Vatikán 7. júla (VaticanNews) Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, poskytol 6. júla rozhovor pre TG1 vatikanistovi Ignaziovi Ingraovi. V odpovediach okrem iného spomenul, že sa nemôžeme zmieriť s vojnou.

O možnej repatriácii ukrajinských detí deportovaných do Ruska povedal, že „sa snažíme nájsť rôzne mechanizmy“, aby sme ju mohli uskutočniť. Vyzval tiež na reformu OSN a v súvislosti s témou násilia na Blízkom východe naliehal na obnovenie vzájomnej dôvery ako základu pre uznanie dvoch štátov.

Vaša eminencia, hrozí, že sa svet vráti k rozdeleniu na bloky ako v časoch „studenej vojny“?

„Žiaľ, od studenej vojny sme sa dostali k rozkúskovanej tretej svetovej vojne, ako zvykne opakovať pápež František, ale vojna je zjavne v tej či onej podobe vždy opozíciou medzi ľuďmi, medzi skupinami, medzi štátmi, medzi kontinentmi, a preto dnes vidíme, že sa obnovujú proti sebe stojace skupiny. Myslím si, že to nie je nový vývoj: už nejaký čas si uvedomujeme tieto rozpory, protiklady, napätia v medzinárodnom spoločenstve, ktoré potom vyúsťujú aj do týchto tragických javov, ako sú konflikty a vojny. Som presvedčený, že sa rozhodne nemôžeme zmieriť s týmto posunom. Musíme obnoviť ducha, ktorý oživil medzinárodné spoločenstvo bezprostredne po druhej svetovej vojne a ktorý potom viedol k helsinskému procesu a Helsinskej dohode, a znovu objaviť tie nádeje a tie ideály, ktoré tam boli prítomné veľmi silným spôsobom, aj v dôsledku vojnovej skúsenosti, a ktoré umožnili obnoviť štruktúru medzinárodných vzťahov.“ 

Ako možno zabrániť riziku „jadrovej eskalácie“?

„Jadrová eskalácia je veľký problém. V súčasnosti existuje deväť štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Zdá sa mi, že tendencia nie je znižovať jadrový arzenál, ale skôr ho zvyšovať. A trendom je, aby ďalšie štáty, ktoré v súčasnosti jadrové zbrane nevlastnia, ich začali vlastniť na obranné účely, teda na známe jadrové zastrašovanie. Postoj Cirkvi je jasný, postoj pápeža je jasný: vlastniť a používať jadrové zbrane je nemorálne, pretože to znamená zničenie ľudstva a zničenie sveta. Ako sa tomu vyhnúť? Myslím si, že jediným spôsobom je začať seriózny program likvidácie týchto zbraní. Nič iné sa nedá robiť. Jadrové zbrane sa musia odstrániť, aby už nepredstavovali toto nebezpečenstvo pre celé ľudstvo.“

Ako sa podarilo splniť misiu kard. Zuppimu v Kyjeve a v Moskve? Aké sú ďalšie kroky?

„Bola to veľmi dôležitá misia. Misia do Moskvy bola súčasťou globálnej iniciatívy, ktorú navrhol pápež František. Ktorá zahŕňala prvú zastávku v Kyjeve a potom tento druhý moment v Moskve. Zo strany kard. Zuppiho bola zameraná predovšetkým na humanitárnu stránku: výmenu väzňov a repatriáciu detí, a to si vyžadovalo rokovanie s Moskvou. Povedal by som, že v tomto bode išli veci celkom dobre v tom zmysle, že kardinál sa mohol stretnúť s Jurijom Ušakovom, zástupcom prezidenta a tiež s pani Belovou. V skutočnosti sa uskutočnili dve stretnutia s Jurijom Ušakovom, čo znamená, že táto pozornosť, táto vôľa a tento záujem Svätej stolice sa stretli s ruskou stranou. Teraz bude potrebné nájsť mechanizmy, ktoré umožnia zvýšiť, uplatniť tieto závery, ku ktorým sa dospelo, pravdepodobne s pomocou nejakej medzinárodnej organizácie, ktorá umožní tieto výsledky realizovať.“

Bude teda šanca na návrat týchto detí?

