Taliansko 26. júna (VaticanNews) Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, slávil ako pápežský legát v nedeľu 25. júna beatifikáciu rehoľníčky Elisy Martinezovej, ktorá zomrela v roku 1991. Beatifikačná liturgia sa konala vo svätyni Panny Márie z Leucy (Santa Maria di Leuca), podľa ktorej je pomenovaná kongregácia, ktorú blahoslavená založila.
„Chcela by som otvoriť svoje srdce najmä tým najnúdznejším a najodkázanejším.“ Tieto slová matky Elisy Martinezovej, zakladateľky Kongregácie dcér Panny Márie z Leucy, pripomenul kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre blahorečenie, počas nedeľného blahorečenia tejto juhotalianskej rehoľníčky.
Duchovná štruktúra postavená na pokore
Milovala chudobných, „pretože v nich objavila priezračnú tvár Krista“, povedal kard. Semeraro niekoľkokrát zopakoval, ako pokora bola čnosťou, ktorá najviac charakterizovala život novej blahoslavenej, ktorá sa narodila v Galatíne v roku 1905 a zomrela v Ríme v roku 1991.
Svoju kongregáciu zasvätila formácii dospievajúcich dievčat, predškolskej výchove, pomoci slobodným matkám a službe vo farnostiach. Práve pokora bola „tmelom, ktorým matka Elisa stavala svoju duchovnú stavbu, takže všetko robila s radosťou, bez toho, aby očakávala ľudské odmeny a ocenenia, a naopak, prijímala poníženia, ktoré so sebou prináša samotná služba blížnemu.“
Boh nás prijíma vo všetkom
Dnešné evanjelium nám pripomína, že Pán nikdy nikoho neopúšťa, a Matka Elisa, ako zdôraznil prefekt vatikánskeho dikastéria, sa cítila presne takto: vždy nesená Božími rukami, a to aj vo chvíľach nepochopenia, podozrievania a odmietania. Dobre si totiž uvedomovala, že Boh nás prijíma vo všetkom, čím sme, a vo všetkom, čo sa nám deje, kázal okrem iného kardinál Semeraro.
Zázrak vedúci k blahorečeniu
Na beatifikačnej liturgii sa zúčastnila aj rodina dnes už päťročného dievčatka, ktorého zázračné uzdravenie na príhovor matky Martinezovej viedlo k blahorečeniu. Zázrak spočíval v uzdravení dieťaťa ešte v maternici, keď bolo vo vážnom ohrození života. Aj v tomto prípade teda došlo k prozreteľnostnej zhode medzi zázrakom a celoživotnou pozornosťou, ktorú nová blahoslavená venovala deťom v najväčšej núdzi a osamelým matkám, ktoré v povojnovom Taliansku a Európe tvorili tie „existenčné periférie“ poznačené chudobou a marginalizáciou.
