Vatikán 28. júna (VaticanNews) Pri dnešnej generálnej audiencii sa pápež František vrátil k sérii katechéz o apoštolskej horlivosti. Tentokrát sa zamyslel nad príkladom svätej Márie MacKillopovej a ocenil jej túžbu priniesť Krista a dobré vzdelanie domorodým obyvateľom austrálskeho vidieka. Dnešná generálna audiencia bola poslednou pred mesačnou letnou prestávkou pápeža Františka.

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Markovho evanjelia:  Keď bol Ježiš v dome, [...] sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Mk 9,33.35-37)

Videozáznam

Zdroj: Vatican News

Katechéza o evanjelizačnom nadšení (17): Svedkovia: Svätá Mária MacKillopová

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes musíme byť trochu trpezliví, v tomto teple - a ďakujem vám, že ste prišli, v tomto teple, v tomto slnečnom počasí: ďakujem vám veľmi pekne za vašu návštevu.

V tejto sérii katechéz hovoríme o apoštolskej horlivosti a stretávame sa s niekoľkými príkladnými osobnosťami mužov a žien všetkých čias a miest, ktorí obetovali svoj život pre evanjelium. Dnes sa vydáme do Oceánie, ďaleko, však? Na svetadiel, ktorý sa skladá z mnohých veľkých i malých ostrovov. Viera v Krista, ktorú do týchto končín prinieslo mnoho európskych emigrantov, sa tam čoskoro zakorenila a priniesla bohaté ovocie (porov. posynodálna apoštolská exhortácia Ecclesia in Oceania, 6). Medzi nimi bola aj výnimočná rehoľníčka, svätá Mária MacKillopová (1842 - 1909), zakladateľka Kongregácie sestier svätého Jozefa od Najsvätejšieho Srdca, ktorá zasvätila svoj život intelektuálnej a náboženskej formácii chudobných na austrálskom vidieku.

Mária MacKillopová sa narodila neďaleko Melbourne rodičom, ktorí do Austrálie emigrovali zo Škótska. Už ako mladé dievča cítila, že ju Boh povoláva slúžiť mu a svedčiť o ňom nielen slovami, ale predovšetkým životom premeneným Božou prítomnosťou (porov. Evangelii gaudium, 259). Podobne ako Mária Magdaléna, ktorá sa ako prvá stretla so zmŕtvychvstalým Ježišom a bola ním poslaná, aby priniesla zvesť učeníkom, aj Mária bola presvedčená, že aj ona je poslaná šíriť radostnú zvesť a priťahovať iných k stretnutiu so živým Bohom.

Rozumne čítajúc znamenia doby si uvedomila, že najlepším spôsobom, ako to urobiť, je výchova mladých ľudí, pretože vedela, že katolícka výchova je veľkou formou evanjelizácie. Ak teda môžeme povedať, že „každý svätec je misiou; je plánom Boha Otca, a má v konkrétnej historickej chvíli odrážať a stelesňovať niektorý aspekt evanjelia“ (apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 19), Mária MacKillopová ním bola najmä prostredníctvom zakladania škôl.

Podstatnou črtou jej horlivosti pre evanjelium bola starostlivosť o chudobných a ľudí na okraji spoločnosti. A to je veľmi dôležité: na kresťanskej (?) ceste k svätosti sú chudobní, ľudia na okraji spoločnosti protagonistami a človek nemôže napredovať vo svätosti, ak sa takým či onakým spôsobom nevenuje aj im. Ale oni sú prítomnosťou Pána, tí, ktorí potrebujú Pánovu pomoc. Raz som čítal vetu, ktorá ma zasiahla; znela takto: „Protagonistami dejín sú žobráci: oni sú tí, ktorí upozorňujú na túto veľkú nespravodlivosť, ktorou je veľká bieda vo svete.“ Peniaze sa míňajú na výrobu zbraní, nie na jedlo. A nezabúdajte: niet svätosti, ak sa tak či onak nestaráme o chudobných, o núdznych, o tých, ktorí sú tak trochu na okraji spoločnosti.

