Rím 16. júna (VaticanNews) Vo štvrtok 15. júna si kardinál Michael Czerny SJ pripomenul päťdesiate výročie svojej kňazskej vysviacky.
„Sú dve konštitutívne úlohy Dvanástich, bez ktorých nie je Cirkev: byť s ním a ohlasovať evanjelium.“ Zdá sa, že sú „nezlučiteľné, dokonca protichodné, ale navzájom sa dopĺňajú a sú závislé,“ zdôraznil kardinál Michael J. Czerny, prefekt Dikastéria pre službu integrálneho ľudského rozvoja, počas osláv 50. výročia svojej kňazskej vysviacky. Slávnosť sa konala vo štvrtok 15. júna v kostole Santa Maria della Scala v Ríme.
Byť s Ježišom, vysvetlil jezuitský kardinál, znamená „poznať ho, milovať ho, zdieľať jeho voľbu a jeho záľubu v chudobných, v posledných, až po úplné sebaobetovanie, až po vystavenie sa posmechu a verejnému výsmechu, nepochopeniu a smrti.“ Hlásať znamená „vydávať svedectvo o evanjeliu nielen slovami, ale aj tými gestami, ktoré nás vedú k tomu, aby sme sa zapojili do boja proti každému druhu zla, ktoré utláča človeka a ponižuje jeho dôstojnosť ako stvorenia milovaného a vykúpeného za drahocennú cenu Kristovej krvi.“
Preto evanjelista Marek uvádza, že Dvanásti dostali „moc vyháňať démonov". Ako lepšie špecifikuje neskôr vo svojom rozprávaní, keď „hovorí o misii, ktorá im bola zverená, ohlasovanie evanjelia je dynamizmus oslobodenia, ktorého cieľom je integrálny rozvoj človeka. Predpokladá sa u tých, ktorí ohlasujú,“ vysvetľuje kardinál Černý, „pevné odhodlanie nasadiť svoj život proti každej forme nespravodlivosti, zneužívania, násilia na úkor človeka.“ Marek zároveň akoby naznačoval, že v Cirkvi sa uvažuje len o jednej moci, a tou je služba Bohu v úsilí, aby „každý človek mal život a mal ho v hojnosti.“
Ako poznamenal prefekt vatikánskeho úradu, „viera a spravodlivosť sú aspekty jednej skutočnosti.“ Viera ako „osobný a komunitný vzťah s Ježišom sa nevyhnutne otvára činnosti, ako je evanjelizácia, ktorá predpokladá oslobodenie človeka od toho, čo ho sužuje.“ Kardinál povedal, že počas týchto rokov služby sa naučil, že „byť s Ježišom“ a „byť poslaný“ v Kristovom mene je jedno a to isté, „sú to dve hnutia, ktoré na seba navzájom odkazujú.“ Čím viac človek ide ku Kristovi, „tým viac s ním zostáva a tým viac nás Kristus posúva do sveta, posiela nás k iným.“ Inými slovami, „človek verí tým, že koná, a koná tým, že verí; inak, ako som bol v priebehu rokov mnohokrát svedkom“, poznamenal, „človek buď upadne do bezobsažnej viery, alebo do pragmatizmu bez smeru a bez základu.“
Prefekt potom upozornil, že spomenul Dvanástich bez toho, aby ich nazval „apoštolmi“, hoci v bežnej reči ich zvyčajne označujeme ako Dvanásť apoštolov. Výber bol diktovaný istotou, že krstom „sme všetci povolaní byť s Ježišom, to znamená byť jeho učeníkmi, a všetci sme poslaní ohlasovať evanjelium, to znamená byť jeho apoštolmi.“
