[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 22. 06. 2024   Meniny má Paulína      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež zasväteným Mongolska: Skúste a presvedčte sa, akým ste veľkým darom
P:3, 02. 09. 2023 20:32, ZAH

Mongolsko 2. septembra (VaticanNews) Dnes v sobotu 2. septembra 2023 sa uskutočnilo v Katedrále svätých Petra a Pavla v Ulánbátare stretnutie Svätého Otca s biskupmi, kňazmi, misionármi, zasvätenými osobami a pastoračnými pracovníkmi. Pápež František ich v duchu verša zo žalmu 34 „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ pozval k adorácii a vydávaniu svedectva.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Ďakujem vám, Excelencia, za vaše slová, ďakujem sestre Salvii, o. Petrovi Sanjaajavovi a Rufine za vaše svedectvá, ďakujem vám všetkým za vašu prítomnosť a vieru! Som rád, že sa s vami môžem stretnúť. Radosť z evanjelia je dôvodom, prečo ste tu vy, zasvätení muži a ženy v rehoľnom živote a v sviatostnom kňazstve a prečo sa spolu so svojimi sestrami a bratmi laikmi s oddanosťou venujete Pánovi a druhým. Zvelebujem za to Boha. Robím tak prostredníctvom krásnej modlitby chvály, žalmu 34, ktorým som sa inšpiroval, aby som sa s vami podelil o niekoľko myšlienok. Píše sa v ňom: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ (v. 9).

Skúste a presvedčte sa, pretože radosť a dobrota Pána nie sú niečím pominuteľným, ale zostávajú v nás, dávajú nám chuť do života a spôsobujú, že vidíme veci novým spôsobom; ako ste nám to povedali, Rufina, vo svojom krásnom svedectve. Chcel by som preto zakúsiť chuť viery v tejto krajine tým, že spomeniem predovšetkým príbehy a tváre ľudí, ktorí obetovali svoj život pre evanjelium. Darovať svoj život pre evanjelium: to je krásna definícia misionárskeho povolania kresťana, a najmä toho, ako ho žijú tunajší kresťania: darovať život pre evanjelium.

Spomínam si na biskupa Wenceslava Selgu Padillu, prvého apoštolského prefekta, priekopníka súčasnej podoby Cirkvi v Mongolsku a staviteľa tejto katedrály. Tu však viera nesiaha len do 90. rokov minulého storočia, ale má veľmi staré korene. Skúsenosti prvého tisícročia, poznačené evanjelizačným hnutím sýrskej tradície, ktoré sa šírilo pozdĺž Hodvábnej cesty, boli sprevádzané značnou misionárskou angažovanosťou.

Ako si nepripomenúť diplomatické misie v 13. storočí, ale aj apoštolskú starostlivosť, ktorá sa prejavila okolo roku 1310 vymenovaním Jána z Montecorvina za prvého biskupa v Chán Bálíku, a teda zodpovedného za tento rozsiahly región sveta pod vládou mongolskej dynastie Juanov? Práve on zabezpečil prvý mongolský preklad Knihy žalmov a Nového zákona. Nuž a tento veľký príbeh nadšenia pre evanjelium sa obnovil mimoriadnym spôsobom v roku 1992 príchodom prvých misionárov Kongregácie Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ku ktorým sa pripojili zástupcovia iných inštitútov, diecézny klérus a laickí dobrovoľníci.

Spomedzi nich všetkých by som rád spomenul aktívneho a horlivého pátra Stephana Kim Seong-hyeona. A spomeňme si aj na mnohých verných služobníkov evanjelia v Mongolsku, ktorí sú tu teraz s nami a ktorí po tom, čo darovali svoj život Kristovi, zakúšajú a presviedčajú sa o zázrakoch, ktoré jeho dobrota naďalej koná vo vás a prostredníctvom vás. Ďakujem.

Ale prečo obetovať svoj život pre evanjelium? To je otázka, ktorú vám kladiem. Ako povedala Rufina, kresťanský život napreduje pri kladení si otázok ako deti, ktoré sa stále pýtajú na nové veci, pretože všetkému nerozumejú, sú vo veku „prečo“. Kresťanský život pristupuje k Pánovi a vždy kladie otázky, aby lepšie pochopil Pána, aby lepšie porozumel jeho posolstvu. Toho Boha, ktorý sa v Ježišovi stal viditeľným, nechal sa dotknúť, dal sa stretnúť. Áno, On je tá dobrá zvesť určená všetkým národom, On je ohlasovaním, ktoré Cirkev nemôže prestať prinášať, vteľovať ho do života a „šepkať“ ho do sŕdc jednotlivcov a kultúr.

