnej reči. To veľmi uľahčuje prácu kazateľov, teológov, učiteľov, aj všetkých, ktorí nechcú zostať v poznávaní Božích právd na povrchu.
Žijeme v dobe inflácie slova, jeho devalvácie. Stále viac počuť slová nenávisti, zlomyseľnosti, klamstva, slová vulgárne, povrchné, bezduché, prázdne.
Slovo má moc. Dokáže povzbudiť, usmerniť, zachrániť, dať novú silu, nádej, potešiť, ale aj zraniť, zhodiť, zničiť, odpísať.
Do nášho slova, tak neistého, pokazeného, premenlivého, vstupuje Slovo živého Boha, to Slovo, ktorým vznikol tento svet, to slovo, ktoré sa stalo Telom v Pánovi Ježišovi Kristovi, to Slovo, ktoré je mocou na spasenie, Slovo ktoré zostáva naveky. „Usychá tráva, vädne kvet, ale Slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Iz 40, 8
Vďaka za Slovo života, Slovo pravdy, Slovo lásky, ktoré sa napriek premenlivosti časom nemení, zostáva to isté a smieme veriť, že sa raz naplní v dokonalosti, večnom živote pre tých, ktorí mu verili a podľa neho žili.
Sme vďační za všetkých, ktorí sa podieľajú na Komentároch k Starej zmluve aby nám Božie slovo mohlo byť zrozumiteľné a aby čo najviac ľudí mohlo byť mocou Slova zachránených.
-
Mená piatich editorov (aj autorov) Komentárov k SZ (deväť zväzkov vyšlo doteraz z Knihy Gn, Ex, päť zv. zo Knihy žalmov, dva zväzky z malých prorokov Oz-Joel-Am; Abd-Jon-Mich).
Piati editori prevzali za celý kolektív ocenenie:
doc. Ing. Bohdan Hroboň, M.A. PhD.
doc. RNDr. Adrián Kacian, M.A., PhD.
prof. Ing. Peter Dubovský, Th.D.
doc. Jozef Tiňo, PhD.
SSL. Libor Marek, Th.D.
Ďalšie mená autorov a jazykových korektorov z autorského kolektívu
Adriana Alexyová
Anton Tyrol
Lucia Hidvegyová
Marián Kováčik
Jozef Matula
Fides Iveta Strenková
Juraj Pigula
Mária Kardis
Jančovič Jozef
Marcela Andoková
Benedikt Robert Hajas
Mykhaylyna Kľusková
Robert Lapko
Ivan Moďoroši
Helena Panczová
Milan Sova
Martin Štrbák
Miroslav Varšo
Pavol Vilhan
-
Udeľovanie ceny sa konalo za účasti apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Nicolu Girasoliho, viacerých biskupov a hostí. Nechýbal medzi nimi riaditeľ Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Radovan Čikeš a predstavitelia akademického, spoločenského a cirkevného života. Na podujatí, ktoré je súčasťou Roka kresťanskej kultúry, vystúpilo aj dychové kvinteto Hudby Ministerstva vnútra SR.
Vyjadrenie úcty vedcom
Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS udeľuje toto ocenenie pri príležitosti výročia vydania encykliky pápeža Jána Pavla II. Fides et ratio (Viera a rozum). Katolícka cirkev ním chce vyjadriť úctu vedcom, ktorí svojím pôsobením a vedeckou činnosťou prispievajú k dialógu vedy a viery.
Zmyslom je motivovať ich pre výnimočné kresťanské svedectvo v tejto oblasti a vyjadriť dialóg vedy a viery či viery a rozumu, ako vyplýva z názvu pápežskej encykliky, podľa ktorej je ocenenie pre vedcov pomenované. „Rozum človeka sa neznehodnocuje, ani sa neznižuje tým, že dáva súhlas k obsahu viery,“ píše pápež Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio.
Doterajší laureáti
KBS udelila toto ocenenie prvýkrát v roku 2010. Cenu prevzal vedec Július Krempaský. O rok neskôr ju získali profesori Jozef Tiňo a Ján Letz. Za rok 2002 získali ocenenie kardinál Jozef Tomko, biologička Oľga Erdelská a astronóm Anton Hajduk, in memoriam. Potom si ho prevzali fyzik Jozef Ďurček, psychológ Michal Stríženec a Imrich Staríček, in memoriam.
Potom ocenili Mons. Marcela Sáncheza Sorondu, vtedajšieho kancelára Pápežskej akadémie vied vo Vatikáne a prof. Emíliu Hrabovec. Neskôr si ho prevzali profesor Peter Holec, Ladislav Csontos a prof. Igor Túnyi, in memoriam. Ďalej prevzali ocenenie prof. Jozef Glasa, doc. Ivan Chalupecký a doc. Mikuláš Blažek, in memoriam.
Ďalšími vybranými osobnosťami boli Viliam Novák a Mons. Gašpar Fronc, prof. Zlatica Plašienková a prof. Eduard Bublinec. Naposledy si prevzali ocenenie prof. Ján Grác, doc. Miroslav Saniga, doc. Jozef Jančovič, prof. Viliam Pichler a prof. Jozef Klembara.
K správe bolo vydané FOTO.
Aktualizované
