Budapešť 29. apríla (VaticanNews) „Do rúk nám bol vložený veľký poklad; nepremárnime ho tým, že sa budeme naháňať za vecami, ktoré sú pre evanjelium druhoradé“, vyzval pápež František v Bazilike svätého Štefana v Budapešti na piatkovom stretnutí s duchovnými. Povzbudil ich, aby budúcnosť budovali na základoch viery v Krista, ktorý je Pánom dejín. Vystríhal pred rozdelením, porazeneckým myslením a podriadením sa svetu.

Vo svojom príhovore sa pápež František zameral okrem iného aj na dve pokušenia tejto doby, na jednej strane sú to poplašné správy o konci sveta a na strane druhej prispôsobovanie sa svetskej logike, Pán však nechce vzbudzovať strach, povedal Svätý Otec a zdôraznil:

„Tým, ktorí stáli a obdivovali krásne kamene (chrámu), a tak žili akýmsi svetským konformizmom, vkladali svoju istotu do posvätného priestoru a jeho slávnostnej veľkosti, im Ježiš hovorí, že na tejto zemi nemožno nič absolutizovať, pretože všetko je neisté a nezostane kameň na kameni - v týchto dňoch čítame v posvätnom čítaní Zjavenie Jána, kde nám ukazuje, že nezostane kameň na kameni -, ale zároveň Pán nechce vzbudzovať skľúčenosť ani strach. A preto dodáva: keď sa všetko pominie, keď padnú ľudské chrámy, keď sa budú diať hrozné veci a bude kruté prenasledovanie, vtedy «uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou» (v. 26)“.

Ako príklad si vzal Svätý Otec obraz figovníka, ktorý rastie a potrebuje našu spoluprácu a dodal:

„Sme teda povolaní prijať ako plodnú rastlinu dobu, v ktorej žijeme, s jej zmenami a výzvami, pretože cez to všetko - hovorí evanjelium - sa Pán blíži. A medzitým sme povolaní kultivovať toto naše obdobie, čítať ho, rozsievať evanjelium, orezávať odumreté konáre zla, prinášať ovocie.“

Súčasná doba môže napomôcť očisteniu a vnútornej obnove, zdôraznil pápež František citujúc Benedikta XVI. a povedal:

„Vidíme, že aj v tejto krajine, kde tradícia viery zostáva pevne zakorenená, sme svedkami šírenia sekularizmu a toho, čo ho sprevádza, čo často ohrozuje integritu a krásu rodiny, vystavuje mladých ľudí modelom života poznačeným materializmom a hedonizmom a polarizuje diskusiu o nových otázkach a výzvach.“

Podľa slov Svätého Otca nám hrozia dve pokušenia, na margo toho uviedol:

„A tak môže vzniknúť pokušenie stuhnúť, uzavrieť sa do seba a zaujať postoj «bojovníka». Takéto skutočnosti však môžu pre nás kresťanov predstavovať príležitosti, pretože podnecujú vieru a prehĺbenie určitých tém, vyzývajú nás, aby sme si kládli otázky, ako tieto výzvy môžu vstúpiť do dialógu s evanjeliom, aby sme hľadali nové spôsoby, nástroje a jazyky.“

Ako odpoveď na preťaženosť kňazov a klesajúci počet povolaní pápež odporúčal prehĺbiť a rozšíriť spoluprácu medzi klerikmi a laikmi, zároveň upozornil na problém rozdelenia slovami:

„Je smutné, keď podľahneme rozdeleniu, pretože namiesto toho, aby sme hrali ako tím, hráme hru na nepriateľa: biskupi sú rozdelení medzi sebou, kňazi majú nezhody s biskupom, starší kňazi sú v konflikte s mladšími, diecézni kňazi s rehoľníkmi, presbyteri s laikmi, veriaci latinského obradu s gréckokatolíkmi. Podliehame rozdeleniu v otázkach týkajúcich sa života Cirkvi, ale aj v politických a sociálnych otázkach, zakotvujeme sa vo vlastnom ideologickom presvedčení.“

Ďalej v príhovore uviedol prvú pastoračnú úlohu, ktorou je: „svedčiť o spoločenstve, pretože Boh je spoločenstvo a je prítomný tam, kde je bratská láska.“ A prítomných duchovných vyzval slovami:

„Prekonajme ľudské rozdelenia, aby sme spoločne pracovali na Pánovej vinici! Ponorme sa do ducha evanjelia, zakoreniť sa v modlitbe, najmä v adorácii a počúvaní Božieho slova, starajme sa o neustálu formáciu, bratstvo, blízkosť a pozornosť voči druhým. Do rúk nám bol vložený veľký poklad, nepremárnime ho naháňaním sa za vecami, ktoré sú pre evanjelium druhoradé!“

Pápež tiež odporučil kňazom postoj lásky a „prorockého prijatia“. Jeho príkladom sú v krajine uctievaní svätci, ako napríklad Martin a Štefan, ako aj mučeníci komunistického prenasledovania.

„Kristus je naša budúcnosť, pretože je to on, kto riadi dejiny. Vaša vyznávaná viera o tom bola hlboko presvedčená: mnohí biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky umučení počas ateistického prenasledovania svedčia o skalopevnej viere Maďarov. Rád by som pripomenul kardinála Mindszentiho, ktorý dôveroval sile modlitby do takej miery, že aj dnes sa tu ako príslovie opakujú jeho slová: «Ak sa bude modliť milión Maďarov, nebudem sa báť o budúcnosť». Buďte pohostinní, buďte svedkami evanjeliového proroctva, ale predovšetkým buďte ľuďmi modlitby, pretože od nej závisia dejiny a budúcnosť.“