Lisabon 4. augusta (VaticanNews) V piatok 4. augusta večer sa Park Eduarda VII. v Lisabone premenil na veľký amfiteáter. Vyše 800 tisíc mladých očakávalo príchod pápeža Františka s veľkou radosťou a nadšením. Na úvod krížovej cesty, ktorá bola plná vizuálnych efektov, hudby, spevu, tanca a svedectiev Svätý Otec odložil pripravený príhovor a prehovoril k mladým zo srdca.

Fotogaléria 

Záznam (kliknite na obrázok) 

Video - Vatican News 

Príhovor Svätého Otca

Drahé sestry a bratia, dobrý večer!

Dnes budete kráčať s Ježišom. Ježiš je Cesta a my budeme kráčať s Ním, pretože On kráčal. Keď bol medzi nami, Ježiš kráčal. Chodil, uzdravoval chorých, staral sa o chudobných, prinášal spravodlivosť, chodil, kázal a učil. Ježiš kráčal, ale cesta, ktorá sa nám najviac vryla do srdca, je cesta Kalvárie, cesta kríža. A dnes budeme kráčať s modlitbou, my všetci a aj ja si v modlitbe obnovujem krížovú cestu. A pozerajme na Ježiša, ktorý ide okolo, a kráčajme s ním. On je cesta.

Ježišova cesta, to je Boh, ktorý vychádza zo seba, vychádza zo seba, aby kráčal medzi nami. To, čo tak často počúvame pri svätej omši: „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Pamätáte si? A Slovo sa stalo telom a kráčalo medzi nami. A urobil to z lásky. A kríž, ktorý sprevádza každý Svetový deň mládeže, je ikonou, je reprezentovaním tejto cesty. Kríž je najväčším zmyslom najväčšej lásky, tej lásky, ktorou chce Ježiš objať náš život. Náš život? Áno, aj tvoj, život každého jedného z nás. Ježiš kráča pre mňa. Všetci si to musíme povedať. Ježiš začína túto cestu za mňa, aby za mňa obetoval svoj život. A nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov, kto položí svoj život za iných. Nezabudnite na to. Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život, a Ježiš to učil. Preto keď sa pozeráme na kríž, je to tak bolestné, také ťažké, vidíme krásu lásky, ktorá dáva svoj život za každého z nás.

Jeden veľmi veriaci človek hovorieval vetu, ktorá sa ma veľmi dotkla. Znela takto: „Pane, skrze tvoje nevýslovné utrpenie môžem uveriť v lásku“. „Pane, skrze tvoju nevýslovnú agóniu môžem veriť v lásku“. A Ježiš kráča, ale na niečo čaká, čaká na to, že ho budeme sprevádzať, čaká, že uvidíme... Neviem, čaká, že uvidí otvorené okná mojej duše, tvojej duše, duše každého jedného z nás. Aké škaredé sú uzavreté duše, čo sejú smerom dnu a usmievajú sa dovnútra! To nemá zmysel! Ježiš kráča a čaká so svojou láskou, čaká so svojou nežnosťou, aby nás potešil, aby nám utrel naše slzy.

Teraz vám položím otázku, ale neodpovedajte na ňu nahlas, každý z vás si na ňu odpovie sám sebe: „Plačem z času na čas? Sú v živote veci, ktoré ma rozplačú?“ Všetci sme v živote plakali a znovu budeme plakať. A tu je s nami Ježiš, plače s nami, pretože nás sprevádza v temnote, ktorá nás vedie k plaču.

Budeme mať chvíľku ticha a každý z nás povie Ježišovi, prečo v živote plače, každý z nás mu to teraz v tichu povie.

(Chvíľa ticha)

Ježiš so svojou nežnosťou zotrie naše skryté slzy. Aké smutné sú chvíle našej osamelosti! On je tu, On chce našu samotu vyplniť. Ježiš chce nahradiť náš strach, tvoj strach, môj strach, tie temné obavy, chce ich naplniť svojou útechou a čaká, aby nás postrčil, aby sme prijali riziko milovať. Pretože to viete, viete to lepšie ako ja: milovať je riskantné. Musíte prijať riziko milovať. Je to riziko, ale stojí za to ho podstúpiť, a On nás v tom sprevádza. Vždy nás sprevádza. Vždy kráča s nami. On je vždy s nami počas celého nášho života. Nechcem hovoriť viac. Dnes budeme kráčať s Ním po ceste Jeho utrpenia, po ceste našich obáv, po ceste našej osamelosti.

Teraz vo chvíľke ticha nech sa každý z nás zamyslí nad svojím vlastným utrpením, zamysli sa nad svojou vlastnou úzkosťou, zamyslí sa nad svojím vlastným trápením. Nebojte sa, myslite na ne a myslite na túžbu, aby sa duša opäť usmievala.

(Chvíľa ticha)

A Ježiš kráča ku krížu, zomiera na kríži, aby sa naša duša mohla usmievať. Amen.

_
Zdroj: Slovenská redakcia Vatican News, Martin Jarábek