Bratislava 6. septembra (TK KBS) V deň jej sviatku, ktorý si pripomíname každoročne 5. septembra, ocenenie prevzali riaditeľ Diecéznej charity Nitra Juraj Barát, Magdaléna Boledovičová zo Spolku sv. Vincenta de Paul na Slovensku, gréckokatolícky kňaz Ľubomír Matejovič, ktorý založil občianske združenie MIVA Slovensko a zakladateľ neziskovej organizácie Doma u Kapucínov, kapucín br. Miroslav Kulich.

Slávnostné oceňovanie sa konalo v Pálffyho paláci v Bratislave. Zmyslom ocenenia je vyjadriť úctu a vďaku konkrétnym ľuďom, ktorí  celým srdcom, dlhodobo a často aj v skrytosti, slúžia chudobným a na pomoc odkázaným. Vidia v nich  Ježišovu tvár, sú inšpirovaní evanjeliom a svoju vieru prejavujú v skutkoch konkrétnej pomoci a služby. Oceňovanie sa konalo so súhlasom vedenia kongregácie Misionárok lásky.

Nominácie pripravila Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS, v ktorej je okrem jej predsedu aj zástupca Slovenskej katolíckej charity, Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a Fóra kresťanských inštitúcií. Cenu odovzdal predseda Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS, ktorým je vladyka Mons. Peter Rusnák. Podujatie svojím umeleckým vystúpením obohatila Adriena Bartošová a Pavol Bereza, moderoval Štefan Bučko. Viacerí ocenení prezradili o sebe, že im bola inšpiráciou svätá Matka Tereza z Kalkaty a preto je toto ocenenie pre nich tým vzácnejšie. Na záver sa prihovorila prítomným ministerka Soňu Gaborčáková, poverená vedením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Životopisy nových laureátov

Juraj Barát, Diecézna charita Nitra, riaditeľ

V mladosti prežil osobné obrátenie a novým spôsobom objavil vieru na vysokej škole na Oáze hnutia Svetlo život. Druhé veľké ÁNO Bohu (okrem áno manželke) dal vtedy, keď ho oslovil biskup František Rábek pre službu v charite. Jeho veľkou výhodou bola znalosť angličtiny a túžba prinášať nové veci v službe blížnym. Vďaka tomu, vďaka vzdelaniu (popri elektrotechnike manažment a teológia), vďaka tvorivosti, otvorenosti a dôvere Cirkvi, dobrým spolupracovníkom, dal tvár charitnej službe na Slovensku. Rozbiehal službu starým, chorým, migrantom, ľuďom bez domova (DePaul Slovensko), umierajúcim, osamelým, ľuďom odkázaným na pomoc. Nielen že stál pri zrode charity na celom Slovensku, ale aj rozbiehal konkrétnu činnosť v rámci Nitrianskej diecézy. Bol to napr. detský domov v Považskej Bystrici (domov rodinného typu), pozvanie detí z rodín z Černobyľu na Slovensko. Neskôr to bola charitatívna služba v rodinách, opatrovateľská služba, detský domov v Nitre, hospic, chránená dielňa, kňazský domov, prijatie migrantov a ďalšie. 

