Bratislava 10. júna (TK KBS) Vo veku 89 rokov zomrel salezián don. Bohuslav Mošať SDB.
V službe Pánovi v Cirkvi a v saleziánskej kongregácii prežil 68 rokov rehoľného a 59 rokov kňazského života. Svätá omša za zosnulého a pohrebné obrady budú v stredu 14. júna 2023 o 15:00 v kostole sv. Martina v Hrušovanoch, okres Topoľčany, píše biskupstvo Nitra.
Don Bohuslav Mošať, SDB sa narodil 18. apríla 1934 v Hrušovanoch, farnosť Preseľany, okres Topoľčany. Päť tried ľudovej školy vychodil v Hrušovanoch a do meštianky chodil v Topoľčanoch, kde po vyučovaní chodil k saleziánom do oratória, a tam spoznal viacerých saleziánov. Sám o tom hovorí: „Prvý raz som sa dozvedel o donovi Boscovi zo životopisu od Jur-Koza Matejova, ktorý bol práve novinkou. Mali sme prísneho katechétu don Braniša. Niekedy ho však zastupovali aj iní saleziáni, napr. don Štefan Timko, ktorý bol pre nás príťažlivý svojim pekným prístupom – žartom a záujmom si získal srdcia chlapcov.“ Katechétovi don Branišovi sa zdôveril, že chce byť kňazom a neskôr dozrela v ňom túžba, že chce byť aj saleziánom. Preto z tretej triedy meštianky v roku 1948 šiel študovať do štvrtej triedy gymnázia v Šaštíne k saleziánom. Piatu triedu začal študovať v Hodoch, kde ho zastihla aj „barbarská noc“ a všetci chlapci z Hodov boli prevezení štátnou bezpečnosťou do Šaštína.
Po násilnom rozpustení reholí Bohuš odišiel domov a šiesty ročník gymnázia absolvoval v Nitre, siedmy a ôsmy v Topoľčanoch, kde aj zmaturoval. Ani v tomto období nezostal len tak osamotený: „V Nitre ma navštívil počas 6. tr. don Ernest Macák, ako civil, mal tmavé okuliare a fúziky. Potom cez prázdniny don Anton Hlinka, ktorý u nás prenocoval a potom bol nezvestný, ušiel... V 7. triede som sa stretol s don Žilkom, ktorý sa zdržiaval v Topoľčanoch u istej rodiny.“ Po maturite študoval hudbu a slovenčinu na Vyššej pedagogickej fakulte v Bratislave (1953 – 1955), ktorú ukončil promóciou v roku 1955. V roku 1955 začal na Univerzite Komenského študovať hudbu a hru na klavír. Po druhom ročníku bol z náboženských dôvodov zo školy vyhodený. No aj napriek tomu sa mu v roku 1960 podarilo spromovať.
Od roku 1959 začal vyučovať na ľudových školách umenia. Jeden rok v Šuranoch, päť rokov v Seredi. „V Seredi som učil 5 rokov, od 1. 9. 1959 až do 30. 6. 1964 a býval som v Trnave. Volil som aj takú taktiku, že som v jednom okresnom meste učil, v druhom býval a v treťom hrával na organe“. V roku 1954 nadviazal kontakt s donom Izakovičom a počas štúdií začal tajný noviciát. Prvé sľuby skladal v máji 1955 v Moravci u don Františka Valábka. Teologické štúdia absolvoval tajne počas vysokej školy a zamestnania. Vysvätený bol za kňaza v Krakove 17. augusta 1964. „Od 1. 9. 1964 som išiel do Nitry, učil som na hudobnej škole do 30. 8. 1969. Kontakt som mal s don Izakovičom, ale postupne aj so saleziánmi, čo boli v Nitre: don Radošovský, Šípkovský, don Macháč, p. Karel. Apoštoloval som v Nitre, viedol som tri zbory, ale som pomáhal aj don Grófovi, ktorý viedol duchovné cvičenia na chatách, ja som bol ako zverejnený kňaz, pod menom Karol. Bolo to v roku 1967 až 1969.“
Počas pôsobenia v Nitre založil Detský komorný zbor, Učiteľský zbor mesta Nitry a big-beatovú skupinu v nitrianskej katedrále, ktorú viedol jeden rok. Podieľal sa na hudobnom živote Nitry. Dva roky bol predsedom Kruhu priateľov a milovníkov hudby. Pripravoval Hudobnú jar a Hudobnú jeseň. Ako kňaz bol zverejnený až 26. októbra 1969, keď mal primičnú sv. omšu v rodných Hrušovanoch. Potom odišiel do Šaštína, kde bol regenschori v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie a pomáhal aj v pastorácii. Po roku prišla normalizácia a predstavení ho poslali do Košíc, kde bol regenschori v Dóme svätej Alžbety. „V Košiciach bolo práce dosť. Viedol som dva zbory. V katedrále latinský a mládežnícky bez gitár, aby som sa mohol s nimi stretať a viesť ich duchovne. Okrem toho som učil náboženstvo a neskôr spravoval farnosť v Košickej Novej Vsi a tak som začal vnikať do farskej pastorácie, ktorú som odvtedy vykonával.
Od 15. marca 1975 prešiel do pastorácie nitrianskej diecézy. Stal sa kaplánom v Pruskom. Od 1. septembra 1976 bol správcom farnosti Nitrianske Rudno, kde účinkoval dvadsať rokov. Okrem pastorácie, opravy kostola a troch kaplniek sa venoval hudbe a spevu. Tu založil zbor Fraňa Madvu. Fraňo Madva tu účinkoval v rokoch 1822 až 1850 nielen ako farár, ale ako aj chýrny liečiteľ, široko-ďaleko známy aj v Uhorsku. Tak ako Madva liečil ľudí zelinkami, tak don Bohuslav Mošať chcel ľudí liečiť hudbou. Pre Nitriansku diecézu sa stal predsedom liturgickej komisie pre hudbu a spev. Sám pripravil viaceré liturgické nápevy a niektoré skladby, ktoré boli zaradené do Liturgického spevníka a publikované v časopise Adoremus Te.
Ako uznanie za prácu v liturgickej hudbe, stavbe nového organa a za pastoračnú činnosť bol pri príležitosti 50 rokov života menovaný čestným dekanom Nitrianskej diecézy. Za povznesenie hudobného života v Nitrianskom Rudne na výročie 70. narodenín sa stal čestným občanom Nitrianskeho Rudna. Od júla 1996 pôsobil jeden rok v Lehote pri Nitre, štyri roky v Modranke pri Trnave a jedenásť rokov v Kuklove pri Šaštíne. Tu založil zbor Laudate Dominum. Speváci prichádzali z farností Čáry a Šaštín. Vo veku 78 rokov, od júla 2012, ho provinciál poveril duchovnou službou u sestier Svätého kríža v Cerovej, ktorú vykonával do augusta 2015. Následne bol umiestnený v Misijnom dome v Nitre v sociálnom zariadení pre dôchodcov – seniorov, kde boli s ním aj ďalší starí spolubratia saleziáni, patriaci do komunity v Hodoch. Direktor z Hodov ich tu pravidelne navštevoval a duchovne im slúžil.
V posledných chvíľach jeho pozemského života ho svojou prítomnosťou a modlitbami sprevádzal aj provinciál don Peter Timko. Svoju dušu odovzdal Bohu 7. júna 2023.
Zdroje: Biskupstvo Nitra / Saleziáni don Bosca
