Bratislava 26. júna (TK KBS) Kňazské rady cez víkend posilnili noví novokňazi, ktorí vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou v tento deň za kňazov Kristovej Cirkvi vysvätili biskupi v Pezinku, v Prešove a v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica

Diecéze pribudli dvaja novokňazi (na titulnej snímke)

Štvrtá júnová sobota (24. 6. 2023) patrila v Banskobystrickej diecéze medzi sviatočné dni. Diecézny biskup Mons. Marián Chovanec v tento deň udelil v Katedrála sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici sviatosť vysviacky  dvom diakonom – Adamovi Murkovi z farnosti Sebedražie a Ottóvi Péterovi z farnosti Plášťovce.

Spolu s diecéznym biskupom slávnostnú svätú omšu koncelebroval generálny vikár Mons. Branislav Koppal, Mons. Marián Dragúň – rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a desiatky kňazov.

V úvode svätej omše diecézny biskup povedal, že „je vždy veľkou radosťou pre veriaci ľud aj pre univerzálnu i miestnu Cirkev, keď noví mladí muži dokážu povedať svoje veľkodušné áno Pánovi a ‚Tu som‛ do jeho služby.“

Mons. Marián Chovanec v homílii položil otázku: „Načo sú nám kňazi? Potrebuje 21. storočie kňazov?“ „Kňaz je na to, aby vysluhoval Božie tajomstvá, aby vysluhoval Božie milosti“, dodal biskup. Túto myšlienku rozvinul biblickým obrazom chrámu – každý človek je chrámom. A chrám potrebuje kňaza. Kostol bez kňaza by bol prázdny, pustý. Nerozdávala by sa tam Božia milosť.

Na príklade 20. storočia a udalostí v Sovietskom Rusku biskup Chovanec spomenul ako komunistický režim perzekvoval Cirkev a snažil sa premeniť jednotlivé chrámy. Z jedných spravil kultúrne miestnosti, z iných telocvične, z ďalších sklady a továrne a tie, čo sa nedali využiť na nič dal zbúrať. Na základe týchto obrazov diecézny biskup vykreslil štyri typy človeka, keďže aj človek je Božím chrámom.

Kostoly, ktoré sa premenili na kultúrne miestnosti symbolizujú pyšných ľudí, ktorí Boha nepotrebujú, stačí im ich intelekt, kultúra. Kostoly, ktoré sa premenili na telocvične symbolizujú človeka, ktorý buduje kult tela. Myslí si, že je len telo. Z kostolov, z ktorých urobili továrne alebo sklady symbolizujú človeka materialistu, ktorý len zhŕňa a skladuje. Zmyslom jeho života je len mať. Je lakomý. Jeho zmysel je produkovať a konzumovať.

Štvrtým typom kostola – tie, ktoré boli na nič symbolizujú človeka asociála. Človeka, ktorý je ruinou. Človeka, ktorý sa stáva závislým na kadečom. Žije len pre seba. Nedokáže žiť pre druhých. Tieto štyri typy ukazujú, čo sa stane z človekom, keď nebude mať kňaza, ktorý sprostredkúva Božie milosti na duchovný rast života človeka dodal banskobystrický biskup.

Na živote Jána Krstiteľa, ktorého narodenie Cirkev v tento deň slávila biskup podčiarkol, že on je príkladom naplneného chrámu. Ján svojim životom dával najavo, že je chrámom, ktorý je preplnený. Ján nebol pyšný, netrpel intelektuálnou pýchou, hoci za ním chodievali mnohí. A rád ho počúval aj Herodes. Ján nežil ani kultúrou tela – bol askéta. Dával najavo, že sa dá žiť aj na púšti. Ukázal, že sa dá zriekať pre Boha. Nebol materialista, žil strašne skromne a jednoducho. Na záver biskup podčiarkol, že Ján nežil pre seba. Pripravoval cestu Pánovi.

„Načo je teda kňaz? Kňaz je na to, aby z každého človeka urobil živý chrám. Chrám,  v ktorom je božia milosť, chrám v ktorom prebýva božia svätosť,“ zhrnul biskup Chovanec.

