Vatikán 14. júla (VaticanNews) Už 83-ročný arcibiskup Vicenzy, historik koncilu a emeritný sekretár Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov patrí medzi 21 nových kardinálov, ktorých pápež kreuje na nadchádzajúcom konzistóriu. V rozhovore pre Vatikánske médiá zdôraznil, že prioritou Cirkvi je jej angažovanosť v oblasti ochrany migrantov. A na adresu Druhého vatikánskeho koncilu dodáva: „Na jeho aplikáciu potrebujeme historickú objektivitu a hermeneutiku kontinuity“.

V nedeľu 9. júla, keď František ohlasoval konzistórium, na ktorom vznikne 21 nových kardinálov, arcibiskup Agostino Marchetto spovedal. Po dvanástej hodine vďaka správam a telefonátom prijatým na mobilný telefón neveriacky a potom s radosťou zistil, že jeho meno je na zozname nových kardinálov, ktorých pápež vytvorí 30. septembra. Konkrétne Marchetto je jedným z troch „nadpočetných“ - bez hlasovacieho práva v konkláve -, ktorých chcel pápež do kolégia kardinálov, pretože sa „vyznamenali svojou službou Cirkvi“.

Marchetto, narodený v roku 1940, je emeritným sekretárom Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a kočovného obyvateľstva. Bol apoštolským nunciom a dlhodobo sa venuje Druhému vatikánskemu koncilu. Za biskupa bol vysvätený v roku 1985 a bol pápežským zástupcom na Madagaskare, Mauríciu, v Tanzánii a potom v Bielorusku.

Od roku 1999 bol úradníkom na Štátnom sekretariáte a od roku 2001 bol sekretárom Dikastéria pre pastoráciu migrantov, pričom túto funkciu opustil v roku 2010, keď mal 70 rokov, aby sa mohol venovať štúdiu najmä hermeneutiky koncilu. V rozhovore pre Vatican News povedal, že purpur vníma ako uznanie svojej dvojitej „služby Cirkvi“, a to tak v pastoračnej oblasti, ako aj v oblasti výskumu ekleziológie.

Vlajková loď pastoračnej práce

„Špecifická pastorácia migrantov a kočovníkov,“ vysvetľuje, „je z pastoračného hľadiska akousi veľkou vlajkovou loďou Cirkvi minulého storočia.“ „V tejto oblasti sa konkretizovalo presvedčenie, že Cirkev musí nasledovať, sprevádzať putujúce ľudstvo pastoráciou, ktorá sa prispôsobuje životu ľudí na cestách."

„Pápež bude vedieť, že už desať rokov sa s Pápežskou radou snažím podporovať a chrániť migrantov a utečencov a všetky tie kategórie ľudí, ktorých dôstojnosť a základné práva sa nerešpektujú a ktorí majú aj v Cirkvi mnohé ťažkosti.“ Budúci kardinál zdôrazňuje, ako veľmi sa musel vysporiadať s „neprijatím“ vízie ľudských práv aplikovanej na situácie migrantov.

Prvenstvo Cirkvi vo vzťahu k migrantom

Podľa Marchettu bola Cirkev jednou z prvých inštitúcií, ktoré sa snažili uviesť do praxe veľké humanitárne zásady, ktoré boli aj plodom druhej svetovej vojny, ako napríklad potreba rešpektovať ľudskú osobu v situáciách katastrof, a zároveň nabádali na uplatňovanie medzinárodných právnych predpisov o morskom práve.

„Ako je však možné, že sa neberie ohľad na ľudí v ohrození? Keď sú životy ľudí v ohrození, treba im pomôcť, a nie ich odmietnuť a poslať na miesta, kde sú situácie v rozpore s ľudskými právami,“ dodal arcibiskup. „Tieto veci som vždy hovoril a myslím si, že som ich musel povedať.“

Najlepšia hermeneutika koncilu

„Na druhej strane, štúdium Druhého vatikánskeho koncilu bolo akýmsi leitmotívom celého môjho života,“ dodáva budúci kardinál. „Najmä vzťah medzi pápežstvom a episkopátom a vývoj témy pápežského primátu a kolegiality od prvého tisícročia po koncil.“ V roku 2013 pri príležitosti vydania zväzku podpísaného Marchettom ho pápež František označil za „najlepšieho hermeneuta Druhého vatikánskeho koncilu“.

