Bratislava/Košice 12. júla (TK KBS) Vatikán zverjenil zoznam účastníkov prvého zasadnutia XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody na tému: „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spolúčasť, misia“, ktoré bude od 4. do 29. októbra 2023 v Ríme. Medzi účastníkmi sa nachádzajú aj dvaja slovenskí biskupi Mons. Marek Forgáč, pomocný biskup v Košiciach a katolícke východné cirkvi bude zastupovať Mons. Milan Lach SJ, pomocný biskup Bratislavskej eparchie. Hovoríme s biskupom Marekom Forgáčom.
Synoda biskupov, ktorá bude prebiehať v októbri, je zavŕšením trojročného synodálneho procesu. Ste delegátom KBS. Prečo si biskupi zvolili práve Vás?
Jednotlivé biskupské konferencie si volia svojich kandidátov. Ich počet závisí od počtu členov tej-ktorej biskupskej konferencie. Za Konferenciu biskupov Slovenska sme mali zvoliť jedného delegáta. Voľba padla na mňa. Aké boli dôvody jednotlivých biskupov, to je ťažko povedať, to by sa bolo treba opýtať ich.
S akými očakávaniami idete na októbrovú Synodu biskupov do Vatikánu?
Pre mňa to bude prvá skúsenosť rozsiahlej komunikácie v rámci univerzálnej Cirkvi. Verím, že budem môcť nielen byť poslucháčom, ale aj tvorcom niečoho nového. Zároveň treba pripomenúť, že tohto roku sa koná prvá časť, druhá bude pokračovať v roku 2024.
Ako sa venuje téme synodality KBS?
Konferencia biskupov Slovenska je štrukturálnym orgánom Cirkvi a v synodálnom procese vystupuje koordinačne. Počas diecéznej fázy poskytovala informácie, inštrukcie a materiály. V závere sa Konferencia biskupov Slovenska cez vybraných zástupcov zaoberala syntézou, ktorú poskytla na kontinentálnu fázu.
Ako hodnotíte doterajší priebeh synody na Slovensku a zapojenie jednotlivých farností a komunít?
Z môjho pohľadu to bolo celkom dobré, hoci k ideálu by bolo treba ešte hodne kráčať. Ale s tým musíme rátať. A hoci sa z týchto stretnutí vypracoval len relatívne krátky dokument, ktorý sa dostal na kontinentálnu fázu, predsa je množstvo cenných zachytených myšlienok, ktoré potrebujeme reflektovať na diecéznych úrovniach.
Prebiehajúca Synoda o synodalite je stále málo pochopenou udalosťou nielen medzi veriacimi, ale aj medzi niektorými kňazmi. Zdá sa, akoby sme dobiehali pápeža Františka. Prečo je to tak?
Z určitého pohľadu je to tak správne. Pápež je prvý pastier a za ním kráčajú ostatní. Myslím, že sa to obzvlášť prejavuje počas prípravy a priebehu Synody o synodalite. Predsa by som však spomenul jeden dôvod, prečo je táto Synoda u niektorých stále nepochopená či neprijatá. Je totiž pohodlnejšie ostať v starých schémach. Novosť, o ktorej hovorí pápež František, si vyžaduje určitú námahu a to sa nie každému páči.
Niektorí majú obavy zapojiť sa do synodálneho kráčania a majú voči synode isté výhrady, pretože si ju spájajú so synodálnou cestou v Nemecku. Môžete objasniť rozdiel medzi nimi?
Medzi synodálnou cestou v Nemecku a Synodou o synodalite pápeža Františka sú niektoré zásadné rozdiely. Synodálna cesta v Nemecku sa nedeje v jednote s pápežom Františkom a aj napriek negatívnym vyjadreniam zo strany Vatikánu pokračuje ďalej. Druhým podstatným rozdielom je, že Synodálna cesta v Nemecku sa vyjadruje k morálnym a dogmatickým otázkam. Františkova synoda nie je o tom. Františkova synoda je dialógom o štýle Cirkvi, teda ako urobiť Cirkev viac synodálnou.
Synoda biskupov vypracuje záverečný dokument, ktorý predloží Svätému Otcovi. Ako funguje v tejto kolegialite biskupov a v jednote s pápežom vyhodnocovanie jednotlivých záverov zo synody?
To je aj pre mňa zaujímavá otázka... Je to prvýkrát, keď sa zúčastním podujatia tohto druhu. Predpokladám, že budú prebiehať diskusie v rôznych rozmeroch – v menších skupinách ako aj v celom rozsahu a o jednotlivých bodoch sa bude spoločne hlasovať. Sám som zvedavý...
Do akej miery môžeme, už teraz, uvádzať do praxe niektoré závery z diecéznej fázy?
To môžeme robiť hneď a v plnej miere a to nielen na diecéznej úrovni, ale aj na farských úrovniach. Ak niektorý kňaz participoval na stretnutiach svojho farského synodálneho spoločenstva, bolo to určite pre neho zdrojom vzácnych informácií a podnetov, ktoré môže aplikovať do života. Podobne to platí nielen pre kňazov, ale aj pre zúčastnených laikov.
Čo sa dá urobiť, aby sa bohatstvo synodálnych stretnutí vo farnostiach a komunitách nestratilo a nezostalo len nejakým dokumentom odloženým v zásuvke, ale vedeli sme ho pretaviť do života?
Cieľom pápeža Františka nie je len pripraviť určité dokumenty, podľa ktorých sa bude Cirkev riadiť, ale hlavne navodiť určitý štýl existencie Cirkvi vo svete. Veď už len to, že synodálne stretávanie sa neskončí, ale pretaví sa do kontinuálneho života malých duchovných spoločenstiev, môže byť pre lokálnu cirkev veľkým požehnaním. Sám som mal takú skúsenosť, keď v rámci synodálneho procesu ma oslovili niektorí ľudia, ktorí prišli s pekným návrhom vzájomnej pomoci a komunikácie na úrovni arcidiecézy a doteraz tento model funguje a prináša svoje ovocie.
Ako ste Vy zažívali prítomnosť Ducha Svätého počas jednotlivých fáz synody? Spomínate si na udalosti a stretnutia, ktoré boli pre Vás konkrétnym znakom Božej prítomnosti?
Zúčastňoval som sa stretnutí arcidiecézneho synodálneho tímu. Boli to veľmi živé stretnutia. Mali sme tam kňazov, zasvätených, laikov, laičky, členov iných kresťanských denominácii, ba dokonca aj ateistu. Spomínam si na moment, keď jedna z laičiek poukázala na to, že ako kňazi často používame oslovenie „bratia a sestry“, ale v konečnom dôsledku ona v realite necíti, že to myslíme vážne. Vtedy som si uvedomil, s akou ľahkosťou používame niektoré výrazy. Odvtedy si to často pripomínam, keď toto oslovenie použijem.
Do Synody biskupov menoval pápež aj päť žien, rehoľných sestier s hlasovacím právom. Doteraz boli riadmi členmi iba muži, ženy boli prizývaé ako poradkyne. Pápež tiež menoval 70 členov mimo biskupského stavu. V čo vidíte prínos takýchto zmien?
Pápež František na rôznych rovinách prejavuje svoju otvorenosť a zároveň ostáva pevne zakorenený. Tak je to aj v procese synody. V našich kostoloch je poväčšine viac žien ako mužov, ale málokedy si vypočujeme aj ich pohľad či názor. Participácia týchto nových členov na synode môže byť obohacujúcim prvkom. Nemusíme sa toho báť. Všetci máme spoločné krstné kňazstvo.
