Vatikán 2. mája (VaticanNews) Úsilie Svätej stolice o uľahčenie návratu ukrajinských detí odvlečených počas vojny do Ruska, mier, kontakty s Kremľom, ekumenický dialóg a zmienka o zdravotnom stave po hospitalizácii v nemocnici Gemeli týždeň pred Kvetnou nedeľu. A návrat fragmentov Parthenonu do Grécka, ktorý je príkladom pre podobné gestá v budúcnosti. Týmto témam sa venoval pápež František v krátkom dialógu s novinármi počas letu z Budapešti späť do Ríma. Prinášame pracovný prepis rozhovoru pápeža Františka s novinármi počas spiatočného letu z Maďarska.

Pápežov vzťah k Maďarom

Antal Hubai (Rtl Klub)

Svätý Otec, vieme, že počas svojho života ste mali niekoľko osobných skúseností s Maďarmi: zmenil sa váš pohľad na Maďarov po stretnutiach z týchto dní?

Áno, naozaj som mal skúsenosti v šesťdesiatych rokoch, keď som študoval v Čile, bolo tam veľa maďarských jezuitov, museli niekam odísť, pretože ich z Maďarska vyhnali. Potom som sa veľmi spriatelil s maďarskými rehoľnými sestrami, sestrami z Congregatio Jesu, ktoré mali školu 20 km od Buenos Aires. Navštevoval som ju dvakrát do mesiaca a pôsobil som ako mimoriadny kaplán. Potom aj so spoločnosťou maďarských laikov z Buenos Aires, ktorí pracovali v maďarskom internáte, poznal som ich celkom dobre. Nerozumel som ich jazyku, ale rozumel som dvom slovám: guláš a tokajský! Bola to dobrá skúsenosť a strašne sa ma dotkla bolesť utečencov, ktorí sa nemohli vrátiť domov, a sestry CJ, ktoré zostali, boli ukryté v bytoch, aby ich režim nezobral. Potom som sa dozvedela viac o celej záležitosti presviedčania dobrého kardinála Mindszentyho, aby prišiel do Ríma, a spoznala som aj nadšenie v 56. roku a potom sklamanie po ňom. Viac-menej toto.

... Zmenil sa odvtedy váš názor na Maďarov?

Nie, nezmenil: možno sa obohatil, obohatil v tom zmysle, že Maďari, ktorých som stretol, mali veľkú kultúru, veľkú kultúru; aj tí, ktorí neboli z vysokej spoločenskej vrstvy, aj tí jednoduchí mali veľmi vysokú základnú kultúru. Zvyčajne hovorili po nemecky alebo po anglicky, lebo po maďarsky sa mimo Maďarska nehovorí - hovorí sa po maďarsky len v raji, lebo vraj to trvá večnosť, naučiť sa to, maďarsky (smiech). A to sa nezmenilo, naopak: videl som štýl, ktorý som poznal.

Migranti, Orbán, Putin

Eliana Ruggiero (AGI)

- Svätý Otče, vyslovil si výzvu, aby sme otvorili - znovu otvorili - dvere nášho sebectva chudobným, migrantom, tým, ktorí nie sú v primeranej situácii. Pri stretnutí s maďarským premiérom Orbánom ste ho požiadali, aby znovu otvoril hranice balkánskej trasy, ktoré zatvoril? Potom ste sa v uplynulých dňoch stretli aj s metropolitom Hilarionom. Mohli by sa Hilarion a samotný Orbán stať kanálmi otvorenosti voči Moskve s cieľom urýchliť mierový proces pre Ukrajinu alebo uľahčiť stretnutie medzi vami a prezidentom Putinom? Ďakujem.