„To ešte neviem, pretože ešte nie sme v tejto fáze. Teraz sa robí pokus nájsť rôzne mechanizmy. Ak sa to podarí, a my úprimne dúfame, že áno, dočkáme sa aj repatriácie. Teraz neviem, v akom množstve a v akom rozsahu. Pre nás je to dôležité, pretože aj tieto humanitárne gestá môžu byť cestami a cestičkami, ktoré vedú k mieru. Preto sa kladie taký veľký dôraz na tento humanitárny rozmer aj ako na pomoc pri ukončení vojny.“

Pred šesťdesiatimi rokmi encyklika „Pacem in terris“ svätého Jána XXIII. poukázala na pravdu, spravodlivosť, slobodu a lásku ako na piliere, na ktorých treba založiť mier.  Aký bude musieť byť mier na Ukrajine?

„Mier na Ukrajine bude musieť byť spravodlivým mierom. To sme už niekoľkokrát zopakovali. A tak tento mier bude musieť zohľadňovať tieto základné princípy, ktoré sú ako piliere, ktoré držia dom. Bez týchto pilierov hrozí, že každá stavba bude pominuteľná a že sa zrúti pri prvom náraze, pri prvých ťažkostiach. Som presvedčený, že pravda znamená uznanie vzájomných práv a tiež vzájomných povinností. Predovšetkým to znamená brať do úvahy dôstojnosť ľudí. A potom chrániť medzinárodné právo, ktoré je základom. Svätá stolica vždy žiadala, aby sa uplatňovalo medzinárodné právo. Aby všetky štáty a národy súhlasili s podriadením sa medzinárodnému právu ako spôsobu zachovania mieru a riešenia konfliktov. Takže téma dialógu, vyjednávania, cesta spravodlivosti a uznávania hraníc, sebaurčenie národov, rešpektovanie menšín: všetky tieto zásady patria do témy medzinárodného práva.“

Potrebujeme reformu OSN? A ako si predstavujete OSN budúcnosti?

„Áno, reforma OSN je potrebná. My ako Svätá stolica sme vždy podporovali OSN, pápeži vždy prejavovali svoju podporu aj konkrétnymi návštevami sídla OSN v New Yorku. Čo si môžeme predstaviť, o čom môžeme snívať, čo si môžeme priať. Je to skutočné posilnenie OSN a medzinárodných organizácií. Posilnenie v tom zmysle, aby všetky členské krajiny vedeli konať v duchu zameranom na spoločné dobro ľudstva. Je to koncepcia rodiny národov. Teda OSN, v ktorom neprevládajú špecifické, partikulárne záujmy, v ktorom neprevládajú ideológie. OSN, kde sa rešpektuje dôstojnosť každého štátu bez prevahy silnejších štátov. OSN, ktoré má schopnosť predchádzať konfliktom a riešiť ich prostredníctvom mechanizmov vhodných na tento účel. A v tomto zmysle sa domnievam, že je potrebná reforma, aby sa OSN mohlo vrátiť k tomu, čím je vo svojom základe. Niektoré kroky sa už podnikli, nie je to ľahké...“

Pápež vyzýva Európu, aby urobila svoj diel práce. V otázke migrácie však EÚ zostáva rozdelená. Potrebujeme v otázke migrácie jednotnejšiu Európu?

„Je to veľmi smutná skutočnosť, pretože sme presvedčení, že táto otázka migrantov je veľmi veľmi vážna, vieme, že problém migrantov je dnes jedným z veľkých globálnych problémov a riešenie nebude ľahké ani okamžité. Zdá sa nám, že cestou k riešeniu je práve solidarita a spoločné pochopenie tohto problému a tiež spôsobov, ako naň prísť. Som presvedčený, že rozdelenie neslúži a zvyšuje ťažkosti pri humánnom a usporiadanom zvládaní tohto fenoménu.“

Zdá sa, že mier je vzdialený aj na Blízkom východe. Nové napätie po izraelskom ozbrojenom útoku v Dženine. Čo treba urobiť?

