Žiar nad Hronom 21. augusta (TK KBS) Pred 80. rokmi 21. augusta 1943 zomrel vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom) Mons. Marián Blaha, banskobystrický diecézny biskup. Osobnosť Blahu, môžeme zaradiť medzi významné osobnosti cirkevných dejín v bývalom Uhorsku, Československu a prvej Slovenskej republike. Významne pôsobil a angažoval sa v oblasti kultúrneho, sociálneho a v značnej miere aj politického života v náročných obdobiach našej národnej histórie. Bol hlavným tajomníkom Spolku svätého Vojtecha a aj dlhoročným predsedom Literárneho vedeckého odboru SSV. Členovia Matice ho zvolili za predsedu Matice slovenskej a Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Tiež sa angažoval a vykonával predsedu Spolku slovenských umelcov, funkcionára v pozícii predsedu sekcie Slovanského ústavu pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Na určitý čas bol i plebiscitným komisárom pre regióny Horného Spiša a Oravu (1919 – 1920), v čase keď sa ľudovým hlasovaním rozhodlo, že 25 oravských a spišských obcí pripadlo Poľsku. 16. decembra 1920 bol spoločne s Karolom Kmeťkom (Nitra), Jánom Vojtašákom (Spišská Kapitula) menovaný za biskupa Banskobystrickej diecézy a 13. februára 1921 boli v Nitre spoločne vysvätení na biskupov pre slovenské diecézy.
Zo života Mariána Blahu
Marián Blcha (Blaha) sa narodil 11. júla 1869 v Liptovskom Hrádku. Pri krste dostal meno Jakub Marián. Jeho otec Michal Blcha bol majstrom-obuvníkom a váženým občanom Liptovského Hrádku a niekoľko období bol zvolený za obecného richtára. Marián Blaha študoval na gymnáziu v Levoči, kde zmaturoval. Teologické štúdia ukončil v roku 1892 v Spišskej Kapitule. Kňazské svätenie prijal 29. júna 1892 z rúk spišského biskupa Pavla Smrečányho.
Jeho prvou kaplánskou zastávkou bol Ždiar (1892 – 1893), odkiaľ bol potom preložený do Nižných Ružbách, kde pôsobil dva roky (1893 – 1895). Práve tu sa zoznámil aj so známou poľskou šľachtickou rodinou Zamoyských, ktorá vlastnila na Spiši veľké majetky v Ľubovni, Mníšku, Chmeľnici a kúpele v obci Vyšné Ružbachy. V septembri 1895 Marián Blcha začal svoju pedagogickú kariéru ako profesor náboženstva na gymnáziu v Kežmarku. V tejto službe zostal až do roku 1899, keď ho gróf Andrej Zamoyski po dohode s biskupom Párvym pozval do svojich služieb ako vychovávateľa svojich detí. S rodinou Zamoyských sa potom nasledujúce roky (1899 – 1901) zdržiaval väčšinou mimo Slovenska – v Poľsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Rakúsku a Nemecku.
Blaha si vďaka pôsobeniu rozšíril intelektuálny obzor, zdokonalil sa v cudzích rečiach a tiež si osvojil diplomatické spoločenské maniere. Mal neobyčajne vyvinutý talent na cudzie jazyky a vedel komunikovať popri slovenčine napríklad aj po nemecky, maďarsky, poľsky, latinsky a francúzsky.
V rokoch 1913 – 1919 bol Blaha hlavným tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. (V tomto období si zmenil priezvisko z Blacha na Blaha). Po úmrtí spišského biskupa Alexandra Párvyho 24. marca 1919 bol 4. augusta 1919 kapitulou zvolený za kapitulárneho vikára Spišskej diecézy. Svätý otec Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 16. novembra 1920 menuje prvých troch slovenských biskupov – Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo.
Všetkých troch kňazov vysvätil na biskupov 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara, hlavnými spolusvätiteľmi boli neskorší pražský arcibiskup Karel Kašpar a pražský pomocný biskup Antonín Podlaha. Biskup Marián Blaha pôsobil najmä v kultúrno-umeleckej oblasti, ktorú ovplyvňoval v cirkevnom duchu. Patril medzi funkcionárov viacerých kultúrnych, literárnych a umeleckých spolkov.
Kvôli ťažkej chorobe sa od roku 1938 postupne sťahoval z verejného života. Biskup Marián Blaha zomrel 21. augusta 1943 vo svojom biskupskom kaštieli vo Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom).
Bol pochovaný v biskupskej krypte vo farskom kostole v Žiari nad Hronom. Jeho biskupské heslo znelo: „Mites possidebunt terram – Tichým bude patriť zem.“
TK KBS informoval Radoslav Babjarčík