„A tak milí kandidáti kňazstva Adama a Otto. Dnes máte pred sebou krásny vzor Jána Krstiteľa. Nechal sa naplniť Duchom Svätým a stal sa užitočným pre celý svet…. proste sv. Jána Krstiteľa, aby ste dokázali z ľudí, ktorí vám budú zverení urobiť krásne Božie chrámy“ zaprial svätencom diecézny.  

Na záver svätej omše sa novokňazi poďakovali všetkým, ktorí ich sprevádzali na ceste ku kňazstvu a udelili novokňazské požehnanie svojmu svätiteľovi a všetkým prítomným. Po slávnosti novokňazi dostali aj svoje prvé dispozície farských vikárov: Adam Murko do farnosti Detva a Ottó Péter do farnosti Šahy.

Pezinok

Kňazská vysviacka P. Lukáša Hanúska, SVD

V prítomnosti svojej rodiny, farníkov, mnohých spolubratov verbistov, kňazov a rehoľných sestier v sobotu 24. júna 2023 prijal sviatosť vysviacky Lukáš Hanúsek SVD. Slávnosť sa konala v kostole Premenenia Pána v Pezinku.

Svätiteľom bol apoštolský nuncius na Slovenku Mons. Nicola Girasoli. Arcibiskup Girasoli, pochádzajúci z Talianského mesta Bari, ktorý v diplomatických službách Svātej Stolice pôsobil v mnohých častiach sveta, vyjadril nadšenie nad pôsobením misionárov verbistov vo svete a zaprial Lukášovi, aby sa stal dobrým misionárom.

Zdôraznil, že misionár a kňaz slúži niekomu, nie niečomu. Novokňaza povzbudil, aby bol pokorný, vždy k dispozícii veriacim a aby dal Bohu sto percent svojho života. Svātiteľ zvlášť srdečne poďakoval rodičom Lukáša, a na konci slávnosti mu odovzdal požehnanie od pápeža Františka a osobitný dar – omšové rúcho.

Novokňaz na záver udelil svojmu svätiteľovi i ostatným prítomným svoje novokňazské požehnanie. Celú slavnosť sprevádzala srdečná atmosféra a krásny spev miestneho chrámového zboru.

Zdroj: verbisti.sk, P. Ján Halama, SVD

Prešov

V Prešove udelil vladyka Peter Rusnák kňazské svätenie trom novokňazom

Pred prestolom katedrálneho chrámu v Prešove v nedeľu 25. júna pokľakli traja diakoni, aby skrze vkladanie rúk vladyku Petra Rusnáka prijali sväté tajomstvo Kristovho kňazstva. Svätú liturgiu spoločne s vladykom a novokňazmi koncelebrovalo 30 kňazov a traja diakoni. Presbyterské rady Prešovskej archieparchie sa rozšírili o Martina Dlužanina z Humenného, Reného Fečka z Kolboviec a Martina Simka z Andrejovej.

Vladyka Peter v homílii poukázal na horlivosť a vieru pohana stotníka z evanjelia, ktorý prišiel prosiť Ježiša o uzdravenie svojho sluhu. „Kristus pochválil stotníka, pretože takú vieru nevidel v celom Izraeli a môžeme sa hneď aj pýtať, akú vieru vidí Kristus v celej Gréckokatolíckej cirkvi? Akú vieru a odhodlanie dnes vidí vo vás, drahí novokňazi, ktorí o chvíľu prijmete milosť Kristovho kňazstva?“ Vladyka ďalej pokračoval opisom dnešnej doby, v ktorej každý človek akokeby hľadal život bez kríža, bez ťažkostí, bez akýchkoľvek problémov, nazdávajúc sa, že keď toto dosiahne bude šťastný. No keď to šťastie neprichádza, tak začína viniť Boha, že mlčí, že nekoná. A tak aj veriaci, ktorý možno pravidelne putuje na najznámejšie miesta kresťanského sveta, aby si tam vymodlil ten svoj lepší život bez kríža, bez choroby, bez problémov, zrazu zisťuje akú má slabú vieru. „Dnes naši novokňazi budú čítať vyznanie viery, zložia kňazskú prísahu, ale dôležité je nech to nezostane len v ich ústach, nech tieto slová nebudú len prečítané z papiera, ale nech tieto slová vychádzajú z plnosti ich viery a táto viera nech neustále narastá rokmi v ich pastoračnej službe,“ dodal v homílii vladyka Peter.