Som presvedčený, že mier sa vždy vytvára otváraním kanálov, nikdy ho nemôžete dosiahnuť ich zatváraním. Vyzývam všetkých, aby otvorili vzťahy, kanály priateľstva... Nie je to ľahké. To isté, čo som povedal verejne, som povedal Orbánovi a povedal som to aj všade inde. K migrácii: Myslím si, že je to problém, ktorý musí Európa vziať do vlastných rúk, pretože päť krajín trpí najviac: Cyprus, Grécko, Malta, Taliansko, Španielsko, pretože sú to stredomorské krajiny a väčšina z nich sa vyloďuje práve tam. Ak to Európa nevezme do vlastných rúk, to znamená, ak nedôjde k spravodlivému rozdeleniu migrantov, potom budú mať problém len tieto krajiny. Myslím si, že Európa musí tvárou v tvár tejto situácii dať ľuďom pocítiť, že je Európskou úniou. V súvislosti s migráciou existuje ešte jeden problém, a tým je pôrodnosť. Sú krajiny ako Taliansko a Španielsko, ktoré... nemajú deti. Minulý rok som o tom hovoril na stretnutí rodín a nedávno som videl, ako o tom hovorí vláda a iné vlády. Priemerný vek v Taliansku je 46 rokov a v Španielsku je ešte vyšší. Sú tam malé vyľudnené dediny. Migračný program, ktorý by sa však dobre realizoval podľa modelu, ktorý používajú niektoré krajiny na migráciu - mám na mysli napríklad Švédsko počas latinskoamerických diktatúr -, môže pomôcť aj týmto krajinám, ktoré majú nízku pôrodnosť. Čo bolo teda nakoniec to posledné? Ach áno, Hilarion: Hilarion je človek, ktorého si veľmi vážim, a vždy sme mali dobré vzťahy. A bol tak láskavý, že ma prišiel navštíviť, a potom prišiel na omšu a videl som ho tu na letisku. Hilarion je inteligentný človek, s ktorým sa dá rozprávať, a tieto vzťahy treba udržiavať, pretože ak hovoríme o ekumenizme, musíme mať natiahnutú ruku s každým a prijať túto ruku, a nie len povedať "toto sa mi páči, toto nie". S patriarchom Kirillom som od začiatku vojny hovoril len raz, 40 minút v Tome, potom cez Antonia, ktorý je teraz na mieste Hilariona, ktorý za mnou chodí: je to biskup, ktorý bol farárom v Ríme a dobre pozná prostredie, a cez neho som stále v kontakte s Kirillom. Vlani v júli alebo v júni sme mali mať stretnutie v Jeruzaleme, ale to bolo prerušené kvôli vojne: bude sa musieť uskutočniť. A potom s Rusmi mám dobré vzťahy s veľvyslancom, ktorý teraz odchádza, bol veľvyslancom vo Vatikáne sedem rokov, je to veľký človek, človek comme il faut. Seriózny, kultivovaný človek, veľmi vyrovnaný. Vzťahy s Rusmi sú hlavne s týmto veľvyslancom. Neviem, či som povedal všetko. Bolo to všetko? Alebo som niečo vynechal?

... ak by Hilarion a tiež Orbán mohli nejako urýchliť mierový proces na Ukrajine a tiež uľahčiť stretnutie medzi vami a Putinom, ak by mohli pôsobiť - v úvodzovkách - ako sprostredkovatelia...

Samozrejme, na našich stretnutiach sme sa nerozprávali len tak, však? Hovorili sme o všetkých týchto veciach. Hovorili sme o tom, pretože každý má záujem na ceste k mieru. Som k dispozícii. Som ochotný urobiť všetko, čo bude potrebné. Aj teraz prebieha misia, ale zatiaľ nie je verejná. Uvidíme, ako... Keď bude verejná, poviem vám to.

- Pápežovo zdravie a cesta do Lisabonu

Aura Maria Vistas Miguel (Radio Renascença)

Vaša Svätosť, ďalšou zastávkou je Lisabon. Ako sa cítite po zdravotnej stránke? Boli sme prekvapení, keď ste išli do nemocnice: niektorí hovorili, že ste omdleli. Takže sa cítite dostatočne energický na to, aby ste počas týchto augustových dní v Lisabone navštívili tisíce mladých ľudí? A chceli by ste na Svetové dni mládeže pozvať aj mladého Ukrajinca a mladého Rusa ako znak pokoja pre nové generácie?

Predovšetkým vás pozdravujem. To, čo som mal, bola silná nevoľnosť na konci stredajšej audiencie, nechcelo sa mi ísť na obed, trochu som si ľahol, nestratil som vedomie, ale áno, bola vysoká horúčka, vysoká horúčka a o tretej popoludní ma lekár okamžite odviezol do nemocnice: akútny a silný zápal pľúc, v dolnej časti pľúc. Vďaka Bohu vám môžem povedať, že organizmus, telo, reagovalo na liečbu dobre. Vďaka Bohu. To je to, čo som mal. Potom Lisabon: deň pred odchodom som sa rozprával s Mons. Américom (Mons. Américo Manuel Alves Aguiar, pomocný biskup Lisabonu a predseda Nadácie Svetových dní mládeže 2023), ktorý sa prišiel pozrieť, ako sa veci majú... A áno, pôjdem, pôjdem, pôjdem a dúfam, že to stihnem. A vidíte, že to nie je ako pred dvoma rokmi, ale s tou trstinou je to teraz lepšie, ale zatiaľ sa cesta nezrušila. Potom je tu cesta do Marseille, potom je tu cesta do Mongolska a potom je tu posledná, teraz si nepamätám kam... Stále ma však program drží v pohybe... uvidíme!

