Vatikán 6. júna (VaticanNews) Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin otvoril vo Vatikáne dvojdňové stretnutie nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice, ktorá si pripomína 30. výročie svojho založenia. Sociálne priateľstvo a kultúra stretnutia sú inkluzívne hodnoty, ktoré môžu skutočne podporiť rozvoj spoločností a jednotlivcov v duchu súdržnosti.
Vo svete a v čase, ktorý je zmietaný vážnymi ranami, je pokušenie stiahnuť sa „do ríše súkromia“ tým, že sa krízam otočíme chrbtom, silné. Je to riziko, ktorému sa môže vystaviť aj politika, ktorá sa riadi túžbou sústrediť sa na obmedzené súkromné záujmy namiesto úsilia spojeného s víziou širokého spoločného dobra, ktoré zahŕňa záruky pre tých, ktorí sa nikdy nedostanú k rozhodovaciemu procesu, pre marginalizovaných všetkých druhov. Existujú však dva faktory, ktoré môžu smerovať k väčšej súdržnosti a integrácii a na ktorých pápež veľmi trvá: „sociálne priateľstvo“ a „kultúra stretnutia.“
Všeobecné výzvy na mier nestačia
Kardinál Parolin sa na tieto dve hodnoty, ktoré sú Františkovi drahé, zameral vo svojom príhovore na úvod dvojdňového stretnutia, ktoré pre pápeža zorganizovala Nadácia Centesimus Annus pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Štátny sekretár vystúpil v Klementínskej sále pred audienciou účastníkov s pápežom Františkom, pričom sa zameral na pojem „spoločenstvo“ v názve stretnutia „Pamäť pre budovanie budúcnosti: myslieť a konať v zmysle spoločenstva.“ „V súčasnosti je už všetkým jasné,“ poznamenal, „že problémy, hľadanie riešení a očakávania mnohých našich bratov a sestier majú globálny rozmer a vyžadujú si rovnako globálnu odpoveď.“ Preto, pokračoval, „na to, aby sme spolupracovali pre dobro spoločenstva, nestačia všeobecné výzvy na mier, hospodársky rast alebo dobro životného prostredia".
Dve hodnoty
Kardinál Parolin naznačuje, že pojem „spoločné dobro“ treba chápať a možno aj zahrnúť, aby sa predišlo „politikám alebo opatreniam, ktoré podporujú „partikulárne“ riešenia, pretože tie môžu spôsobiť vylúčenie alebo sa ukážu ako stratené príležitosti pre všetkých.“ Práve tu, tvrdí štátny sekretár, ponúka sociálne priateľstvo a kultúra stretnutia užitočný uhol pohľadu na dosiahnutie konkrétneho spoločného dobra, keďže oboje je charakteristickým znakom „otvorenej a na budúcnosť orientovanej spoločnosti.“ Sociálne priateľstvo, vysvetľuje, je preto vo svojej podstate inkluzívne a pomáha plánovať aktivity, „ktoré sa neobmedzujú len na vlastnú komunitu alebo krajinu.“ Kultúra stretnutia totiž zďaleka nepodporuje „sporadické skutky dobročinnosti,“ ktoré vyvolávajú falošný dojem, že odstraňujú diskrimináciu, ale naopak, je to „spôsob života,“ ktorý dokáže skutočne rešpektovať dôstojnosť a slobodu všetkých.
Naplnenie pre všetkých
Ak v dokumente Jána Pavla II. s názvom Centesimus annus, uverejnenom v roku 1991, Magistérium v tom historickom okamihu pripisovalo „veľký význam hodnotám, ako sú demokracia a sloboda,“ dnes - poznamenáva kardinál Parolin - nachádza súčasný scenár odozvu v úvahe, ktorú František rozvinul v encyklike Fratelli tutti, v ktorej tvrdí, že slová ako demokracia, sloboda, spravodlivosť alebo jednota „boli ohnuté a formované tak, aby slúžili ako nástroje nadvlády, ako prázdne nálepky“ použiteľné na akékoľvek konanie. Oslabenie „komplexu hodnôt,“ podľa ktorých sa dnes musia merať politické alebo hospodárske subjekty, si vyžaduje, dodáva štátny sekretár, „starostlivé rozlišovanie s cieľom chrániť všeobecný záujem.“ V podstate, uzatvára kardinál Parolin, ide o „zodpovednosť,“ ktorá smeruje rozhodnutia a zdroje k „plnej realizácii všetkých ľudských bytostí, ich rastu a ašpirácií na základe ich dôstojnosti a identity.“
Alessandro De Carolis - Vatican News
