Vatikán 27. apríla (TK KBS) Vo Vatikáne predstavili novinky a zmeny v zložení účastníkov októbrového generálneho zhromaždenia synody - 70 účastníkov, ktorí nebudú pochádzať z radov biskupov, budú menovať biskupské konferencie a rady východných cirkví a následne ich nominuje pápež. Budú mať hlasovacie právo, pričom ženy budú tvoriť 50 % a zastúpenie budú mať aj mladí ľudia. „Nejde o revolúciu, ale o obohatenie Cirkvi, ktoré bude úplnejšie,“ uviedli v stredu na tlačovej konferencii kardináli Mario Grech a Jean-Claude Hollerich, generálny sekretár synody.

Charakter ani názov synodálneho zhromaždenia sa nezmenil, došlo však k zmenám v zložení účastníkov synody, ktorá bude v októbri vo Vatikáne na tému synodality a ktorej súčasťou budú aj „nebiskupi", teda laickí členovia menovaní priamo pápežom, pričom 50 % z nich majú tvoriť ženy. Bola to výslovná požiadavka pápeža spolu so želaním posilniť prítomnosť mladých ľudí. Všetci títo členovia synodálneho zhromaždenia budú mať hlasovacie právo, čím sa celkový počet hlasujúcich členov zvýši na približne 370 z celkového počtu viac ako 400 účastníkov.

Toto nie je revolúcia

Toto sú hlavné zmeny a novinky, ktoré pápež František zaviedol pre synodu, ktorá na jeseň tohto roku spečatí synodálnu cestu, ktorú on sám začal v roku 2021. „Nie je to revolúcia, ale dôležitá zmena,“ snažili sa objasniť kardináli Mario Grech a Jean-Claude Hollerich, generálny sekretár synody, resp. jej generálny rektor, keď tieto novinky priblížili vo vatikánskom tlačovom stredisku.

Členovia zhromaždenia biskupov, ktorí nie sú biskupmi

Nové ustanovenia, ktoré boli oznámené v liste vedúcim kontinentálnych zhromaždení, ktoré sa konajú v Afrike, Ázii, na Blízkom východe a v Oceánii, nezrušujú doterajší predpis, apoštolskú konštitúciu Episcopalis communio z roku 2018, ktorá už predpokladala prítomnosť účastníkov z krajín mimo biskupského pléna.

Novinkou, ktorá je odôvodnená v kontexte synodálneho procesu, ktorý chcel František začať „zdola"‘, sa upresňuje ich počet: 70 spomedzi kňazov, zasvätených osôb, diakonov, laikov, pochádzajúcich z miestnych cirkví a zastupujúcich Boží ľud. Na synode už nebudú „audítori“.

Plenárne zhromaždenie biskupov

„Týmto spôsobom nie je dotknutá biskupská špecifickosť synodálneho zhromaždenia, ale je dokonca potvrdená,“ zdôrazňuje generálny sekretariát synody. „Hovoríme o 21 % zhromaždení, ktoré zostáva plenárnym zhromaždením biskupov s určitou účasťou nebiskupov,“ zopakoval kard. Hollerich, ktorý zopakoval: „V súčasnosti je to veľmi dôležité. Ich prítomnosť zabezpečuje dialóg medzi proroctvom Božieho ľudu a rozlišovaním pastierov.“

Voľba a menovanie

Konkrétne členov "nebiskupov" menuje pápež zo zoznamu 140 osôb, ktoré určili biskupské konferencie a zhromaždenie patriarchov východných katolíckych cirkví. Ako už bolo spomenuté, žiada sa, aby polovicu tvorili ženy a aby boli ocenení mladí ľudia: „Pretože to je náš svet,“ poznamenali obaja kardináli na tlačovej konferencii.

Okrem všeobecnej kultúry sa pri výbere bude brať do úvahy aj umiernenosť, ako aj účasť a znalosť synodálneho procesu. Ako členovia majú právo hlasovať. Dôležitým aspektom, hoci kard. Grech dúfa, „že jedného dňa sa budeme môcť zaobísť bez hlasovania. Synoda je rozlišovanie, modlitba, nestojíme o hlasovanie.“

Päť rehoľníčok a päť rehoľníkov

Právo hlasovať bude mať aj päť rehoľných sestier a päť rehoľníkov zvolených svojimi organizáciami generálnych predstavených. Tí - a to je ďalšia novinka - nahradia desať seminaristov z inštitútov zasväteného života, ktoré boli zriadené v minulosti.

Všetky voľby - uskutočnené na plenárnych zasadnutiach a tajným hlasovaním príslušných synod, rád a biskupských konferencií - musí schváliť pápež. A kým pápež voľby nepotvrdí, mená zvolených nebudú verejnosti známe.

Sprostredkovatelia

Po prvýkrát sa na synode objavia aj postavy prostredníkov. Ako vysvetlil Grech, táto voľba sa zrodila na základe skúseností študijných skupín, „ktoré nám ukázali, že títo profesionáli môžu vytvoriť dynamiku, ktorá môže priniesť ovocie. Sú biskupi, ktorí sa nikdy nezúčastnili na synode, a preto je potrebné sprostredkovať duchovný rozmer," vysvetlil kard. Hollerich zdôraznil, že po prvýkrát sa na zhromaždení zúčastnia aj biskupi z krajín, ktoré nemajú biskupskú konferenciu.

Jednou z nich je jeho rodné Luxembursko, ale aj Estónsko a Moldavsko. Týmto spôsobom, zhodli sa obaja kardináli, „bude Cirkev plnšie zastúpená a bude radosť mať to všetko spolu v Ríme."