Honduras 28. júna (VaticanNews) Čílska rehoľníčka, známa predstaviteľka väzenskej pastorácie, hovorí o vzbure, ktorá viedla k smrti štyridsiatich šiestich väzenkýň v Hondurase. Svoju ľútosť nad masakrou a požiarom v honduraskej ženskej väznici vyjadril počas nedeľnej modlitby Anjel Pána aj pápež František.
Násilná smrť štyridsiatich šiestich žien v honduraskej väznici počas minulotýždňovej vzbury spôsobila hlboký zármutok nielen ich rodinám, ale aj pápežovi Františkovi, ktorý sa za ne modlil počas nedeľnej modlitby Anjel Pána. Zároveň sa za ich večný odpočinok modlili aj väzenkyne ženskej väznice v Santiagu de Chile. V geste solidarity zapálili vo svojej kaplnke 46 sviečok a prihovárali sa za mnohé ženy, ktoré zomierajú v dôsledku násilia vo väzniciach alebo krátko po ich opustení v Hondurase, Čile a ďalších krajinách Latinskej Ameriky.
Modlitbe v čilskej väznici predsedala sestra Nelly Leónová, rehoľníčka z Kongregácie Dobrého pastiera a známa vedúca väzenskej pastorácie na latinskoamerickom kontinente. Počas svojej viac ako tridsaťročnej služby videla, ako ženy zbavené slobody trpia nedostatkom dôstojnosti. Vysvetlila to pápežovi Františkovi počas jeho návštevy tejto čilskej väznice v roku 2018 a dnes sa sem vracia, aby pozdvihla svoj hlas a vyzvala na vytvorenie väzenského systému, ktorý by pri budovaní väzenských zariadení a uplatňovaní spravodlivosti zohľadňoval prirodzenosť žien.
- Aká je situácia ženských väzníc v Latinskej Amerike?
Vo všeobecnosti sú vo veľmi zúboženom stave, a to až do takej miery, že trestom je nielen väzenie, ale aj život v neľudských podmienkach. Mimochodom, ženské väznice boli navrhnuté pre mužov a až neskôr prispôsobené pre ženy. Neviem o žiadnej väznici, ktorá by bola navrhnutá s ohľadom na ženy.
- Aké práva žien sa porušujú vzhľadom na podmienky vo väzniciach? Čo sa deje s tehotnými ženami?
K prvému porušeniu dochádza na súdoch, pretože sa na ľudí nepozerajú individuálne, ale ako na súčasť kolektívu, pričom nevidia ich životný príbeh odohrávajúci sa na okraji spoločnosti, kde sa zvyčajne nachádzajú príčiny ich zlého správania. Málokedy potom rozpoznajú, kde by sa každá žena mohla lepšie rehabilitovať a nepoškodzovať ďalej. Odňatie slobody navyše znamená úplnú stratu autonómie, pretože vo väzení sa musí na všetko žiadať povolenie a každá chyba je spojená s trestom. Nie je tu žiadny priestor na chybu.
Pokiaľ ide o tehotné ženy, Čile pristúpilo k Dohovoru o právach dieťaťa, takže deti a ich matky zostávajú na chránených miestach, ale vždy vo väzení. Presadzujeme však zákon, ktorý umožňuje, aby si žena s malým dieťaťom nemusela odpykávať trest vo väznici. Žiaľ, tu vidíme, ako prvé slovo, ktoré sa dieťa naučí, nie je "mama" alebo "otec", ale "cabo", čo je meno väzenských dozorcov.
- Aké faktory zasahujú do tragédie, aká sa stala v Hondurase?
Konflikty z predmestí veľkých miest sa, žiaľ, opakujú aj vo väzniciach. Keď sa členovia konkurenčných gangov z marginalizovaných štvrtí dostanú do väzenia, reorganizujú sa a konajú násilne a väzenské systémy to nedokážu kontrolovať. Vzniká tak nepriateľstvo, strety medzi gangmi a bitky, ktoré sa, ako sme videli v Hondurase, vymknú spod kontroly. Ak neexistuje segmentácia väzenskej populácie, nie je možné tieto gangy izolovať, a tak dochádza k veľkým tragédiám.
- Čo treba urobiť, aby sa ženské väzenské centrá stali humánnejšími?
Je potrebné prejsť od trestnej justície k restoratívnej justícii, ktorej cieľom je rehabilitácia človeka. Okrem toho je potrebné, aby sa väzenské centrá stali prívetivejšími, s dôstojnými priestormi pre bratské spolužitie. My ženy máme iný spôsob bytia, myslenia a cítenia ako muži a máme iné potreby, ktoré často nie sú uspokojené. Okrem toho musia mať väzenkyne prístup k pastoračnému sprevádzaniu, aby sa mohli pozrieť do svojho vnútra a pochopiť, čo sa v ich živote stalo, že sa ocitli vo väzení, a odtiaľ sa opäť začať spamätávať.
Felipe Herrera-Espaliat – Vatican News
