Bratislava 22. júna (TK KBS) Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania sa porušuje v každej tretej krajine, teda v 61 zo 196 krajín sveta (31 %). Celkovo takmer 4,9 miliardy ľudí, teda 62 % svetovej populácie, žije v krajinách, kde je náboženská sloboda výrazne obmedzená.

Tieto zistenia uvádza Správa o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú 22. júna zverejnila medzinárodná pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. Správa poukazuje na stupňujúce sa hrozby a tendencie v oblasti porušovania náboženskej slobody a odhaľuje, že útlak z dôvodu vierovyznania sa v rokoch 2021 - 2022 zhoršil. Zvýšila sa aj miera beztrestnosti utláčateľov.

Štúdia sa vzťahuje na obdobie od januára 2021 do decembra 2022. Je jedinou nezávislou správou, ktorá analyzuje dodržiavanie a porušovanie práva stanoveného v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv na celom svete a pre všetky náboženstvá.

„Náboženská sloboda sa týka každého človeka, vrátane neveriacich - napriek tomu sa takmer vôbec nehovorí o tom, ako veľmi je vo svete porušovaná. To, že v dnešnom svete trpí viac ako polovica populácie nejakou formou nábožensky motivovaného útlaku, je však veľmi šokujúce a nemôžeme si pred týmto faktom zatvárať oči,” hovorí Miroslav Dzurech ml., riaditeľ slovenskej pobočky medzinárodnej nadácie ACN.

Až v 49 zo 61 krajín, v ktorých je náboženská sloboda porušovaná, sú to samotné vlády, ktoré utláčajú svojich občanov. V niektorých z týchto krajín dochádza priamo k vyvražďovaniu skupín obyvateľstva. Medzinárodné spoločenstvo na tieto skutočnosti nereaguje dostatočne, čo prispieva ku kultúre beztrestnosti režimov - najmä tých, ktoré sú považované za strategicky dôležité pre Západ. Príkladom je Čína a India, ktoré za dokázateľné porušovanie náboženskej slobody nie sú medzinárodným spoločenstvom žiadnym spôsobom postihované.

Okrem legislatívnych opatrení napríklad zákonov proti konverzii, ohrozuje náboženské komunity aj terorizmus a tolerancia násila. Priamou formou útlaku je aj manipulácia s voľbami a volebnými pravidlami. Prítomné sú aj ekonomicko - sociálne obmedzenia náboženských menšín. Útlak však nezažívajú len menšiny, ale aj väčšinové náboženstvá.

V najkritickejších regiónoch sa situácia zhoršila

Afrika je naďalej kontinentom s najväčším počtom násilných útokov, pričom čelí najmä nárastu džihádistických útokov v oblasti Sahelu, Čadského jazera, Mozambiku a Somálska. V Ázii su najkritickejšími krajinami Čína a Severná Kórea, kde vlády uplatňujú totalitnú kontrolu prostredníctvom sledovania občanov a extrémnych represívnych opatrení.

V Indii sa miera prenasledovania zvyšuje - na vzostupe je etnickonáboženský nacionalizmus, ktorý ohrozuje náboženské menšiny. V 12 z 28 indických štátov boli schválené alebo sa zvažujú zákony proti konverzii, za ktoré hrozí trest až do 10 rokov väzenia. Okrem toho tieto zákony zahŕňajú finančné výhody pre tých, ktorí konvertujú alebo sa vrátia k väčšinovému náboženstvu. Medzináboženské násilie toleruje aj Pakistan, kde sú mladé kresťanské a hinduistické dievčatá často unášané a nútené k sobášom s príslušníkmi islamu.

Sloboda presvedčenia je ohrozená aj na Západe

Správa nadácie ACN však upozorňuje aj na čoraz väčšie obmedzovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva v krajinách, ktoré patria do Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Na Západe sa atmosféra tzv. „zdvorilého prenasledovania" voči tým, ktorí chcú otvorene žiť a vyjadrovať svoju vieru, postupne mení na atmosféru „kultúry rušenia" (cancel culture). Čoraz častejšie sme tiež svedkami „vynúteného prejavu", t.j. spoločenskému tlaku na vyjadrenie podpory a prispôsobenie sa aktuálnym ideologickým trendom.

„Cieľom Správy o stave náboženskej slobody vo svete je zhromaždiť dostupné informácie a poskytnúť analýzu porušovania tohto základného ľudského práva po celom svete. Je teda nástrojom. Nástroj je však iba taký dobrý ako tí, ktorí sa ho chopia, aby s ním pracovali, odovzdávali svoje poznatky ďalej a tak sa usilovali o zmenu." hovorí Regina Lynchová, novovymenovaná výkonná prezidentka medzinárodnej pápežskej nadácie ACN.

Miroslav Dzurech ml. odovzdal v stredu 22. júna Súhrn zistení z najnovšej Správy pani Anne Záborskej, splnomocnenkyni vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Stretnutie sa odohralo symbolicky pri pamätníku Brána slobody v Devíne. „Mnohí pri otázke porušovania náboženskej slobody povedia, že je to od nás ďaleko. No pokiaľ ide o základné ľudské práva, musíme si uvedomiť, že nič nie je ďaleko,” vyjadrila Záborská.

„Musíme si uvedomiť, že prenasledovanie pre vieru je aktuálna otázka aj u nás na Západe. Práve v predvečer Dňa obetí komunistického režimu si to musíme pripomenúť a rozhodne sa postaviť návratu akejkoľvek formy prenasledovania pre vieru,” dodal Michal Považan, riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia.

TK KBS informovala Lucia Froncová