Magdaléna Boledovičová, Spolok sv. Vincenta de Paul na Slovensku

Pätnásť rokov držala na svojich pleciach Spolok sv. Vincenta de Paul na Slovensku ako prezidentka. Takto  povzbudzovala svojich spolupracovníkov: Milá sestra, brat, viem že radosť napĺňa aj každého z Vás pri službe našim núdznym. Viem, že spoločne prežívame s nimi ich problémy, bolesti a bezradnosť. Trpíme s nimi, keď im nevieme pomôcť. No najdôležitejšie je, že vždy stojíme pri nich. Majú sa o koho oprieť, majú komu napísať a má ich kto vypočuť. Veď oporu potrebuje každý zabudnutý, odvrhnutý, bohatý či chudobný, ale aj my všetci. (Ozanan 2/2009).  V súčasnosti je asistentkou prezidentky Spolku, Libuše Mihálikovej. Popri svojej práci inštrumentálnej sestry na očnom oddelení a starosti o rodinu a deti  bola schopná rozbehnúť charitatívnu činnosť v rámci svojej komunity v Leviciach a okolí, ale aj na celom Slovensku. Založila Konferenciu sv. Jozefa v Leviciach , kde je otvorený sklad pre chudobných, tzv. Vincentík, kde si chudobní môžu zobrať šatstvo ale aj hmotné veci potrebné do domácnosti, od nábytku, elektrických spotrebičov a iné. Je veľkou pomocou pre farnosť ako aj pre mesto. Pomáha v Sociálnom  centre  Šurany,  ktoré je otvorené od roku 2001 a má v súčasnej dobe dve sociálne služby: útulok pre ľudí bez domova a podporované bývanie pre invalidných dôchodcov – ľudí bez domova. V Sociálnom centre sa venujú aj pestovaniu plodín a spracovaniu surovín, chovu hydiny, zajacov, ošípaných a pod. na svoju vlastnú obživu. Jeho riaditeľom je Ján Ňukovič. Treba spomenúť aj meno pátra Rudolfa Priedhorského, ktorý dal do pohybu mnohé tieto aktivity. Nezanedbateľnou službou celej Vincentskej rodiny je podpora misií a špeciálne zbierka Boj proti hladu. Vincentská rodina je nám všetkým príkladom,  ako sa zjednotila v službe pre blížnych a odkázaných na pomoc.

Ľubomír Matejovič občianske združenie MIVA Slovensko,  zakladateľ, gréckokatolícky kňaz

MIVA Slovensko bola zaregistrovaná 30. marca 1998 v Bratislave. Založil  ju otec Ľubomír Matejovič, a stal sa jej predsedom. Toto poslanie vykonával popri svojej pastoračnej úlohe gréckokatolíckeho kňaza. Je otcom rodiny a  manželka mu bola vždy veľmi nápomocná v činnosti aj v pastorácii. Prvým darom MIVA Slovensko bolo v roku 1998 ich vlastné osobné auto LADA pre slovenské sestry z Inštitútu Preblahoslavenej Panny Márie na Ukrajine. V tom istom roku bolo štrnástimi bicyklami podporené Pastoračné centrum diecézy Nalgonda v Indii. V roku 2023  MIVA Slovensko bola odovzdaná pod patronát Pápežských misijných diel na Slovensku. Zakladateľom MIVY je kňaz a misionár otec Paul Schulte. Organizácia vznikla za neobvyklých okolností – krátko po smrti jedného z misionárov pôsobiacich v Afrike. Pacient by prežil, keby ho včas priviezli do nemocnice. Chorého misionára však nanešťastie mohli viezť len na voze, ktorý ťahali voly. Voz navyše uviazol v bahne. Afričania ho niesli ďalej na provizórnych nosidlách. Keď dorazili po týždni do nemocnice, bolo už neskoro. Zomrel, pretože nebol k dispozícii žiadny vhodný dopravný prostriedok. Otec Paul Schulte, priateľ zosnulého misionára, sa preto rozhodol založiť organizáciu, ktorá by pomáhala s nakupovaním dopravných prostriedkov pre misionárov. To sa mu v Nemecku v roku 1927 aj podarilo. Cieľom novozaloženej organizácie MIVA bola motorizácia misií a jej mottom sa stalo: „Prinášame Krista na zemi, na vode i vo vzduchu“. MIVA sa zrodila zo smutného príbehu o strate priateľa, no je aj úžasným príbehom o tom, ako nás ťažkosti v živote môžu podnietiť k veľkým činom. Karl Kumpfmüller z obce Stadl-Paura v Rakúsku nadviazal kontakt s otcom Paulom  a začal šíriť myšlienku o MIVA. Rozhodol sa založiť nezávislú rakúsku kanceláriu MIVA. V nasledujúcich rokoch boli zriadené kancelárie MIVA v ďalších krajinách - vo Švajčiarsku, Holandsku, Anglicku, Slovinsku, Chorvátsku, na Slovensku a dokonca i v Južnej Kórei, v USA a v Austrálii.

