Vatikán 6. júna (VaticanNews) Pápež František prijal vo Vatikáne členov Centesimus annus pro pontefice. Vo svojom príhovore členom nadácie pri príležitosti 30. výročia jej založenia zdôraznil potrebu postaviť „spoločenstvo“ do centra všetkého sociálno-ekonomického rozvoja.

Pápež František poďakoval členom nadácie Centesimus Annus Pro Pontefice za ich neustále úsilie presadzovať ústredné postavenie osoby, spoločné dobro, solidaritu a subsidiaritu v ich práci a poslaní a zopakoval svoje presvedčenie, že „nikto nie je spasený sám“.

V príhovore k predstaviteľom nadácie vo Vatikáne ich povzbudil, aby naďalej „mysleli a konali v zmysle spoločenstva,“ vytvárali priestor pre druhých a usilovali sa o „budúcnosť, v ktorej si každý môže nájsť svoje miesto a mať svoje miesto vo svete.“

„Spoločenstvo, ktoré môže dať hlas tým, ktorí ho nemajú, je to, čo všetci potrebujeme.“

Konanie v zmysle komunity

Nadácia Centesimus Annus oslavuje 30. výročie svojho založenia konferenciou s názvom „Pamäť na budovanie budúcnosti: myslenie a konanie v zmysle spoločenstva.“

Svätý Otec pripomenul založenie nadácie, ktorá za svoj názov a zrod vďačí encyklike Centesimus annus pápeža Jána Pavla II. napísanej pri príležitosti stého výročia vydania historickej encykliky Rerum novarum Levom XIII. Povedal, že nadácia sa vydala cestou, ktorá ju viedla k štúdiu a šíreniu sociálnej náuky Cirkvi a „snaží sa ukázať, že nie je len teóriou, ale môže sa stať čnostným spôsobom života, s pomocou ktorého rastú spoločnosti hodné človeka.“

Počas týchto tridsiatich rokov sa ústredné postavenie osoby, spoločné dobro, solidarita a subsidiarita pre vás premenili na konkrétne činy a dotkli sa sŕdc a konania mnohých ľudí.

Pápež poďakoval prítomným za roky cennej práce, najmä za prijatie a opätovné oživenie príspevkov, ktoré sa „snažil vložiť do rozvoja sociálnej náuky v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium".

Vysvetľujúc svoj zámer varovať pred nebezpečenstvami „nezdravého spôsobu podnikania“ poukázaním na to, že súčasná ekonomika „zabíja,“ a „odsúdením ekonomického modelu, ktorý vytvára plytvanie a podporuje to, čo možno nazvať globalizáciou ľahostajnosti,“ apeloval na prítomných, ktorí pracujú v ekonomickej oblasti, aby pokračovali vo svojom úsilí o vytváranie podmienok pre lepšiu budúcnosť pre všetkých.

„Viete, aké prospešné môže byť pre všetkých také poňatie reality, ktoré kladie do centra jednotlivca, ktoré neznevažuje pracovníka a ktoré sa snaží vytvárať dobro pre všetkých,“ povedal.

Pápež pripomenul svoje učenie v encyklike Laudato si' týkajúce sa „škôd spôsobených prevládajúcou technokratickou paradigmou“ a výzvu na integrálnu ekológiu, „kde "všetko súvisí so všetkýmm“, „všetko je prepojené“ a environmentálna otázka je neoddeliteľná od sociálnej otázky.“

„Všetko je prepojené, všetko súvisí so všetkým a environmentálna otázka je neoddeliteľná od sociálnej otázky.“

Nikto nie je spasený sám

Pápež František zopakoval svoje presvedčenie, že starostlivosť o životné prostredie a starostlivosť o chudobných idú ruka v ruke, a povedal, že "stoja a padajú spolu".

„Napokon, nikto nie je spasený sám a znovuobjavenie bratstva a sociálneho priateľstva je veľmi dôležité, aby sme neupadli do individualizmu, ktorý spôsobuje, že ľudia strácajú radosť zo života,“ povedal.

Svätý Otec ocenil názov konferencie, ktorý, ako poznamenal, pochádza z jeho encykliky Fratelli tutti a z jeho príhovoru účastníkom Svetového stretnutia ľudových hnutí v roku 2014.

„Pri tej príležitosti,“ povedal: „solidarita je slovo, ktoré sa nie vždy páči; [...] ale je to slovo, ktoré vyjadruje oveľa viac než len niekoľko sporadických prejavov veľkodušnosti. Je to myslenie a konanie v zmysle spoločenstva, uprednostňovanie života všetkých pred privlastňovaním si statkov niekoľkými osobami. Je to aj boj proti štrukturálnym príčinám chudoby, nerovnosti, nedostatku práce, pôdy a bývania a popieraniu sociálnych a pracovných práv. Ide o konfrontáciu s ničivými dôsledkami vlády peňazí: núteným vysídľovaním, bolestivou migráciou, obchodovaním s ľuďmi, drogami, vojnami, násilím [...].“

„Solidarita, chápaná vo svojom najhlbšom zmysle, je spôsob, ako tvoriť dejiny.“

Zameral sa na kľúčovú úlohu spoločenstva, pričom citoval talianskeho právnika Paola Grossiho, ktorý povedal: „Spoločenstvo je kľúčové: „Spoločenstvo je vždy záchranou pre slabých a dáva hlas tým, ktorí ho nemajú vôbec.“

Vytváranie priestoru

Preto, pokračoval pápež František, „aby sa komunita skutočne stala miestom, kde sa slabí a tí bez hlasu môžu cítiť prijatí a vypočutí, je potrebné od každého to úsilie, ktoré by sme mohli nazvať „vytváranie priestoru.“

„Každý človek trochu ustúpi od svojho „ja“ a umožní tak druhému existovať.“

Apeluje na etiku „daru“ namiesto „výmeny.“ Pápež povedal, že cenná práca Nadácie Centesimus annus môže pomôcť podporiť rast spoločenstva, v ktorom je priestor pre druhých, budúcnosť, v ktorej si každý môže nájsť svoje miesto, spoločenstva, ktoré vie dať hlas tým, ktorí sú bez hlasu.

„Spoločenstvo, v ktorom môžeme spoločne kráčať po ceste pokoja.“

Linda Bordoni - Vatican News