Azerbajdžan 14. augusta (VaticanNews) Patriarcha Arménskej katolíckej cirkvi vyzýva na prijatie opatrení v súvislosti s prebiehajúcou tragédiou na Azerbajdžanom kontrolovanom území južného Kaukazu, kde 120 000 ľudí žije v neľudských podmienkach. Arménsko vyzýva na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.
Je potrebné prijať konkrétne opatrenia, nielen vyjadriť solidaritu. Patriarcha arménskej katolíckej cirkvi Rafael Bedros XXI Minasian v rozhovore pre tlačovú agentúru SIR Talianskej biskupskej konferencie už po niekoľkýkrát bije na poplach v súvislosti s tým, čo sa deje okolo Lačinského koridoru, malého kúta krajiny na južnom Kaukaze, ktorý je jediným pozemným spojením medzi Náhorným Karabachom a Arménskou republikou. Od decembra 2022 je koridor fakticky blokovaný Azerbajdžanom, v dôsledku čoho je 120 000 Arménov vrátane 30 000 detí čoraz viac izolovaných, bez potravín, liekov a paliva.
Na území, na ktoré nikto nevstupuje a nikto ho neopúšťa, je humanitárna situácia na historickom minime. Tragédia, v súvislosti s ktorou pápež opakovane vyjadril svoje znepokojenie a vyzval na mierové riešenie pre dobro ľudí. Minassian vyzýva všetkých, ktorí sa podieľajú na ochrane ľudských práv, aby svoje vyhlásenia premenili na činy.Prebieha nová genocída
„Sľúbili, že cesta zostane otvorená, a namiesto toho zostáva koridor už osem mesiacov obkľúčený a zablokovaný. Je to zločin, zločin proti ľudskosti.Sú tam deti, starí, chorí, hladní ľudia. A tvárou v tvár tomuto scenáru beznádeje nikto nič nerobí. Prinajmenšom by sa malo vyhlásiť, že sa odohráva nová genocída," hovorí Minassian, ktorý sa obracia na veľmoci, Európu, Spojené štáty, Rusko, „svedkov genocídy 21. storočia,“ ktorí však „nerobia nič,“ presne tak, ako sa to stalo v roku 1915, a pripomína, že vtedy „boli prítomní veľvyslanci z celého sveta, svedkovia toho, čo sa deje, ale neurobili nič, aby genocídu zastavili. Dnes sa táto história opakuje. Bol predložený mierový pakt, ktorý sa však nedodržiava. Sme otvorení mieru, ale bez podmienok a bez nespravodlivosti.“
Arménsko žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN
Arménsko a Azerbajdžan už viac ako 30 rokov bojujú o územie obývané prevažne Arménmi. Po vypuknutí vojny v roku 2020 Rusko sprostredkovalo dohodu o prímerí, ktorá umožnila Azerbajdžanu získať späť veľkú časť tohto územia. Prímerie však neviedlo k mieru. Rozhovory medzi oboma stranami, ktoré sprostredkovala Európska únia, prebiehajú už približne dva roky. Arménsko teraz žiada OSN o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN s cieľom prerokovať túto humanitárnu krízu.
