Vatikán 24. júna (VaticanNews) V piatok 23. júna sa umelci zúčastnili na oslavách 50. výročia otvorenia zbierky moderného umenia Vatikánskych múzeí, pri tejto príležitosti ich na osobitnej audiencii prijal pápež František v Sixtínskej kaplnke. Vo svojom príhovore ich požiadal o pomoc v oblastiach, ktoré mu ležia na srdci, ako sú „obrana ľudského života, sociálna spravodlivosť, poslední, starostlivosť o spoločný domov, uvedomenie si, že sme všetci bratia“. A vyzval ich, aby naďalej boli „kritickým svedomím spoločnosti“.

V príhovore, ktorý na záver zožal dlhý potlesk, pápež predovšetkým pripomenul, že Cirkev mala vždy vzťah s umelcami, ktorý je „prirodzený a zároveň výnimočný“. Prirodzený preto, lebo umelec „berie vážne nevyčerpateľnú hĺbku existencie, života a sveta, a to aj v jeho protirečeniach a tragických stránkach“.

Priateľstvo medzi Cirkvou a umelcami je však tiež výnimočné pripomenul pápež František, „ak si spomenieme na mnohé úseky dejín, ktoré sme spoločne prešli.“ A dnes „očakávame nové plody aj v našej dobe, v atmosfére počúvania, slobody a rešpektu. Ľudia potrebujú tieto plody, konkrétne plody“. A ďalej poukazuje na to, čo teológ Romano Guardini napísal: „umelec pri tvorbe je ako dieťa a vizionár“, so „spontánnosťou“ dieťaťa, ktoré si predstavuje, a „jasnosťou“ proroka, ktorý chápe skutočnosť. Ako dieťa sa pohybuje „v priestore objavovania“, tvorby, „prináša na svet niečo, čo ešte nikto nevidel“. A dodal:

„Vaše umenie je ako plachta, ktorá je naplnená Duchom a nás posúva vpred. Vy umelci to dosahujete tým, že ukazujete svoju originalitu. Vždy sa vkladáte do diela ako neopakovateľné bytosti, ktorými všetci sme, ale so zámerom vytvoriť ešte viac. Keď vám pomáha talent, vynášate na svetlo nevídané, obohacujete svet o novú skutočnosť.“

Vychádzajúc z Knihy Izaiáša a Zjavenia sv. apoštola Jána, kde Boh hovorí: „Hľa, robím niečo nové“ a potom „všetko tvorím nové“, pápež objasnil, že „tvorivosť umelca akoby sa podieľala na Božej tvorivej vášni. Ste spojencami Božieho sna! Ste očami, ktoré sa pozerajú a ktoré snívajú“. A keďže majú schopnosť „snívať nové verzie sveta, vnášať do dejín novosť“, pokračoval pápež František, pretože „sa viete pozerať na veci do hĺbky aj do diaľky“, skenovať horizont a nahliadnuť do reality za hranicami zdanlivého. Takto „ste povolaní uniknúť sugestívnej sile domnelej umelej a povrchnej krásy“, ktorá je dnes rozšírená a často sa podieľa na „ekonomických mechanizmoch, ktoré vytvárajú nerovnosti“.

Krása „ktorá sa rodí mŕtva“, upozornil pápež,, je falošná, kozmetická, „make-up, ktorý skrýva namiesto toho, aby odhaľoval“. Preto povzbudil umelcov: „udržujte si odstup od tejto krásy, vaše umenie chce pôsobiť ako kritické svedomie spoločnosti, odstraňovať závoj zo zjavného. Chcete ukázať to, čo nás núti premýšľať, čo nás núti byť ostražitými, čo odhaľuje skutočnosť aj v jej protirečeniach, v jej aspektoch, ktoré je pohodlnejšie nechať skryté“.

„Podobne ako biblickí proroci nás konfrontujete s vecami, ktoré nás niekedy iritujú, kritizujete dnešné falošné mýty, nové modly, banálne rozhovory, nástrahy konzumu, úskoky moci.“

Tak ako viera, pripomenul pápež František, aj umenie trochu znepokojuje. Umenie a viera nemôžu nechať veci tak, ako sú: menia ich, pretvárajú, premieňajú, posúvajú.

„Umenie nikdy nemôže byť anestetikum; dáva pokoj, ale neuspáva svedomie, udržiava ho bdelé. Často sa aj vy umelci snažíte skúmať podsvetie ľudského bytia, priepasti, temné miesta.“

Pretože „je potrebné vrhnúť svetlo nádeje do temnoty človeka, individualizmu a ľahostajnosti. Pomôžte nám uzrieť svetlo, krásu, ktorá zachraňuje“. Umenie „sa dotýka zmyslov, aby oživilo ducha, a robí to prostredníctvom krásy“, pokračoval pápež.

V pravej kráse tak človek začína pociťovať túžbu po Bohu. Mnohí dúfajú, že umenie sa viac vráti ku kráse. Dôležitým kritériom na rozpoznanie skutočnej krásy, zdôraznil pápež František, je však „harmónia“.

„Je to Duch, ktorý vytvára harmóniu. A umelec má niečo z tohto Ducha, aby vytvoril harmóniu.“

„Je to zložitá vec, ktorú môže umožniť len Duch: aby sa z rozdielov nestali konflikty, ale rozmanitosti, ktoré sa integrujú; a zároveň aby jednota nebola uniformitou, ale hostila to, čo je viacnásobné. Harmónia robí tieto zázraky, ako na Turíce.“

„Harmónia je v porovnaní s rovnováhou niečo iné,“ zdôraznil pápež. Je to veľmi aktuálne posolstvo „v čase ideologickej mediálnej kolonizácie a trýznivých konfliktov; homogenizujúca globalizácia koexistuje s mnohými uzavretými lokalizmami“. Toto je nebezpečenstvo našej doby, ktoré „môže postihnúť aj Cirkev“. Pretože „konflikt môže fungovať pod falošnou zámienkou jednoty; rovnako tak rozdelenia, frakcie, narcizmy“.

„Potrebujeme, aby princíp harmónie viac obýval náš svet a vytláčal uniformitu. Vy umelci nám môžete pomôcť vytvoriť priestor pre Ducha.“

Práca Ducha, pripomenul pápež František, „spočíva vo vytváraní harmónie rozdielov, nie v ich vyhladzovaní, nie v ich uniformite, ale v ich harmonizácii“. A „krása je tým dielom Ducha, ktoré vytvára harmóniu“.

Predtým, ako pápež postupne pozdravil prítomných umelcov, požiadal ich, aby „nezabúdali na chudobných, ktorí sú Kristovými obľúbencami“, pretože „potrebujú umenie a krásu. Niektorí zažívajú veľmi drsné formy životného nedostatku, preto ho potrebujú najviac“. A vy umelci „sa môžete stať tlmočníkmi ich tichého volania“.

Martin Jarábek - Vatikán