Táto starostlivosť o chudobných a o ľudí na okraji viedla Mária k tomu, aby išla tam, kam iní nechceli alebo nemohli ísť. Dňa 19. marca 1866, na sviatok svätého Jozefa, otvorila prvú školu na malom predmestí v Južnej Austrálii. Nasledovalo mnoho ďalších, ktoré spolu so svojimi sestrami založila vo vidieckych komunitách v Austrálii a na Novom Zélande. Apoštolská horlivosť je taká: rozmnožuje skutky, násobí ich.

Mária MacKillopová bola presvedčená, že cieľom výchovy je integrálny rozvoj človeka ako jednotlivca i ako člena komunity; a že si to vyžaduje múdrosť, trpezlivosť a lásku každého učiteľa. Vzdelávanie v skutočnosti nespočíva v tom, že študentom naplníme hlavu myšlienkami, nie, nejde iba o to, ale v čom teda spočíva? V tom, že ich sprevádzame a povzbudzujeme na ceste ľudského a duchovného rastu a ukazujeme im, ako priateľstvo so zmŕtvychvstalým Ježišom rozširuje srdce a robí život ľudskejším. Vzdelávanie je pomoc, aby správne uvažovali, dobre cítili (jazyk srdca) a dobre konali (jazyk rúk). Táto vízia je plne aktuálna aj dnes, keď pociťujeme potrebu „dohody o vzdelávaní“, ktorá by dokázala spojiť rodiny, školy a celú spoločnosť.

Horlivosť Márie MacKillopovej v šírení evanjelia medzi chudobnými ju viedla aj k viacerým ďalším charitatívnym dielam, počnúc „Domom prozreteľnosti“, ktorý otvorila v Adelaide, aby sa ujala starých ľudí a opustených detí. Mária mala veľkú vieru v Božiu Prozreteľnosť: vždy bola presvedčená, že v každej situácii sa Boh postará. To ju však neušetrilo starostí a ťažkostí, ktoré vyplývali z jej apoštolátu, a Mária na to mala dobrý dôvod: musela platiť účty, rokovať s miestnymi biskupmi a kňazmi, riadiť školy a starať sa o odbornú a duchovnú formáciu svojich sestier; a neskôr mala aj zdravotné problémy.

Napriek tomu všetkému zostala pokojná a trpezlivo niesla kríž, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou misie.

Pri jednej príležitosti, na sviatok Povýšenia sv. Kríža, Mária povedala jednej zo svojich spolu sestier: „Dcéra moja, dlhé roky som sa učila milovať kríž.“ Nevzdávala sa ani v časoch skúšok a temnoty, keď jej radosť tlmili odpor alebo odmietnutie. Pozrite sa na to: všetci svätí sa stretávali s odmietaním, dokonca aj vnútri v Cirkvi. Je to zaujímavé. A aj ona ho mala. Zostala presvedčená, že aj keď jej Pán dal „chlieb tiesne a vodu úzkosti“ (Iz 30, 20), Pán sám čoskoro odpovedal na jej volanie a obklopil ju svojou milosťou. To bolo tajomstvom jej apoštolskej horlivosti: nepretržitý vzťah s Pánom.

Bratia a sestry, nech misijný apoštolát svätej Márie MacKillopovej, jej tvorivá odpoveď na potreby Cirkvi tej doby, jej angažovanosť v integrálnej formácii mladých ľudí inšpirujú nás všetkých, ktorí sme dnes povolaní byť kvasom evanjelia v našich rýchlo sa meniacich spoločnostiach. Nech jej príklad a príhovor podporujú každodennú prácu rodičov, učiteľov, katechétov a všetkých vychovávateľov pre dobro mladých ľudí a pre ľudskejšiu budúcnosť, plnú nádeje.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek a Andrej Klapka)