... A stretnutie s mladými ľuďmi z Ruska a Ukrajiny?

Américo má niečo v pláne, niečo pripravuje, povedal mi. Pripravuje to dobre!

Vrátenie umeleckých predmetov do krajín ich pôvodu

Nicole Winfield (Associated Press)

Svätý Otec, chcel som sa vás opýtať na niečo trochu iné: nedávno ste urobili veľmi silné ekumenické gesto, darovali ste Grécku tri fragmenty sôch z Parthenónu, ktoré boli vystavené vo Vatikánskych múzeách. Toto gesto malo ohlas aj mimo pravoslávneho sveta, pretože mnohé múzeá na Západe diskutujú práve o vrátení predmetov získaných počas koloniálneho obdobia ako o akte spravodlivosti voči týmto ľuďom. Chcel som sa opýtať, či by ste boli otvorení ďalším reštitučným činom. Mám na mysli napríklad pôvodné obyvateľstvo a skupiny v Kanade, ktoré vzniesli požiadavky na vrátenie predmetov z vatikánskych zbierok ako súčasť procesu nápravy škôd, ktoré utrpeli počas koloniálneho obdobia...

Ale toto je siedme prikázanie: ak si ukradol, musíš vrátiť! Ale všetko má svoj príbeh. Niekedy vojny a kolonizácia vedú k takýmto rozhodnutiam vziať druhému jeho dobré veci. Bolo to správne gesto, muselo sa to urobiť: Parthenon - vrátiť niečo späť. A ak zajtra prídu Egypťania a budú chcieť obelisk, čo urobíme? V každom prípade však treba rozlišovať. A potom vrátenie pôvodných vecí, to sa deje, aspoň s Kanadou sme sa na tom dohodli. Takže teraz sa vás opýtam, ako to ide. Ale skúsenosti s pôvodným obyvateľstvom Kanady sú veľmi plodné. Jezuiti tiež robia niečo s tou domorodou skupinou v Spojených štátoch. Generálny predstavený [jezuitov] mi o tom nedávno povedal. Ale späť k reštitúciám. Pokiaľ môžete vrátiť to, čo je potrebné, je to gesto, ktoré je lepšie urobiť. Niekedy to nejde, nie je to politická možnosť ani realistická či konkrétna možnosť. Ale v rozsahu, v akom môžete vrátiť, to prosím urobte, je to dobré pre všetkých. Nemajte vo zvyku strkať ruku do cudzieho vrecka!

Návrat ukrajinských detí

Eva Fernandez (Rádio COPE)

Ukrajinský premiér vás požiadal o pomoc pri návrate detí násilne odvlečených do Ruska. Myslíte si, že mu pomôžete?

Myslím si, že áno, pretože Svätá stolica pôsobila ako sprostredkovateľ v niektorých situáciách výmeny väzňov prostredníctvom veľvyslanectiev a tá situácia dopadla dobre, myslím si, že aj táto môže dopadnúť dobre. Je to dôležité, aspoň Svätá stolica je ochotná to urobiť, pretože je to správne, je to spravodlivé a my musíme pomôcť, musíme pomôcť, aby to nebol casus belli, je to ľudská záležitosť. Je to problém ľudskosti pred problémom vojnovej koristi alebo odsunu (deportácie) z vojny. Všetky ľudské gestá pomáhajú, ale gestá krutosti nepomáhajú. Musíme urobiť všetko, čo je v ľudských silách. Myslím aj na ženy, a to chcem povedať, ktoré prichádzajú do našich krajín: Taliansko, Španielsko, Poľsko, Maďarsko, toľko žien, ktoré prichádzajú s deťmi a ich manželia sú buď mŕtvi alebo bojujú vo vojne. Je pravda, že je tu nadšenie, momentálne sa im pomáha, ale nestrácajme nadšenie, aby sme to robili, pretože keď nadšenie opadne, tieto ženy zostanú bez ochrany, s nebezpečenstvom, že sa dostanú do rúk tých supov, ktorí ju vždy hľadajú. Dávajme si pozor, aby sme nestratili toto zameranie na pomoc utečencom. Robme to všetci. Ďakujeme.