Vatikán 5. mája (VaticanNews) Dohoda, ktorá zaručuje vývoz obilia cez Čierne more, bola predmetom slávnostného stretnutia s názvom "Panem et Pax", ktoré zorganizovali veľvyslanectvá Turecka a Ukrajiny pri Svätej stolici. Zúčastnil sa na ňom vatikánsky diplomat, arcibiskup Paul Richard Gallagher, ktorý ocenil jedinú dohodu dosiahnutú medzi stranami od ruskej invázie.
„Bez chleba nie je mier“. Ak je táto veta pravdivá v súvislosti s napätím vyplývajúcim z nedostatku základných tovarov, potom rovnako platí, že „bez mieru nie je chlieb“. Arcibiskup Paul Richard Gallagher to povedal vo štvrtok 3. mája na stretnutí „Panem et Pax“ („Chlieb a mier“) inštitúte Yunus Emre v Ríme, ktoré spoluorganizovali turecké a ukrajinské veľvyslanectvo pri Svätej stolici.
Turecko bolo hlavným sprostredkovateľom dosiahnutia dohody, ktorá zabezpečuje živobytie miliónom ľudí v najchudobnejších krajinách sveta. V roku 2022 bolo blokádou vývozu obilia z Ukrajiny vážne postihnutých približne 47 miliónov ľudí na celom svete, uviedol Gallagher. Cieľom stretnutia bolo podporiť „Čiernomorskú obilnú iniciatívu“ sprostredkovanú Tureckom a OSN, ktorá od 22. júla so súhlasom Kyjeva a Moskvy umožnila obnovenie ukrajinských dodávok obilia cez Čierne more.
Sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami ďalej zdôraznil, že Ukrajina je jedným z najdôležitejších svetových dodávateľov obilia a siedmym najväčším producentom na svete s celkovou produkciou takmer 24 miliónov ton ročne. Podľa údajov z roku 2020 boli viac ako dve tretiny produkcie určené na vývoz. Okrem toho išlo o ďalších 27 miliónov ton poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, ktoré boli určené najmä pre rozvojové krajiny v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii. Dohoda podpísaná v Istanbule za veľkých ťažkostí umožnila prekonať ruskú blokádu prístavov, hoci sa vyskytli aj ťažkosti pri jej realizácii a hrozby, že dohoda nebude obnovená, ako pripomenul vo svojom prejave vatikánsky diplomat.
Z tohto dôvodu, pokračoval Gallagher, by sa táto iniciatíva mala nielen chváliť, ale predovšetkým podporovať „zachovaním jej charakteru a ochranou pred možnou inštrumentalizáciou a zneužitím“. Pre Svätú stolicu sú dôležité najmä dva aspekty dohody. Prvým je, že dohoda bola „motivovaná a zamýšľaná ako humanitárny projekt“. V skutočnosti nešlo len o to, aby sa neplytvalo obilím, ktoré už bolo zozbierané alebo sa ešte len bude zbierať, ale aj o stabilizáciu trhu a zabezpečenie potravín pre mnohých chudobných ľudí v teréne s jasným vedomím, že sa s nimi bude zaobchádzať s osobitným ohľadom v porovnaní s ostatnými spotrebiteľmi.
Dohoda preto musí byť čo najstabilnejšia, a to aj preto, že hoci ceny obilia klesli, zaostávanie vývozu je stále značné, a preto je nevyhnutné udržať predaj ukrajinského obilia na rovnakej úrovni. Pár dní pred uzavretím dohody pápež František tiež pripomenul, že obilie by sa nikdy nemalo používať ako vojnová zbraň. To znamenalo nielen to, že vývoz sa nesmie používať na vydieranie, ale chcelo to tiež naznačiť, že dohoda sa nesmie zneužívať na iné účely, ktoré nemajú priamo alebo nepriamo humanitárny charakter.
Druhým významným aspektom je, že dohoda o pšenici predstavuje „prvú a jedinú významnú dohodu medzi stranami od invázie na Ukrajinu“. Ukazuje preto, „že diplomatické úsilie môže byť užitočné a plodné“. Aj keby úsilie o obnovenie spravodlivého mieru bolo po roku a dvoch mesiacoch stále bezvýsledné, Gallagher tvrdí, že táto dohoda, ak sa bude dobre riešiť a realizovať, „by mohla poslúžiť na obnovenie atmosféry dôvery, ktorá tak chýba, a mohla by prerásť do plodného dialógu o ďalších otázkach, v ktorých existuje podstatná zhoda, ako je potreba zabezpečiť jadrovú bezpečnosť a zabrániť vojenskej eskalácii tohto druhu“.
Ako pripomenul pápež František vo svojom vianočnom príhovore Urbi et Orbi, každá vojna spôsobuje hlad a „zneužíva potraviny ako zbraň tým, že bráni ich distribúcii obyvateľstvu, ktoré už trpí“. Potraviny by mali byť skôr nástrojom mieru, apeloval pápež na politických predstaviteľov.
