Vatikán 7. mája (VaticanNews) Pápež František sa dnes na piatu veľkonočnú nedeľu tradične prihovoril veľkému množstvu veriacich na Námestí Sv. Petra pred modlitbou Raduj sa nebies Kráľovná. Prinášame Vám plné znenie jeho príhovoru.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie (Jn 14, 1-12) je pasážou z Ježišovej poslednej reči pred jeho smrťou. Srdce učeníkov je znepokojené, ale Pán im adresuje upokojujúce slová a vyzýva ich, aby sa nebáli: v skutočnosti ich neopúšťa, ale ide im pripraviť miesto a vedie ich k tomuto cieľu.

Pán nám dnes takto všetkým ukazuje nádherné miesto, kam máme ísť, a zároveň nám hovorí, ako tam ísť, ukazuje nám cestu. Hovorí nám, kam máme ísť a ako tam máme ísť.

Predovšetkým, kam ísť. Ježiš vidí znepokojenie učeníkov, vidí ich strach z opustenia, presne tak, ako sa to stáva nám, keď sme nútení odlúčiť sa od niekoho, koho milujeme. Preto hovorí: „Idem vám pripraviť miesto [...], aby ste aj vy boli tam, kde som ja” (v. 2-3).

Ježiš používa rodinný obraz domova, miesta vzťahov a intimity. V Otcovom dome, - hovorí svojim priateľom a každému z nás, - je pre teba miesto, tu si vítaný, vždy ťa privíta vrelé objatie a ja ti v nebi pripravujem miesto! Pripravuje nás na objatie s Otcom, na večnosť.

Bratia a sestry, toto slovo je zdrojom útechy, je pre nás zdrojom nádeje. Ježiš sa od nás neoddelil, ale otvoril nám cestu a ukázal nám konečný cieľ: stretnutie s Bohom Otcom, v ktorého srdci je miesto pre každého z nás. Keď teda zažívame únavu, zmätenosť, ba dokonca neúspech, spomeňme si, kam smeruje náš život.

Nesmieme strácať cieľ zo zreteľa, aj keď dnes riskujeme, že naň zabudneme, že zabudneme na konečné otázky, na tie dôležité: Kam ideme? Kam kráčame? Pre čo sa oplatí žiť? Bez týchto otázok len vtesnávame život do prítomnosti, myslíme si, že si ho musíme čo najviac užiť, a nakoniec žijeme zo dňa na deň, bez zmyslu, bez cieľa. Naša vlasť je však v nebi (porov. Flp 3, 20), nezabúdajme na veľkosť a krásu cieľa!

Keď už raz objavíme cieľ, aj my, podobne ako apoštol Tomáš v dnešnom evanjeliu, pýtame sa: Ako tam dôjdeme? Ktorá je to cesta? Neraz, najmä vtedy, keď treba čeliť veľkým problémom a máme pocit, že zlo je silnejšie, pýtame sa sami seba: čo mám robiť, ktorou cestou mám ísť? Počúvajme Ježišovu odpoveď: „Ja som cesta, pravda a život” (Jn 14, 6).

„Ja som cesta”. Ježiš sám je cesta, ktorú treba nasledovať, aby sme žili v pravde a mali život v hojnosti. On je cesta, a preto viera v neho nie je nejaký „balíček myšlienok”, ktorým treba uveriť, ale cesta, ktorú treba prejsť, cesta, ktorú treba absolvovať, cesta s ním. Nasledovať Ježiša, pretože On je cesta, ktorá vedie k šťastiu, ktoré nevyhasína.

Nasledovať Ježiša znamená napodobňovať ho, najmä gestami blízkosti a milosrdenstva voči druhým. Toto je kompas na dosiahnutie neba: milovať Ježiša, cestu, stať sa znamením jeho lásky na zemi.

Bratia a sestry, žime v prítomnosti, chopme sa prítomnosti, ale nenechajme sa ňou zahltiť, pozerajme hore, pozerajme na nebo, pamätajme na cieľ, myslime na to, že sme povolaní k večnosti, k stretnutiu s Bohom. A z neba do srdca si dnes obnovme Ježišovu voľbu, voľbu milovať ho a kráčať za ním.

Panna Mária, ktorá nasledovaním Ježiša už prišla do cieľa, nech posilňuje našu nádej.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Beáta Dorková)