„Mojím záväzkom voči tejto historickej udalosti,“ komentoval arcibiskup, „bolo ukázať to, čo dosvedčili všetci pápeži, a to, že v kontinuite jedného cirkevného celku nedochádza k prerušeniu, ale k reforme a obnove. Zdá sa mi, že táto formula dobre vyjadruje hermeneutiku Druhého vatikánskeho koncilu.“

Vydanie denníkov Pericla Feliciho

Takmer šesťdesiat rokov po skončení koncilu je jeho uplatňovanie stále horúcou témou cirkevných diskusií, pričom nechýbajú ani jeho odporcovia, ktorí v ňom vidia príčinu sekularizácie posledných desaťročí. V tomto smere sa na Slovensku venuje pozornosť Mons. Marchetto má veľmi jasnú predstavu o „troch krokoch“, ktoré treba urobiť, aby sme zostali „v súlade s koncilom“.

Prvým krokom je čo najobjektívnejšie poznanie dejín. Podľa vedca sa história spočiatku písala príliš narýchlo, bez toho, aby sa zohľadnil nedostatok zásadných publikácií, napríklad o riadiacich orgánoch koncilu. „Keď som v roku 2015 vydal,“ hovorí Marchetto, „napríklad Denníky Pericla Feliciho, generálneho sekretára Druhého vatikánskeho koncilu, lepšie sa pochopila pozícia Pavla VI. v intímnom vzťahu s týmto sekretárom.“

Len minulý rok Marchetto redigoval publikáciu nových dokumentov o dejinách koncilu, ktoré sa našli v archívoch Štátneho sekretariátu. „Pavol VI.“ - dodáva - „zdôrazňoval, že všetky dokumenty koncilu musia byť zverejnené, len tak sa možno usilovať o historickú objektivitu. A dnes máme určite nové možnosti, ako to dosiahnuť.“

V Cirkvi je kontinuita

Druhým krokom, ktorý treba podľa Marchetta urobiť, je hermeneutika, teda výklad koncilu, a z tohto hľadiska treba vziať do úvahy, že „v Cirkvi existuje kontinuita“. „Čo hlásame? O čom vydávame svedectvo? O Cirkvi vždy tej istej, o Cirkvi zjednotenej s Ježišom Kristom, s evanjeliom, s Tradíciou,“ hovorí arcibiskup.

„Určite aj s pomocou legitímneho vývoja, a existujú pravidlá, ktoré to potvrdzujú.“ „A potom,“ pokračuje, „je tu Magistérium, a to tiež treba brať do úvahy. Pán zveril Cirkev nielen, ale predovšetkým apoštolom. A potom je tu svätý Peter a jeho nástupcovia, rímsky biskup.“ Podľa Marchetta nejde o „pyramídovú“ hierarchickú víziu, ale o perspektívu „kolegiality“, ktorú treba brať do úvahy spolu s „primátom“.

Primát a synodalita

Aj na nedávnom stretnutí zmiešanej teologickej komisie medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ktoré sa konalo v Alexandrii, arcibiskup vysvetľuje, že je potrebné zachovať „primát a synodalitu“.

„Nemožno ich od seba oddeliť,“ dodal, „v tom je krása katolicizmu!“ „Nesmieme zabúdať, že genialita katolicizmu spočíva práve v jeho schopnosti spájať veci. Ak sme toto vedomie stratili, musíme ho znovu objaviť, aby realizácia koncilu bola skutočná a správna, aby mala v sebe toto hľadanie historického poznania a zároveň rešpektovala našu teologickú a ekleziologickú víziu.“

Štúdium a služba

Na záver arcibiskup Marchetto s jednoduchosťou hovorí, že aj po prijatí kardinálskeho biretu bude pokračovať v živote, ktorý viedol vždy od svojho odchodu do dôchodku. „Budem naďalej študovať, publikovať, ale samozrejme aj vykonávať duchovnú službu, pretože je to správne a pretože kňazov je málo!“

„Ak mi potom povedia, že odo mňa chcú niečo konkrétne, veľmi rád dám svojej Cirkvi to, čo ona dala mne.“

Fabio Colagrande - Vatican News