Boží jazyk je často pomalý šepot, ktorý si vyžaduje čas, ale hovorí takto. Táto skúsenosť Božej lásky v Kristovi je čistým svetlom, ktoré premieňa tvár a robí ju žiarivou. Bratia a sestry, kresťanský život sa rodí z kontemplácie tejto tváre, je záležitosťou lásky, každodenného stretnutia s Pánom v Slove a v Chlebe života, v tvári druhého, v núdznych, v ktorých je Ježiš prítomný. Pripomenuli ste nám to, sestra Salvia, svojím svedectvom, vďaka! Je to už viac ako 20 rokov, čo ste tu, a svojím svedectvom ste sa naučili, ako hovoriť s týmto ľudom: ďakujem vám.

Za týchto tridsaťjeden rokov vašej prítomnosti v Mongolsku ste vy, drahí kňazi, zasvätení muži a ženy a pastorační pracovníci, dali vzniknúť množstvu charitatívnych iniciatív, ktoré si vyžadujú vašu energiu a odrážajú milosrdnú tvár Krista – Dobrého Samaritána. Je to ako vaša vizitka, vďaka ktorej ste rešpektovaní a vážení pre mnohé dobrodenia, ktoré ste priniesli toľkým ľuďom v rôznych oblastiach: od asistencie až po vzdelávanie, cez zdravotnú starostlivosť a podporu kultúry. Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali na tejto plodnej a prospešnej ceste pre milovaný mongolský ľud. Konajte gestá lásky a skutky dobročinnosti.

Zároveň vás pozývam, aby ste zakúsili a videli Pána – aby ste skúsili a presvedčili sa, aký je Pán. Pozývam vás, aby ste sa stále znova vracali k tomu pôvodnému pohľadu, z ktorého sa všetko zrodilo. Bez neho totiž vaše sily zlyhávajú a pastoračné nasadenie riskuje, že sa stane sterilným poskytovaním služieb, v slede náležitých úkonov, ktoré nakoniec nevyjadrujú nič viac než únavu a frustráciu. Naopak, ak zostanete v kontakte s Kristovou tvárou, budete ho pozorne skúmať v Písme a kontemplovať ho v tichej adorácii pred svätostánkom, spoznáte ho v tvárach tých, ktorým slúžite, a budete sa cítiť naplnení dôvernou radosťou, ktorá aj v ťažkostiach zanecháva vo vašom srdci pokoj.

To je to, čo dnes potrebujeme, nie zaneprázdnených a roztržitých ľudí, ktorí síce realizujú projekty, ale s rizikom, že sa budú tváriť zatrpknutí pre neľahký život. To nie. Kresťan je ten, kto je schopný adorovať, a to v tichu. A potom z tejto adorácie vytryskne aktivita. Nezabúdajte na adoráciu. V tomto dramatickom storočí sme trochu stratili zmysel pre adoráciu, a tak nezabudnite adorovať a v adorácii konať.

Musíme sa vrátiť k prameňu, k Ježišovej tvári, k jeho prítomnosti, aby sme sa z nej tešili, pretože on je náš poklad (porov. Mt 13, 44), drahocenná perla, pre ktorú sa oplatí obetovať všetko (porov. Mt 13, 45-46). Bratia a sestry Mongolska, ktorí majú výrazný zmysel pre posvätno, a ako je to na ázijskom kontinente typické, majú rozsiahle a bohaté náboženské dejiny, očakávajú toto vaše svedectvo a vedia rozpoznať jeho pravosť. Máte vydávať svedectvo, pretože evanjelium nerastie prozelytizmom, to nie. Evanjelium rastie svedectvom.

