Vatikán 12. júna (VaticanNews) V sobotu 10. júna sa vo Vatikáne a na ďalších ôsmich miestach sveta konalo Stretnutie o ľudskom bratstve #Not Alone (Nie osamote). Na Svätopeterskom námestí sa mal osobne zúčastniť aj pápež František, s účastníkmi, medzi ktorými boli aj dvaja Slováci, Beáta Dorková a Francesco Lorefice, sa napokon spojil duchovne z nemocnice. Jeho príhovor prečítal kard. Mauro Gambetti, vikár Svätého Otca pre Mestský štát Vatikán a predseda nadácie „Fratelli tutti“. Prinášame plné znenie pápežovho príhovoru.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Aj keď sa vám nemôžem prihovoriť osobne, rád by som vás privítal a zo srdca vám poďakoval, že ste prišli. Som rád, že môžem spolu s vami potvrdiť túžbu po bratstve a mieri pre život vo svete. Jeden spisovateľ vložil svätému Františkovi z Assisi do úst tieto slová: „Pán je tam, kde sú tvoji bratia“ (E. Leclerc, Múdrosť chudáčika). Skutočne, nebo nad nami nás pozýva, aby sme spoločne kráčali po zemi, aby sme sa znovu objavili ako bratia a verili v bratstvo ako hlavnú dynamiku nášho putovania.

V encyklike Fratelli tutti som napísal, že „bratstvo ponúka slobode a rovnosti ešte čosi pozitívne“ (č. 103), pretože kto vidí brata, vidí v ňom tvár, nie číslo: je to vždy „niekto“, kto má dôstojnosť a zaslúži si úctu, nie „niečo“, čo sa dá využiť, zneužiť alebo odhodiť. V našom svete, rozorvanom násilím a vojnou, nestačia retuše a úpravy: iba veľké duchovné a sociálne spojenectvo, ktoré vychádza zo sŕdc a zaujíma sa o bratstvo, môže vrátiť do centra vzťahov posvätnosť a nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti.

Preto bratstvo nepotrebuje teórie, ale konkrétne gestá a spoločné rozhodnutia, ktoré z neho robia kultúru mieru. Otázka, ktorú si musíme položiť, teda nie je, čo mi môže dať spoločnosť a svet, ale čo môžem dať ja svojim bratom a sestrám. Zamyslime sa nad tým, aké konkrétne gesto bratstva urobiť: zmieriť sa v rodine, s priateľmi alebo susedmi, modliť sa za tých, ktorí nám ublížili, rozpoznať a pomôcť tým, ktorí to potrebujú, priniesť slovo pokoja do školy, univerzity alebo spoločenského života, potešiť blízkosťou niekoho, kto sa cíti osamelý...

Cíťme sa povolaní použiť balzam nehy vo vzťahoch, ktoré sa vyostrili, medzi ľuďmi i medzi národmi. Neunavujme sa kričať „nie vojne“ v mene Boha alebo v mene každého muža a ženy, ktorí túžia po mieri. Pripomínam si verše Giuseppe Ungarettiho, ktorý v srdci vojny cítil potrebu hovoriť práve o bratoch: „Slovo chvejúce sa / v noci / novozrodený list“. Bratstvo je krehké a vzácne dobro. Bratia sú kotvou pravdy v rozbúrenom mori konfliktov, ktoré zasievajú lož. Zvolávať bratov znamená pripomínať tým, ktorí bojujú, a nám všetkým, že pocit bratstva, ktorý nás spája, je silnejší ako nenávisť a násilie, ba spája nás všetkých v tej istej bolesti. Práve odtiaľto vychádzame a znovu začíname, z pocitu „spolucítenia“, z tejto iskry, ktorá môže znovu zapáliť svetlo a zastaviť noc konfliktov.

Veriť, že ten druhý je brat, a povedať mu „brat“ nie je iba prázdne slovo, ale tá najkonkrétnejšia vec, ktorú môže každý z nás urobiť. V skutočnosti to znamená vymaniť sa z prázdneho pohľadu vidieť svet ako jedináčik. Znamená to zároveň rozhodnúť sa prekonať logiku spoločníkov, ktorí zostávajú spolu len kvôli záujmom, a zároveň vedieť prekročiť hranice pokrvných alebo etnických väzieb, ktoré uznávajú len podobné a popierajú odlišné. Myslím na podobenstvo o Samaritánovi (porov. Lk 10, 25-37), ktorý sa so súcitom pristaví pri Židovi, ktorý potrebuje pomoc. Ich kultúry boli nepriateľské, ich história odlišná, ich regióny sa navzájom neznášali, ale pre tohto muža bol na prvom mieste človek nájdený na ceste a jeho potreba.

Keď sa ľudia a spoločnosti rozhodnú pre bratstvo, zmení sa aj politika: človek opäť zvíťazí nad ziskom, domov, ktorý všetci obývame, nad prostredím, ktoré sa využíva pre vlastné záujmy, práca je odmenená spravodlivou mzdou, prijatie druhých ľudí sa stáva bohatstvom, život nádejou, spravodlivosť sa otvára náprave a spomienka na spáchané zlo sa uzdravuje v stretnutí obetí a páchateľov.

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za zorganizovanie tohto stretnutia a za uvedenie do života „Deklarácie o ľudskom bratstve“, ktorú vypracovali prítomní významní laureáti Nobelovej ceny. Verím, že nám ponúka „gramatiku bratstva“ a je účinným návodom, ako ju žiť a konkrétne o nej svedčiť každý deň. Dobre ste spolupracovali a ja vám veľmi pekne ďakujem! Ubezpečme sa, že to, čo sme dnes zažili, je prvým krokom na ceste a môže odštartovať proces bratstva: námestia spojené z rôznych miest sveta, ktoré s vďakou a láskou pozdravujem, svedčia o bohatstve rozmanitosti i o možnosti byť bratmi, aj keď si nie sme fyzicky blízki, ako sa to stalo dnes mne. Pokračujte ďalej!

Rád by som sa s vami rozlúčil obrazom objatia. Prajem vám, aby ste si z tohto spoločne stráveného popoludnia uchovali v srdciach a spomienkach túžbu objať ženy a mužov na celom svete, aby sme spoločne budovali kultúru mieru. Mier v skutočnosti potrebuje bratstvo a bratstvo potrebuje stretnutie. Nech sa dnes dané a prijaté objatie, ktoré symbolizuje námestie, na ktorom sa stretávate, stane záväzkom do života a proroctvom nádeje. Ja sám vás objímam, a keď opakujem svoje poďakovanie, hovorím vám zo srdca: Som s vami!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Beáta Dorková)