Vatikán 3. mája (VaticanNews) Pri generálnej audiencii v stredu 3. mája pápež František prijal veriacich na Námestí sv. Petra a ako zvyčajne po návrate z apoštolskej cesty zhrnul svoje skúsenosti. Svätý Otec sa verejne poďakoval všetkým spolupracovníkom za dôkladnú prípravu a realizáciu cesty v Maďarsku, kde strávil tri dni od 28. do 30. apríla. Svoje zhrnutie upriamil na obrazy koreňov a mostov, a pochválil Maďarov za krásnu liturgiu a miestnu hudbu.

Úvodom ku katechéze bolo čítanie z Prvného Petrovho listu:

„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozlišné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejša ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“  (1 Pt 1,3.4a.6-7)

Katechéza - zhrnutie 41. apoštolskej cesty do Maďarska

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Pred tromi dňami som sa vrátil z cesty do Maďarska. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí túto návštevu pripravovali a sprevádzali modlitbou, a obnoviť svoju vďačnosť autoritám, miestnej Cirkvi a maďarskému ľudu, odvážnemu a bohatému na spomienky. Počas môjho pobytu v Budapešti som mohol pocítiť náklonnosť všetkých Maďarov. Dnes by som vám chcel o tejto návšteve porozprávať prostredníctvom dvoch obrazov: korene a mosty.

Korene. Išiel som ako pútnik k národu, ktorého dejiny - ako povedal svätý Ján Pavol II – sa vyznačujú „mnohými svätcami a hrdinami, obklopených zástupmi skromných a pracovitých ľudí“ (Príhovor na uvítacom ceremoniáli, Budapešť, 6. septembra 1996). Je to skutočne pravda: videl som toľko skromných a pracovitých ľudí, ktorí si hrdo zachovávajú puto so svojimi koreňmi. A medzi týmito koreňmi, ako to jasne vyplynulo zo svedectiev počas stretnutí s miestnou cirkvou a s mladými ľuďmi, sú predovšetkým svätí: svätí, ktorí položili svoj život za národ, svätí, ktorí vydávali svedectvo o evanjeliu lásky, a ktorí boli svetlom v časoch temnoty; toľko svätých z minulosti, ktorí nás dnes nabádajú, aby sme prekonali nebezpečenstvo defetizmu (porazeneckého zmýšľania) a strachu zo zajtrajška a pamätali, že Kristus je naša budúcnosť.

Pevné kresťanské korene maďarského národa však boli vystavené skúške. Ich viera, bola skúšaná ohňom. Počas ateistického prenasledovania v 20. storočí boli kresťania skutočne násilne zasiahnutí, biskupi, kňazi, rehoľníci a laici boli zabití alebo zbavení slobody. Hoci sa pokúšali vyrúbať strom viery, korene zostali neporušené: skrytá Cirkev zostala, živá, silná, so silou evanjelia. V Maďarsku tomuto komunistickému útlaku predchádzal nacistický útlak s tragickou deportáciou veľkého počtu židovského obyvateľstva. V tejto krutej genocíde sa však mnohí vyznamenali svojím odporom a schopnosťou chrániť obete, a to bolo možné, pretože korene spoločného života boli pevné. My v Ríme máme dobrú maďarskú poetku, ktorá prešla všetkými týmito skúškami a odkazuje mladým ľuďom, že treba bojovať za ideál, nenechať sa premôcť prenasledovaním, znechutením. Táto poetka má dnes 92 rokov: Všetko najlepšie, Edita Brucková!

Ale aj dnes, ako sa ukázalo na stretnutiach s mladými ľuďmi a vo svete kultúry, je sloboda ohrozená. Ako? Predovšetkým bielymi rukavičkami, konzumom, ktorý znecitlivuje, pri ktorom sa človek uspokojí s trochou materiálneho blahobytu a zabúdajúc na minulosť „pláva“ v prítomnosti, ktorá je vytvorená na mieru jednotlivca. Ide o nebezpečné prenasledovanie svetáctvom, ktorý prináša konzumný spôsob života.

Ale keď jediné, čo sa počíta, je myslieť na seba a robiť to, čo sa človeku páči a hodí, korene sa udúšajú. To je problém celej Európy, kde venovanie sa druhým, pocit spolupatričnosti, vnímať krásu spoločného snívania a vytváranie veľkých rodín sa ocitli v kríze. Celá Európa je v kríze. Zamyslime sa teda nad dôležitosťou zachovania koreňov, pretože len tak, že pôjdu do hĺbky, budú konáre rásť nahor a prinášať ovocie. Každý z nás sa môže pýtať sám seba, aj ako národ, každý z nás:: Aké sú najdôležitejšie korene v mojom živote? Kde som zakorenený? Pamätám na ne, starám sa o ne?

Po koreňoch prichádza druhý obraz: mosty. Budapešť, ktorá sa zrodila pred 150 rokmi zo spojenia troch miest, je známa mostmi, ktoré ju pretínajú a spájajú jej časti. To sa spomenulo, najmä pri stretnutiach s vrchnými predstaviteľmi, dôležitosť budovania mostov pokoja medzi rôznymi národmi. Je to najmä povolanie Európy, ktorá je ako „most pokoja“ povolaná zahrnúť rozdiely a prijať tých, ktorí zaklopú na jej dvere. V tomto zmysle je krásny humanitárny most vytvorený pre toľkých utečencov zo susednej Ukrajiny, s ktorými som sa mohol stretnúť a obdivovať aj veľkú sieť charity maďarskej cirkvi.

Krajina sa tiež veľmi angažuje v budovaní „mostov pre zajtrajšok“: je tu veľká starostlivosť o ekológiu a o udržateľnú budúcnosť, pracuje sa na budovaní mostov medzi generáciami, medzi staršími a mladými, čo je výzva, ktorej sa dnes nemôže nikto zrieknuť. Existujú aj mosty, ktoré Cirkev, ako vyplynulo z osobitného stretnutia, je povolaná naťahovať smerom k ľuďom dneška, pretože ohlasovanie Krista nemôže spočívať len v opakovaní minulosti, ale vždy musí byť aktualizované, aby pomohlo ženám a mužom našej doby znovu objaviť Ježiša.

A napokon, keď si s vďačnosťou spomínam na krásne liturgické chvíle, na modlitbu s gréckokatolíckym spoločenstvom a na slávnostné eucharistické slávenie, na ktorom sa zúčastnilo veľa ľudí, myslím na krásu budovania mostov medzi veriacimi: v nedeľu boli na svätej omši kresťania rôznych obradov a krajín a rôznych denominácií, ktorí v Maďarsku dobre spolupracujú. Budovať mosty harmónie a mosty zjednotenia.

Pri tejto návšteve ma zaujal význam hudby, ktorá je charakteristickým znakom maďarskej kultúry. Na záver by som na začiatku mesiaca máj rád pripomenul, že Maďari sú veľmi oddaní Svätej Matke Božej. Boli jej zasvätení prvým kráľom svätým Štefanom, z úcty sa k nej zvykli obracať bez vyslovenia jej mena, nazývajúc ju len titulmi kráľovnej. Kráľovnej Uhorska teda zverujeme túto drahú krajinu, Kráľovnej pokoja zverujeme budovanie mostov vo svete, Kráľovnej nebies, ktorú oslavujeme v tomto veľkonočnom čase, zverujeme svoje srdcia, aby boli zakorenené v Božej láske.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)