Pán Ježiš, keď posielal svojich učeníkov do sveta, neposlal ich, aby šírili nejakú politickú myšlienku, ale aby svojím životom svedčili o novosti vzťahu s jeho Otcom, ktorý sa stal „naším Otcom“ (porov. Jn 20, 17), a tak vytvorili konkrétne bratstvo s každým národom. Cirkev, ktorá sa rodí z tohto mandátu, je chudobná Cirkev, ktorá sa opiera len o pravú vieru, o bezbrannú a odzbrojujúcu silu Zmŕtvychvstalého, schopnú zmierniť utrpenie zraneného ľudstva.

Preto sa vlády a svetské inštitúcie nemusia obávať evanjelizačného pôsobenia Cirkvi, pretože ona nemá žiadnu politické ciele, ktoré by sledovala, ale pozná len pokornú moc Božej milosti, slová milosrdenstva a pravdy, ktoré sú schopné podporovať dobro všetkých.

Aby Cirkev mohla plniť toto poslanie, Kristus ju obdaril štruktúrou, ktorá pripomína harmóniu. Tá existuje medzi jednotlivými údmi ľudského tela: On je Hlavou, ktorá ju naďalej vedie, a vlieva do Tela, teda do nás, svojho vlastného Ducha. Pôsobí predovšetkým v tých znakoch nového života, ktorými sú sviatosti. Aby zaistil ich autentickosť a účinnosť, ustanovil kňazstvo, ktoré sa vyznačuje dôverným spojením s Ním, s Dobrým pastierom, ktorý kladie svoj život za stádo.

Aj vy, otec Peter, ste povolaný k tomuto poslaniu: ďakujeme vám, že sa s nami delíte o svoju skúsenosť. Takto aj svätý Boží ľud v Mongolsku má plnosť duchovných darov. V tejto perspektíve vás pozývam, aby ste v biskupovi nevideli manažéra, to nie, ale živý obraz Krista, Dobrého pastiera, ktorý zhromažďuje a vedie svoj ľud; učeníka naplneného apoštolskou charizmou, aby budoval vaše bratstvo v Kristovi a stále pevnejšie ho zakoreňoval v tomto národe so vznešenou kultúrnou identitou.

Skutočnosť, že váš biskup je kardinál, je ďalším prejavom blízkosti: vy všetci ste vzdialení len fyzicky, ale ste veľmi blízko Petrovmu srdcu. Celá Cirkev je blízko vám, vášmu spoločenstvu, ktoré je skutočne katolícke, to znamená univerzálne, a priťahuje sympatie všetkých bratov a sestier roztrúsených po celom svete smerom k Mongolsku, veľkému cirkevnému spoločenstvu.

Chcel by som zdôrazniť toto slovo: spoločenstvo. Cirkev sa nechápe podľa čisto funkčného kritéria: to nie, Cirkev nie je firma, ktorá by len vykonávala činnosti, Cirkev nerastie prozelytizmom, ako som povedal, to nie. Cirkev je niečo iné. Slovo spoločenstvo dobre vysvetľuje, čo je Cirkev. V tomto tele Cirkvi biskup pôsobí ako moderátor jednotlivých zložiek, možno aj na základe princípu väčšiny. Rozhodne však koná na základe duchovného princípu, v ktorom sa sám Ježiš sprítomňuje v osobe biskupa, aby zabezpečil spoločenstvo vo svojom mystickom tele.

Inými slovami, jednota v Cirkvi nie je vecou poriadku a rešpektu, ba ani dobrou stratégiou „tímovej spolupráce“: to nie, je vecou viery a lásky k Pánovi, je to vernosť jemu. Preto je dôležité, aby sa všetky cirkevné zložky zjednotili okolo biskupa, ktorý predstavuje živého Krista uprostred svojho ľudu, aby budovali to synodálne spoločenstvo, ktoré už je ohlasovaním a ktoré tak veľmi pomáha inkulturovať vieru.

Drahí misionári, skúste a presvedčte sa, akým darom ste, zakúste a uvidíte krásu úplného odovzdania sa Kristovi, ktorý vás povolal, aby ste vydávali svedectvo o jeho láske práve tu, v Mongolsku. Pokračujte v tom pestovaním spoločenstva. Robte to v jednoduchosti skromného života, napodobňujte Pána, ktorý vstúpil do Jeruzalema na chrbte mulice a na kríži bol dokonca zbavený šiat.

