Rím 16. júna (VaticanNews) Sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami vystúpil v talianskom parlamente a potvrdil úsilie Cirkvi usilovať sa o dialóg a bratstvo medzi krajinami.

Úcta k životu a snaha o nenásilie; hovoriť a konať čestne, bez klamstva a manipulácie; konať čestne a spravodlivo; milovať blížneho. Podľa arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera, sekretára Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, ide o pozitívne hodnoty, ktoré spájajú všetky svetové náboženstvá a môžu z nich urobiť rozhodujúceho aktéra pri budovaní mieru. Gallagher vystúpil na diskusii s názvom „Náboženstvo, konflikty a budovanie mieru v medzinárodných globálnych krízach,“ ktorá sa konala v rímskom sídle talianskej Poslaneckej snemovne.

Modlitba ako dialóg

Práve v modlitbe nachádzajú veriaci, ku ktorým sa hlási 85 % svetovej populácie, privilegovaný spôsob, ako vyjadriť svoju túžbu po mieri, vysvetlil vo svojom prejave arcibiskup Gallagher. Náboženstvo je totiž svojou podstatou akýmsi vzťahom medzi Bohom a človekom, ktorý nachádza svoje vyjadrenie v modlitbe. A modlitba je dialóg.

Voľba medzi zmätkom a harmóniou

Konečným cieľom dialógu, pokračoval vatikánsky diplomat, citujúc Ecclesiam Suam a Gaudium et Spes Pavla VI., je teda „vyhnúť sa vojne alebo ju ukončiť a dosiahnuť mier.“ Aj z etymologického hľadiska (vojna pochádza z indoeurópskeho -wers, čo znamená spúšť, zatiaľ čo mier pochádza zo sanskritského -pak, čo znamená zjednocovať) ide o voľbu medzi zmätkom a harmóniou. Odpoveď však nie je vždy zrejmá, čo dobre pochopili novodobí pápeži, cesta, ktorá vedie až k pápežovi Františkovi, ktorý počas svojej návštevy talianskeho vojenského pamätníka z prvej svetovej vojny v Redipuglii v roku 2014 nazval vojnu „šialenstvom.“

Spravodlivá vojna

Ďalším problémom, ktorému museli pápeži časom čeliť, bola otázka „spravodlivej vojny“ a podtext ospravedlnenia použitia sily. Vždy existovalo napätie medzi touto doktrínou a nenásilnou perspektívou evanjelia, pripomenul sekretár pre vzťahy so štátmi, ale ide o dva odlišné, ale kompatibilné aspekty, z ktorých jeden sa týka konania jednotlivých kresťanov, druhý štátov a vyjadrenia prirodzených princípov spravodlivosti a rovnosti.

Bratstvo ako odpoveď

Cirkev bola vždy silným zástancom nenásilia, dodal a pripomenul ratifikáciu prvého Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s obeťami ozbrojených konfliktov v roku 1868 Piusom IX. Odvtedy Svätá stolica nešetrí úsilím na podporu mieru, ktorý sa nechápe ako absencia vojny vynútená silou, ale ako akt spravodlivosti vpísaný do dnešnej reality. Jeho základom, ako zopakoval František, môže byť len bratstvo, pretože každý človek, rovnako ako každá krajina, je vzájomne prepojený.

Michele Raviart – Vatican News