Vranov nad Topľou 7. apríla (TK KBS) Uplynulo 10 rokov od smrti pátra Petra Bujka SJ, ktorý zomrel náhle 3. septembra 2013. Stalo sa tak po tom, čo bol náhle hospitalizovaný v nemocnici v Dolnom Kubíne. Páter Peter Bujko SJ je pochovaný v rodnej obci Nová Kelča pri Domaši. Pri príležitosti výročia sa v jeho rodisku v utorok 5. septembra stretli jezuiti z celého Slovenka, aby si pripomenuli tohto výnimočného kňaza, jezuitu a priateľa.
Spolubratia zosnulého Petra sa najprv zastavili na miestnom cintoríne, kde ostali v spoločnej modlitbe. Následne slávili svätú omšu v miestnom Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho spoločne s rodinou a rodákmi. Svätú omšu celebroval P. Jozef Šuppa SJ. „Prichádzame ďakovať Bohu za dar života, ktorý nám dal v osobe nášho milého pátra provinciála. Vo svätej omši zaznievajú veľkonočné piesne, aby sme boli prežiarení nádejou Kristovho vzkriesenia, na ktorú nás upriamuje aj náš zosnulý spolubrat krátkym testamentom, ktorý sa našiel v jeho breviári: „Zomrieť neznamená koniec, ale prejsť cez bránu smrti ďalej. Vďaka za všetko, stretneme sa opäť.“ Chceme Bohu ďakovať za nádherné svedectvo jeho jezuitského života,“ povedal P. Šuppa.
V kázni sa prihovoril P. Peter Girašek. „Na jednej strane pociťujem smútok, cítime nostalgiu, no na druhej strane pred tajomstvo smrti prichádzame s pohľadom viery a veríme, že Ježiš Kristus premohol smrť. V skutočnosti však tí, ktorí spia, sme my. Peťo sa už zobudil. Keď sa prebudíme uvidíme z tváre do tváre toho, o ktorom veríme, že je milosrdný, dobrý a že z lásky k nám poslal svojho Syna, aby sme prešli do plnosti života. My sme prišli poďakovať svätou omšou za nášho spolubrata, poďakovať za príbuzných pátra Peťa, rodákov, spolubratov, lebo povolanie každého z nás má korene. Každý sa narodil v rodine a patrí do farnosti, toto si pripomíname a za to ďakujeme. Je to dar povolania Peťa, za ktorý chceme ďakovať,“ uviedol.
Páter Girašek sa dal inšpirovať meditáciami z knihy zosnulého P. Bujka Bože ty si môj Boh kde zacitoval tieto slová: „Medzi najstaršie kresťanské zobrazenia patrí obraz Dobrého pastiera. Skôr než prví kresťania začali zobrazovať kríž a iné obrazy typické pre kresťanstvo, maľovali v katakombách a na sarkofágoch obraz Dobrého pastiera. Pre prvých kresťanov bol Kristus pravý pastier, pretože pozná cestu, ktorá vedie údolím smrti, cestu extrémnej samoty, kde už nikto nemôže človeka sprevádzať, On však kráča s ním a vedie ho po nej.“ Pokračoval: „Peťo si prešiel úskaliami života, ale aj bránou smrti. Ten kto sprevádzal Peťa, je Kristus. Peťo bol kňazom, provinciálom podľa Ježišovho srdca. Ako dobrý pastier, ktorý počúval hlas Dobrého pastiera, nás viedol k tým vodám, ktoré občerstvujú. Snažil sa tiež o obnovu, hlavne duchovnú obnovu, našej provincie, aby sme dokázali pritiahnuť ku Kristovi ďalších. Viedol nás k tomu, aby sme neboli zameraní na seba, ale vnímali iných, aby nám záležalo na druhých, vrátili sa keď niekto zaostáva. Je tu pre nás pozvanie trochu sa prebudiť zo sna a vidieť Krista. Aby nás zjednotil jeho hlas, jeho spoločné nasledovanie a opustili sme to, čo nie je podstatné pre našu lásku ku Kristovi, ktorá je odpoveďou na jeho lásku.“
Na záver svätej omše sa páter provinciál Jozef Šofranko poďakoval mame Petra Bujka za jej svedectvo viery, s ktorou prijala smrť svojho manžela a dvoch synov a odovzdal jej tri ruže, ktoré ich symbolizujú. „Dostala ste od Boha manžela a dvoch synov Jozefa a Petra a vaša veľkodušná láska ich odovzdala Stvoriteľovi a darcovi života. Chcem vám poďakovať za vašu vieru a veľkodušnosť.“
Kto bol Peter Bujko SJ
Narodil sa 16. septembra 1968 vo Vranove nad Topľou. Vyrastal v obci Nová Kelča (okres Vranov nad Topľou). V roku 1990 nastúpil do Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. V roku 1993 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Po noviciáte pokračoval v štúdiu teológie na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave (dnešná Teologická fakulta Trnavskej univerzity). Už počas štúdií teológie sa začal zaujímať o ignaciánsku spiritualitu a duchovné cvičenia. Po kňazskej vysviacke 27. júna 1998 pôsobil dva roky v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove, kde jeho hlavnou náplňou bolo dávanie duchovných cvičení a pastoračná činnosť v kaplnke exercičného domu.
V jubilejnom roku 2000 pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie na Vysokej škole filozoficko-teologickej Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Vo svojom licenciáte a doktoráte sa venoval dogmatickej teológii a ignaciánskej spiritualite.
V roku 2005, keď sa vrátil zo štúdií, ho predstavení menovali za špirituála rehoľného dorastu (školastikov) Spoločnosti Ježišovej v Bratislave. Jeho úlohou bolo sprevádzať spolubratov, ktorí absolvovali svoje filozofické a teologické štúdiá, v ľudskom a duchovnom rozvoji, ale tiež v príprave na kňazskú službu. Okrem toho začal prednášať dogmatickú teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave a na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Rehoľnú formáciu zavŕšil tzv. treťou probáciou v Dubline na prelome rokov 2007 a 2008. Po návrate z Dublinu pokračoval vo funkcii špirituála rehoľného dorastu, ako aj v prednášaní na univerzite.
Za provinciála Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej bol menovaný 13. júla 2009 a tento úrad vykonával od 31. októbra 2009 so sídlom v Bratislave. Bol vyhľadávaným exercitátorom a duchovným sprievodcom, obľúbeným medzi spolubratmi a všetkými, ktorí ho poznali ako veselého, priateľského a bezprostredného človeka. V sobotu 31. augusta 2013 bol P. Peter Bujko SJ náhle hospitalizovaný s prudkými bolesťami chrbtice na neurologickom oddelení nemocnice v Dolnom Kubíne. Tam v utorok 3. septembra 2013 v skorých ranných hodinách zomrel na zlyhanie srdca vo veku nedožitých 45 rokov.
Zdroj: jezuiti.sk/Peter Buša SJ