Buďte ľuďom vždy nablízku, lebo blízkosť je Božím postojom: Boh je blízky, súcitný a nežný. Buďte aj vy takíto, nablízku ľuďom, starajte sa o nich osobne, učte sa ich jazyk, rešpektujte a milujte ich kultúru, nenechajte sa zlákať svetskými istotami, ale zostaňte pevní v evanjeliu prostredníctvom príkladnej pravosti duchovného a morálneho života.

Jednoduchosť a blízkosť, teda neúnavne prinášať Ježišovi tváre a príbehy ľudí, s ktorými sa stretávate, ich problémy a starosti, tráviť čas každodennou modlitbou, ktorá vám umožní obstáť v námahe služby a čerpať od „Boha všetkej útechy“ (2 Kor 1, 3) nádej, ktorú môžete vliať do sŕdc trpiacich.

Bratia a sestry, v blízkosti Pána sa v nás posilňuje istota, ako nám to odhaľuje žalm 34: „Bohabojní núdzu nemajú. (...) tým, čo sa boja Pána, nijaké dobro chýbať nebude“ (v. 10-11). Iste, nerovnováha a rozpory života sa dotýkajú aj veriacich a evanjelizátori nie sú oslobodení od tohto bremena trápenia, ktoré patrí k ľudskému životu.

Žalmista sa nebojí hovoriť o zlobe a tých, čo robia zlo, ale pripomína, že Pán „ich vyslobodí zo všetkých utrpení“, pretože „je pri tých, čo majú srdce skrúšené“ a „zachraňuje zlomených na duchu“ (v. 18-19). Z tohto dôvodu sa Cirkev predstavuje svetu ako hlas solidárny so všetkými chudobnými a núdznymi, nemlčí tvárou v tvár nespravodlivosti a s miernosťou sa angažuje za podporu dôstojnosti každej ľudskej bytosti.

Drahí, na tejto ceste učeníkov a misionárov máte bezpečnú oporu: našu nebeskú Matku, ktorá – ako som zistil s veľkou radosťou – vám chcela dať hmatateľné znamenie svojej diskrétnej a starostlivej prítomnosti tým, že na smetisku zanechala svoju podobizeň. Táto krásna socha Nepoškvrnenej sa objavila na smetisku: ona, bez poškvrny, nezasiahnutá hriechom, sa tak chcela priblížiť, že sa zmiešala s odpadom spoločnosti, aby zo špiny smetiska povstala čistota svätej Božej Matky, Matky nebies.

Dozvedel som sa o zaujímavej mongolskej tradícii suun dalai ijii, o mame so srdcom veľkým ako oceán mlieka. V rozprávaní Tajných dejín Mongolov svetlo zostupujúce horným otvorom jurty oplodňuje mýtickú kráľovnú Alungoo. Vy môžete v materstve Panny Márie kontemplovať pôsobenie božského svetla, ktoré zhora každý deň sprevádza kroky vašej Cirkvi.

Pozdvihnite svoj pohľad k Panne Márii a občerstvite sa pohľadom na to, že malosť nie je problém, ale zdroj. Áno, Boh miluje malosť a rád prostredníctvom malosti koná veľké veci, ako o tom svedčí Panna Mária (porov. Lk 1, 48 - 49).

Bratia a sestry, nebojte sa malého počtu, meškajúcich úspechov, nepozorovanej dôležitosti. Toto nie je Božia cesta. Vzhliadnime k Márii, ktorá je vo svojej malosti väčšia ako nebesá, pretože v sebe ukryla Toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť (porov. 1 Kr 8, 27).

Bratia a sestry, zverme sa jej a prosme ju o obnovenie horlivosti, vrúcnej lásky, ktorá sa neunaví vydávať radostné svedectvo o evanjeliu. Odvážne, neúnavne kráčajte vpred. Veľmi vám ďakujem za vaše svedectvo. Pán si vás vyvolil a verí vo vás. Som s vami a z celého srdca vám ďakujem za vaše svedectvo, ďakujem vám za vaše životy obetované pre evanjelium. Pokračujte takto, neustávajte v modlitbe, pokračujte v tvorivej láske, vytrvajte v spoločenstve, radostní a pokorní vo všetkom a so všetkými.

Žehnám vás zo srdca a pamätám na vás. Aj vy, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem vám.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, sr. Zuzana Škrinárová SSS)



( TK KBS, VaticanNews zs; pz ) 20230902004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]