Miroslav Kulich, nezisková organizácia Doma u Kapucínov n.o., zakladateľ, kapucín

Dielo Doma u Kapucínov sa zrodilo v komunite Kapucínov zhruba pre 10 rokmi. Pustili sa doňho s veľkými ambíciami, inšpirovaní skúsenosťami kapucínov v zahraničí – Dielo pomoci sv. Františka v Miláne, Dielo Otca Pia v Krakowe, dielo Tavolino Magico vo Švajčiarsku. Na ich práci, ako aj na práci všetkých dobročinných diel, je podnetné a inšpiratívne to, že spájajú nielen komunitu chudobných a na pomoc odkázaných, ale i ľudí dobrej vôle, ktorí sa pravidelne alebo príležitostne zapájajú do spoločnej služby. A toto je asi dôležitý moment. V prvej výročnej správe ako provinciál Miroslav Kulich povedal: Tu vidím požehnanie zo strany laikov, ktorí opúšťajú priestor, v ktorom sú len oni sami, aby sa otvorili pre službu tým, ktorých ani nepoznajú. Laici, ktorí sú si vedomí darov, ktoré im Kristus zveril a chcú týmito darmi slúžiť v akejkoľvek forme. Toto ocenenie patrí teda nielen jemu, ale všetkým spolupracovníkom, ktorí vyšli zo svojej komfortnej zóny a vidia okolo seba ľudí odkázaných na pomoc očami Ježiša Krista.

Cena svätej Matky Terezy

Cena svätej Matky Terezy je pomenovaná po indickej misionárke a zakladateľke Rádu misionárok lásky, ktorá bola v roku 2016 svätorečená pápežom Františkom. Prví laureáti prevzali ocenenie minulý rok. Ocenenie má podobu medaily, ktorú navrhol akademický sochár Michal Gavula, držiteľ ceny patróna umelcov Fra Angelico. „Na podnet otca biskupa Petra Rusnáka, bratislavského gréckokatolíckeho eparchu, ma oslovila Sociálna subkomisia KBS s požiadavkou vytvoriť medailu svätej Matky Terezy, plánovanú udeľovať ju ako cenu ľuďom, ktorí po jej príklade  realizujú bohumilú činnosť voči svojim blížnym i núdznym. Portrét je stvárnený aj s ružencom v rukách. Sedem korálikov svätého ruženca presahuje priestor kruhu a symbolizuje Božie číslo Starého i Nového zákona vo Svätom Písme. Na reverze medaily je kríž aj s textom ,Rob aj ty podobne',“ uviedol. 

Kto je Matka Tereza?

Matka Tereza, pôvodným menom Agnes Gonxha Bojaxhiuová, sa narodila 27. augusta 1910 v Skopje, dnešnom hlavnom meste Macedónska, albánskemu obchodníkovi. Po štúdiu na London School of Economics and Political Science vstúpila v roku 1928 do írskeho rádu loretánskych sestier v Dubline. Meno Terézia (podľa svätej Terézie z Lisieux) prijala v roku 1929, keď zložila rehoľné sľuby v noviciáte v indickom Dárdžilingu, a nasledujúcich 17 rokov učila na strednej škole svätej Márie v Kalkate. Bola to pracovitá a praktická žena, ktorá sa naplno venovala svojmu cieľu, ktorým bola služba Ježišovi Kristovi. V každej trpiacej bytosti videla Vykupiteľa. Hoci nemala žiadne osobné bohatstvo ani politické funkcie, bola jednou z najmocnejších žien minulého storočia a už za svojho života sa stala legendou.

Matka Tereza dostala vo vlaku do Dárdžilingu vnuknutie, aby založila rád, ktorý by sa staral o najnúdznejších. Keď v roku 1948 s povolením Vatikánu opustila loretánsky rehoľný dom a vydala sa za chudobnými do slumov, jej jediným majetkom boli tri biele sárí s modrými pruhmi a niekoľko rupií. Čoskoro Matku Terezu nasledovali aj ďalšie sestry. Pápež v októbri 1950 oficiálne povolil vznik rádu Misionárok lásky (Misionárok milosrdenstva), ktorý má v súčasnosti 4 500 sestier a pôsobí v 133 krajinách. Keď Matka Tereza 5. septembra 1997 zomrela, India jej pripravila štátny pohreb. O šesť rokov neskôr pápež Ján Pavol II. Matku Terezu blahorečil. Beatifikácia je v Rímskokatolíckej cirkvi nevyhnutným krokom pred kanonizáciou, teda vyhlásením za svätého. Za svätú ju vyhlásil pápež František 4. septembra 2016.

K správe bolo vydané FOTO.