Budapešť 24. augusta (TK KBS) V nedeľu 20. augusta 2023 na slávnosti sviatku sv. Štefana, kráľa v Budapešti na pozvanie Jeho Eminencie kardinála Pétera Erdőa homíliu predniesol Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup, metropolita, predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Na slávnosti sa zúčastnil Jeho Svätosť Tavadros II., pápež a patriarcha Koptskej pravoslávnej cirkvi, apoštolský nuncius Michael Banach, členovia Biskupskej konferencie Maďarska, čelní predstavitelia kresťanských cirkví Maďarska, Katarína Novák, prezidentka republiky, ako i ďalší iní predstavitelia spoločenského a verejného života.
V úvodnej reči kardinál Erdő vyjadril svoju radosť a vďačnosť arcibiskupovi Bernardovi Boberovi, že prijal pozvanie zúčastniť sa na slávnosti a úlohu slávnostného kazateľa, aby stretnutie bolo znamením a lúčom nádeje pre všetkých prítomných.
______
Prinášame text homílie arcibiskupa v plnom znení.
sviatok sv. Štefana, uhorského kráľa
Budapešť 20. augusta 2023
Vaša Eminencia, pán kardinál! Vaša Excelencia pán apoštolský nuncius! Najdôstojnejší páni biskupi, kňazi, diakoni, rehoľníci a rehoľníčky! Ctení predstavitelia spoločenského a verejného života!
Farský kostol v mojom rodisku neďaleko Humenného – kde som bol pokrstený, kde som ako dieťa miništroval a hľadel na oltárny obraz, kde som bol birmovaný a slúžil svoju primičnú svätú omšu, bol postavený v r. 1835 a je zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi. Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že raz budem mať homíliu v Budapešti na jednom z jej najznámejších námestí práve počas slávnosti sv. Štefana, kráľa. Na námestí, kde bola blahorečená naša rodáčka, Košičanka, sociálna sestra, Sára Šalkaháziová," prihovoril sa prítomným veriacim arcibiskup po maďarsky, začo dostal veľký potlesk.
Ďalšiu časť homílie predniesol Zoltán Pásztor, biskupský vikár.
Milí Budapešťania – milí bratia a sestry, doma i za hranicami! Nedávno, v roku 2020, v jubilejnom 185. roku postavenia kostola v mojom rodisku, na moju prosbu Jeho Eminencia pán kardinál daroval nášmu farskému kostolu relikvie sv. kráľa Štefana. Na veľkú radosť nášho farského spoločenstva som ich osobne slávnostne umiestnil v novom oltári, začo sa mu chcem teraz poďakovať svojou prítomnosťou.
Svätý Otec, pápež František vo svojom posolstve k 57. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov zdôrazňoval výraz „hovoriť srdcom“, lebo podľa neho pojmy a výrazy „ísť, vidieť“ a „počúvať“ – najmä dnes, keď chýba dynamika dialógu a spoluúčasti – predstavujú podmienku dobrej komunikácie, čiže komunikácie srdcom.
Priznávam sa vám, aj ja som prišiel sem v týchto intenciách – vidieť, počúvať, načúvať a svedčiť. Naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku, aby sme boli schopní cítiť vo vlastnom srdci aj tlkot srdca druhého. Pán Ježiš nás upozorňuje, že každý strom sa dá spoznať po ovocí (porov. Lk 6, 44). „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6, 45) Preto, aby človek mohol komunikovať podľa pravdy a v láske, musí mať očistené srdce. Som rád, že sme tu, aby sme sa navzájom počúvali skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, najmä preto, lebo dnes táto výzva hovoriť zo srdca radikálne protirečí našej dobe, ktorá má silný sklon k ľahostajnosti, relativizovaniu a pohoršovaniu sa, niekedy dokonca na základe dezinformácií, ktoré prekrúcajú a zneužívajú pravdu (pápež František).
V dnešnom evanjeliu sme počuli. „Každý, kto počúva a uskutočňuje slová Pána Ježiša, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.“ (Mt 7, 24 – 25)
Som rád, a veľmi sa teším, ba som veľmi vďačný Jeho Eminencii za jeho srdečné pozvanie, aby sme v týchto historických chvíľach, na tomto historickom námestí, v dobe poznačenej polarizáciou a protikladmi – voči ktorým, žiaľ, nie je imúnne ani cirkevné spoločenstvo – tu mohli spolu komunikovať „s otvoreným srdcom a otvorenou náručou“: biskupi a kňazi, rehoľníci a rehoľnice, pokrstení a nepokrstení, katolíci a nekatolíci, veriaci a neveriaci, Maďari a Slováci. Toto dokáže úprimne žitá kresťanská viera, ktorá nás zjednocuje a dáva nás dokopy aj napriek rozdielom jazyka či kultúry. A práve vtedy keď zabúdame žiť evanjelium, keď sa stávame viac nacionalistami než patriotmi, vtedy sa vzájomne urážame a znevažujeme. Ale náš Boh, náš milosrdný Otec nás v Duchu Svätom pozýva k jednote v Kristovi. Toto veľmi dobre pochopil a vycítil svätý kráľ Štefan a podarilo sa mu založiť kráľovstvo, ktoré od začiatku duchovne sprevádzala a ochraňovala naša nebeská Matka a Kráľovná Panna Mária.
