Bratislava 4. augusta (TK KBS) Katolícka cirkev v nedeľu 6. augusta slávi sviatok Premenenia Pána. Kňaz Daniel Dian pri tejto príležitosti pripomína, že by sme si mali spomenúť na človeka, ktorý sa zapísal do histórie nášho národa. V júni 1963 zbor kardinálov po smrti blahoslaveného Jána XXIII. zvolil za pápeža milánskeho kardinála Giovanni Battistu Montiniho, ktorý prijal meno Pavol VI.
Svätý Pavol VI. (vlastným menom Giovanni Battista Montini) sa narodil 26. septembra 1897 v Concesii pri Brescii. Za pápeža bol zvolený 21. júna 1963 a zomrel 6. augusta 1978. Po kňazskej vysviacke od roku 1922 pracuje v službách Svätej stolice. Od roku 1937 je pomocníkom štátneho sekretára kardinála Pacceliho.
Po jeho zvolení za pápeža ostáva pracovať na štátnom sekretariáte a odmieta aj ponúkaný kardinálsky klobúk. Od 1. novembra 1953 bol milánskym arcibiskupom a čoskoro ho označili za „arcibiskupa robotníkov.“ Piateho decembra 1958 bol Jánom XXIII. vymenovaný za kardinála. Zohral veľmi významnú úlohu pri príprave Druhého vatikánskeho koncilu. Všetky koncilné dokumenty nesú zreteľnú pečať jeho myslenia. Otvoril Cirkev na prijatie veľkého ekumenického hnutia.
Pavol VI. sa veľmi zaslúžil o prehĺbenie katolíckej sociálnej náuky. Možno použiť výpoveď kardinála Rogera Etchegaraya z jeho zádušnej homília, že bl. pamäti Pavol VI. bol muž viery, muž Cirkvi, muž sveta, muž ducha, muž ľudstva, jednoducho veľký človek. Dnes môžeme hovoriť, že jeho pontifikát,, trvajúci 15 rokov, jeden mesiac a 16 dní sa stal jedným z najvýraznejších pontifikátov v dejinách Cirkvi.
Na jeho pleciach spočívala otázka riešenia vzťahových problémov s komunistickými režimami v šestine sveta, predovšetkým vo východnej Európe a Ázii. On to bol, ktorý sa musel ako hlava Katolíckej cirkvi vyrovnať a ukázať jasný smer v otázke, ktorá svet opantala v polovici minulého storočia a to otázka preľudnenia sveta, strach o výživu obyvateľstva zeme, vzmáhajúci sa počet krajín zastávajúcich mienku, že interupcia, správnejšie však aborty, sú riešením týchto problémov.
Bol pápežom využívania moderných prostriedkov napr. bol prvým pápežom , ktorý letel lietadlom a vrtuľníkom, bol prvým novodobým pápežom, ktorý navštívil Svätú zem v roku 1964, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie.
Bol to on, ktorý sňal exkomunikáciu Východnej cirkvi. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s anglikánskym canterburským arcibiskupom Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.
Ako prvý pápež prišiel do Indie (medzinárodný Eucharistický kongres v Bombaj v roku 1964) rovnako ako prvý navštívil severnú Ameriku – návšteva OSN v New Yorku ako aj južnú Ameriku (1968 Columbia), Filipíny (1970) či Afriku. On to bol, ktorý zvýrazňuje univerzálnosť Cirkvi, ktorý svetu ponúka bohatstvo Cirkvi a to nielen hmotné (predal svoju korunovačnú tiaru a výnos tohto predaja venoval núdznym pri návšteve Indie), ale aj duchovné keď napr. vyhlasuje sv. Katarínu Siensku a sv. Teréziu od Ježiša (Avilskú) za učiteľky Cirkvi.
Niekoľko rokov po koncile pápež prichádza s novým popudom, aby upozornil opäť na súčasné sociálne otázky, a to encyklikou Populorum Progressio z 26. marca 1967, ktorou chce riešiť disproporcie, nerovnosti medzi bohatými a chudobnými krajinami. Vyzýva ňou k sociálnej spravodlivosti.
Neskôr publikuje apoštolský list Octogesima Adveniens. Pavol VI. sa veľmi zaslúžil o prehĺbenie katolíckej sociálnej náuky. Vzhľadom na obrovský posun myslenia ľudí, pod vplyvom rôznych zmien, vydáva encykliku Humanae vitae 25.júla 1968, ktorou dôsledne háji náuku Cirkvi vo vzťahu k ľudskému životu.
Dôležitosť pre naše národy
Pre naše národy sú pamätné zvlášť tieto dokumenty Pavla VI: apoštolsky list Quam Pulchra z r. 1964 o povýšení šaštínskej mariánskej svätyne na hodnosť baziliky minor, - apoštol. list Antiqua Nobilitatis z 2. februára 1969 z príležitosti 1100. výročia smrti sv. Konštantína - Cyrila; a najmä apoštolské konštitúcie Praescriptionum Sacrosancti (Ad perpetuam rei memoriam) o ohraničení našich diecéz v súlade so štátnymi hranicami a Qui Divino - o vytvorení slovenskej cirkevnej provincie so sídlom v Trnave; obidve z 30. decembra 1977.
Jeho život sa uzavrel 6. augusta 1978 v pápežskom letnom sídle. Najväčším ocenením jeho života a diela bol proces blahorečenia zavŕšený 19. októbra 2014 a proces svätorečenia 14. októbra 2018, lebo Giovanni Battista Montini – Pavol VI. bol naozaj Boží služobník. V júni sme si teda pripomenuli 60. výročie jeho zvolenia na pápežsky stolec a v auguste 45. výročie jeho smrti. „Náš národ mu má byť navždy vďačný a mal by v modlitbe ďakovať Bohu za jeho dar v tejto osobnosti cirkevných i svetových dejín," píše kňaz Daniel Dian.