Kňazská vysviacka sa uskutočnila v rámci archijerejskej svätej liturgie po cherubínskej piesni. Súčasťou kňazského svätenia v byzantskom obrade je najprv predstavenie svätencov svätiteľovi, potom trikrát v sprievode kňaza obchádzajú oltár a bozkávajú jeho štyri rohy, lebo odteraz už budú pri ňom stáť ako priami vysluhovatelia a správcovia Božích tajomstiev. Po vyznaní viery a sľube poslušnosti Svätému Otcovi a arcibiskupovi nasledovala podstatná časť kňazskej vysviacky – vkladanie rúk a modlitba vladyku. Nakoniec za spevu Axios – Je hodný prijali znaky kňazskej služby kňazské rúcho a liturgikon – knihu pre slávenie nekrvavej obety. Potom už spolu so svojim arcibiskupom a ostatným duchovenstvom slávili svätú liturgiu.

Na konci sa za všetkých novokňazov poďakoval Martin Dlužanin, ktorý zdôraznil dôležitosť obety v kňazskej službe. Novokňaz poďakoval Bohu, vladykovi, predstaveným fakulty a seminára za sprostredkovanie milostí, kedy mohli dospieť do momentu prijatia tejto ničím nezaslúženej milosti a daru kňazskej služby. Do pastorácie ako kapláni v rôznych farnostiach Prešovskej archieparchie nastúpia od 15. júla 2023. Najbližšiu nedeľu a jeden z novokňazov na sviatok sv. Cyrila a Metoda budú v chrámoch vo svojich bydliskách sláviť primičné sväté liturgie.

TK KBS informoval Michal Pavlišinovič

-

Saleziáni majú dvoch novokňazov

Sviatosť kňazstva prijali z rúk otca biskupa Mons. Vladimíra Feketeho v sobotu 24. júna v Kostole sv. Jána Bosca u saleziánov v Prešove novokňazi Jozef Peržeľ a Miroslav Podstavek.

Celá slávnosť sa začínala liturgiou, ktorá sa skladala z niekoľkých častí: úvodných obradov s bohoslužbou slova, obradov vysviacky a bohoslužbou obety. Pri čítaní životopisov mali veriaci možnosť viac spoznať cestu, na ktorej si Pán povolal našich, vtedy ešte diakonov, za robotníkov do svojej vinice.

Skôr ako Jozef s Miroslavom prijali sviatosť kňazstva, zložili sľub poslušnosti, ktorým sa dali plne k dispozícii Kristovi a Cirkvi. Následne vložili svoje zopäté ruky do rúk otca biskupa, čím naznačili, že sú ochotní podriadiť sa vôli provinciála. Po litániách k všetkým svätým nasledovala časť kňazskej vysviacky, ktorá pozostávala z vkladania rúk biskupa, ale aj všetkých kňazov, ktorí vzývali Ducha Svätého a podľa apoštolskej tradície im týmto úkonom odovzdali kňazskú moc.

Významným momentom bola práve chvíľa, kedy sa novokňazi po rokoch formácie a diakonskej službe prvýkrát obliekli do ornátu. Po pomazaní svätou krizmou sa stali služobníkmi oltára a z rúk otca biskupa prijali paténu s hostiou a kalich s vínom. Slávnostné gratulácie od všetkých kňazov boli sprevádzané radostnými piesňami, ktoré robili daný moment ešte viac výnimočným. Slávnosť bola zavŕšená novokňazským a neskôr apoštolským požehnaním otca biskupa.

Pre všetkých bolo po vysviacke pripravené pohostenie vo vonkajších priestoroch oratka. Oslavovalo sa aj tancami a športom. „Táto kňazská vysviacka nám okrem prínosu dvoch novovysvätených kňazov, Jozefa a Miroslava, taktiež pripomenula, že i my všetci máme účasť na Kristovom všeobecnom kňazstve a každý svojou mierou sme zodpovední za šírenie Božieho kráľovstva v tomto svete,“ zhodnotili mladí.

Zdroj: saleziani.sk / prešovský mediálny tím

_
Aktualizované