[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 26. 02. 2024   Meniny má Viktor      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
26272829   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František: Zmŕtvychvstalého stretávame, keď ho ohlasujeme bez strachu
P:3, 10. 04. 2023 16:00, ZAH

Vatikán 10. apríla (VaticanNews) Pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná, vo Veľkonočný pondelok pápež František zdôraznil, že keď dávame Pána poznať iným, prichádza nám v ústrety. Tak ako sa to stalo ženám učeníčkam, ktoré sa nedali odradiť obavami a strachom, išli k Ježišovmu hrobu, a keď ho našli prázdny, bežali všetko oznámiť apoštolom a stretnúť sa s Majstrom. Spôsob ako zostať blízko Boha je nenechať si ho pre seba, hovorí pápež, hovoriť o ňom bez strachu pred odsúdením a kritikou.

Príhovor pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium nám dáva možnosť znovu prežiť stretnutie žien so vzkrieseným Ježišom vo veľkonočné ráno. Pripomína nám tak, že to boli práve ony, ženy, učeníčky, ktoré ho videli a stretli ako prvé.

Mohli by sme sa spýtať: prečo práve ony? Z veľmi jednoduchého dôvodu: pretože ony boli prvé, ktoré išli k hrobu. Tak ako všetci učeníci, aj ony trpeli tým, ako sa Ježišov príbeh zdanlivo skončil; ale na rozdiel od ostatných nezostávajú doma ochromené smútkom a strachom: skoro ráno, pri východe slnka, si idú uctiť Ježišovo telo, pričom nesú voňavé masti. Hrob bol zapečatený a ony sa pýtajú, kto by mohol odvaliť kameň, ktorý je veľmi ťažký (porov. Mk 16, 1-3). Ich vôľa vykonať toto gesto lásky však víťazí nad všetkým. Nedajú sa odradiť, vychádzajú von zo svojho strachu a úzkosti. Toto je cesta ako nájsť Zmŕtvychvstalého, opustiť naše strachy, vyjsť von z našich úzkostí.

Zopakujme si scénu opísanú v evanjeliu: ženy prichádzajú, vidia prázdny hrob a „so strachom i veľkou radosťou“ bežia - hovorí text – „oznámiť to jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A práve vtedy, keď idú oznámiť túto skutočnosť, Ježiš im prichádza v ústrety. Dobre si to všimnime: Ježiš sa s nimi stretáva, keď ho idú ohlasovať. To je krásne: Ježiš sa s nimi stretáva, keď ho idú ohlasovať. Keď ohlasujeme Pána, Pán prichádza k nám. Niekedy si myslíme, že spôsob, ako zostať blízko Boha, je držať si ho tesne pri sebe; pretože potom, keď sa odhodláme hovoriť o ňom, prichádzajú úsudky, kritika, možno nevieme odpovedať na niektoré otázky alebo provokácie, a teda je lepšie o tom nehovoriť a uzavrieť sa: toto však nie je dobré. Avšak Pán prichádza, keď ho ohlasujeme. Na ceste ohlasovania vždy nájdeš Pána. Zvestuj Pána a stretneš sa s ním. Hľadaj Pána a stretneš ho. Vždy na ceste, toto nás učia ženy: Ježiša stretávame tak, že o ňom svedčíme. Vložme si to do srdca: Ježiša stretávame, keď o ňom svedčíme. Žiadna prekážka nám nemôže zabrániť, aby sme ho ohlasovali

Vezmime si príklad. Určite sa nám niekedy stalo, že sme dostali úžasnú správu, napríklad o narodení dieťaťa. Vtedy jedna z prvých vecí, ktoré urobíme, je, že sa o túto radostnú správu podelíme s priateľmi: „Vieš o tom, mám syna... je krásny“. A tým, že zvesť povieme, opakujeme ju aj sami sebe a nejako ju v sebe ešte viac oživíme. Ak sa to deje pri dobrých správach, každý deň alebo v niektoré dôležité dni, deje sa to nekonečne viac pri Ježišovi, ktorý nie je len dobrou správou, či dokonca najlepšou správou v živote, On je životom samotným, On je „vzkriesenie a život“ (Jn 11, 25). Vždy, keď ho ohlasujeme, nie robením propagandy alebo prozelytizmom, to nie: jedna vec je ohlasovanie, druhá vec je propaganda a prozelytizmus. Kresťan hlása, kto má iné ciele, prozelytizuje, a to je zlé. Vždy, keď ohlasujeme, Pán nám vychádza v ústrety. On prichádza s úctou a láskou, ako s najkrajším darom, o ktorý sa môžeme podeliť, Ježiš prebýva viac v nás, vždy keď ho zvestujeme.

Pomyslime si znova na ženy v evanjeliu: bol tam zapečatený kameň, a napriek tomu idú k hrobu; bolo tam celé mesto, ktoré videlo Ježiša na kríži, a napriek tomu idú do mesta, aby ohlasovali, že žije. Drahý bratia a sestry, keď sa stretneme s Ježišom, žiadna prekážka nám nemôže zabrániť, aby sme ho ohlasovali. Ak si namiesto toho nechávame jeho radosť pre seba, možno je to preto, že sme sa s ním ešte naozaj nestretli.

Bratia, sestry, pri skúsenosti žien sa spýtajme: povedz mi, kedy si naposledy svedčil o Ježišovi? Kedy to bolo naposledy, čo som svedčil o Ježišovi? Čo robím dnes, aby ľudia, ktorých stretávam, prijali radosť z jeho ohlasovania? A potom môže niekto povedať: tento človek je pokojný, je šťastný, je dobrý, pretože stretol Ježiša? Môžeme to povedať o každom jednom z nás?

Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla byť radostnými hlásateľmi evanjelia.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)



( TK KBS, VaticanNews, mj; ml ) 20230410003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]