Bratislava 10. augusta (TK KBS) Sú všeobecné zákazy verejných bohoslužieb zlučiteľné s medzinárodným ľudským právom na slobodu náboženského vyznania v spoločenstve? S touto otázkou prichádza bývalý osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženského vyznania alebo viery Ján Figeľ, ktorý podal na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sťažnosť na obmedzenia verejných bohoslužieb v rámci pandémie koronavírusu.

„Náboženská sloboda ako základné ľudské právo si zaslúži najvyššiu úroveň ochrany. Zakázať ľuďom bohoslužby a spoločné vykonávanie náboženských obradov je hlboko neliberálne a nelegitímne. Zákazy uctievania boli nespravodlivé a neprimerané. Naše argumenty predložené súdu jasne dokazujú, že plošné zákazy sú porušením náboženskej slobody podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv," uviedol Ján Figeľ.

V argumentoch Figeľov právny tím zdôrazňuje, že náboženská sloboda zahŕňa konkrétne právo na spoločné uctievanie podľa zákona. Slovenská vláda predtým argumentovala, že spiritualitu možno prežívať individuálne. Ako však opakovane potvrdil ESĽP, sloboda náboženského vyznania zahŕňa konkrétne "slobodu prejavovať svoje náboženstvo nielen osamote a v súkromí, ale aj v spoločenstve s inými, na verejnosti a v kruhu tých, ktorých vieru človek zdieľa.“

Figeľov prípad môže byť prvým, v ktorom najvyšší európsky súd pre ľudské práva rozhodne o všeobecných zákazoch verejných bohoslužieb počas pandémie Covid-19. Rozhodnutie by bolo precedensom pre 46 európskych štátov so 676 miliónmi občanov. (Zdroje: cnenews.com / Sloboda vierovyznania a presvedčenia)