„Žiaľ, situácia z času na čas prechádza týmito zrýchleniami a zhoršeniami. Konečné riešenie, horizont, na ktorom sa treba pohybovať, je uznanie dvoch štátov, to je riešenie problému vo vzťahoch medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Aby sme dospeli k riešeniu dvoch štátov, potrebujeme priamy dialóg medzi oboma štátmi, ktorý dnes, pokiaľ viem, neexistuje. V neposlednom rade preto, že chýba vzájomná dôvera, pretože dialóg môže pokračovať len vtedy, ak existuje aspoň minimálna vzájomná dôvera. Teraz je táto dôvera zničená. Ale je to trochu ako mačka, ktorá sa hryzie do vlastného chvosta, pretože ak neurobíte nejaké malé gestá, nejaké vzájomné gestá, dôvera sa neobnoví.

Prvým apelom je vyhnúť sa používaniu násilia. Nikdy nepoužívajte násilie na riešenie problémov, pretože násilie medzitým zvyšuje problémy dnes a zajtra. Potom aby sme sa opäť začali rozprávať s minimálnou dôverou a spoločne hľadali spoločné riešenie, ktoré určite prinesie mier a prosperitu celému regiónu aj na základe rezolúcií OSN.

Pred 75 rokmi bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Je náboženská sloboda najmä na Západe dnes tiež ohrozená „kultúrou zrušenia“ (cancel culture) a ideologickou kolonizáciou?

„Náboženská sloboda je jedným z pilierov ľudských práv. Cirkev ju vždy potvrdzovala, pretože sa dotýka svedomia a najintímnejšej časti človeka, a to sa týka každého, aj neveriaceho. A dnes sa mi zdá, že prebieha pokus o čoraz väčšie zmenšovanie priestoru náboženskej slobody. Na jednej strane vidíme neustále útoky na miesta bohoslužieb a neustále gestá, ktoré podkopávajú náboženskú slobodu, prenasledovania, ktoré sú vo svete. A na druhej strane snahu zabrániť tomu, aby viera a morálka mali verejný hlas. Som presvedčený, že pri príležitosti tohto výročia treba obnoviť všetky základné ľudské práva tak, ako sú uvedené v Charte, ktorá bola schválená pred 75 rokmi, a osobitnú pozornosť treba venovať aj otázke náboženskej slobody, ktorá je, ako povedal svätý Ján Pavol II.“

Je v ohrození aj pojem muž a žena?

„Samozrejme. Žiadame, aby sme mohli vyjadriť našu predstavu o mužovi a žene aj verejne. A som presvedčený, že táto vízia je víziou zrodenou z evanjelia, ktorá je zakorenená v tradícii Cirkvi. Vízia, ktorá môže skutočne chrániť, brániť a podporovať človeka a ľudstvo ako celok a osobitne každého muža a ženu. Návrh Cirkvi z toho vychádza, nie je to vnucovanie konkrétnej vízie. Myslíme si, že prostredníctvom dodržiavania týchto hodnôt inšpirovaných evanjeliom môžeme skutočne pomôcť mužom a ženám, aby boli akí sú a aby boli šťastní.“

Aj prostredníctvom ochrany rodiny?

„Rodina je ďalším bodom, ktorý je dnes obzvlášť v kríze a ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť, väčšiu ochranu, väčšiu podporu zo strany všetkých. Pretože ak sú dobré rodiny, sú aj dobré spoločnosti. Skutočne veríme, že rodina je bunkou spoločnosti: ak sú zdravé bunky, zdravé je aj telo. Z tejto pozitívnej vízie sa vždy rodí náš záväzok, ktorý niekedy nie je pochopený. Chápem, že je tiež ťažké vstúpiť do tejto vízie: naším záväzkom je ponúknuť kresťanskú víziu dnešnému svetu.“

Preklad: Martin Jarábek