Drahí bratia a sestry! Pokúsme sa po ťažkých rokoch pandémie a kríz obnoviť našu spoločnú duchovnú identitu obyvateľov strednej Európy – našu jednotu v Kristovi! Všetci sme povolaní hľadať a hovoriť pravdu a robiť to s láskou. Najmä my kresťania sme neustále nabádaní, aby sme zdržiavali svoj jazyk od zlého (Ž 34, 14), pretože – ako nás poúča Písmo – tým istým jazykom nemôžeme dobrorečiť Pánovi a zároveň zlorečiť ľuďom stvoreným na Božiu podobu (Jak 3, 9). Z našich úst by nemalo vychádzať zlé slovo, „ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú“ (Ef 4, 29). Láskavá reč niekedy prelomí aj tie najtvrdšie srdcia.
Sv. kráľ Štefan v Knihe mravných ponaučení svojmu synovi sv. Imrichovi píše: Nasledovanie predkov má v kráľovskej dôstojnosti ôsme miesto. Viem, že najväčšou kráľovskou ozdobou je nasledovať svojich kráľovských predchodcov a napodobňovať počestných rodičov. Kto pohŕda ustanoveniami otcov a predchodcov, nestará sa ani o zákony Božie. Otcovia sú otcami na to, aby živili deti, a deti sú na to, aby poslúchali rodičov.
Hádam, nikto z nás nepochybuje o tom, že dnes aj v našej duchovnej rodine – v Cirkvi „je veľmi potrebné počúvať a počúvať sa navzájom. Je to ten najcennejší a najplodnejší dar, ktorý môžeme ostatným ponúknuť“.
13. mája 2016, keď otec kardinál Erdő opakovane navštívil našu arcidiecézu a slúžil svätú omšu vo filiálnom kostole v Budulove, kde sa už viac ako 20 rokov každý mesiac koná fatimské modlitbové stretnutie za duchovnú obnovu cirkevného života, medzi iným povedal: „Radostná zvesť evanjelia je určená všetkým národom. ... Ako naznačuje zázrak Turíc, slovám svätého Petra rozumeli poslucháči rôznych národov. Nie preto, lebo zabudli svoju vlastnú reč, ale preto, lebo všetci počuli tú istú radostnú zvesť vo vlastnom jazyku (porov. Sk 2, 8 – 11). Kristovo evanjelium nás teda zjednocuje s Bohom a zároveň nás všetkých spája bratskou láskou.“
Na svätej omši sme vtedy spolu požehnali i základný kameň školského komplexu Blahoslavenej Sáry Šalkaháziovej v Moldave nad Bodvou a 16. mája tohto roku aj školskú kaplnku a celý areál vybudovaný za značnej finančnej a morálnej pomoci terajšej maďarskej vlády, začo aj tu a teraz vyslovujem svoju vďačnosť, kde sa dnes už vyučuje a vychováva 265 detí v materinskej reči, lebo sme presvedčení, že poslaním katolíckej školy je kvalitné vzdelávanie a výchova, ale zároveň aj odovzdávanie kresťanskej morálky a pohľadu na svet vo svetle evanjelia.
Jednota v Kristovi nás posúva ďalej než iba k našim hraniciam. Kristova láska búra predsudky, láme nenávisť, vyzýva k odpusteniu a vzájomnej prajnosti. Toto je cesta pre naše národy. Priznajme sa k Ježišovi, žime evanjelium každý deň. Nedajme sa pomýliť ľahkovážnosťou a relativizovaním hodnôt rodiny či manželstva muža a ženy.
Prosme teda tu a teraz spolu Pannu Máriu, Sedembolestnú a Nanebovzatú, ktorej svätý Štefan, kráľ ako prvý laik zasvätil sebe zverených, aby svojou láskavou starostlivosťou sprevádzala Cirkev i ľud, žijúci v strednej Európe a všade na celom svete. A my, ako deti jednej Matky, aby sme boli vzájomnou láskou, rešpektom a úctou príkladom pre rozhádané, nespokojné, bratovražedné národy a národnosti.
______
Poslednú vetu predniesol opäť sám arcibiskup po slovensky a po maďarsky, začo sa mu tiež dostal veľký aplauz:
Matka Božia Panna Mária a svätý kráľ Štefan, orodujte za nás! Bože, žehnaj Maďarom! Amen.
Slová arcibiskupa citovali nielen cirkevné, ale aj svetské média, konštatujúc jeho obozretnosť, solidaritu, veľkorysosť a spoluzodpovednosť za dianie našich čias.
