Rím 7. apríla (VaticanNews) Prinášame text pobožnosti krížovej cesty, ktorú sa bude pápež František modliťz Domu sv. Marty spolu s veriacimi v Piatok utrpenia Pána 7. apríla o 21:15 pri rímskom Koloseu.

Preklad z talianskeho originálu pripravil Mons. Marián Gavenda a Ľudovít Malík ako pracovnú verziu na komentovanie priameho prenosu. 

Krížová cesta z Kolosea
Hlasy pokoja vo vojnovom svete, Rím, 7. apríla 2023

Spev

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého

R: Amen,

Úvodná modlitba

Pane Ježišu, ty si "náš pokoj" (Ef 2, 14).

Pred umučením si povedal: "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva" (Jn 14, 27). Pane, potrebujeme tvoj pokoj, ten pokoj, ktorý nemôžeme vybudovať len vlastnými silami. Potrebujeme počuť, ako nám opakuješ tie slová, ktorými si po zmŕtvychvstaní trikrát potešil srdcia učeníkov: "Pokoj vám!" (Jn 20, 19.21.26). Ježišu, ktorý si pre nás objal kríž, pozri na našu zem, ktorá je smädná po pokoji, zatiaľ čo sa naďalej prelieva krv tvojich bratov a sestier a slzy toľkých matiek, ktoré vo vojne stratili svojich synov, sa miešajú so slzami tvojej svätej Matky. Aj ty, Pane, si plakal nad Jeruzalemom, pretože nerozpoznal cestu pokoja (porov. Lk 19, 42).

Práve zo Svätej zeme sa dnes večer za tebou vinie krížová cesta. Budeme po nej putovať načúvajúc tvojmu utrpeniu, ktoré sa odráža v utrpení tvojich bratov a sestier, ktorí vo svete trpeli a trpia nedostatkom pokoja, a necháme aby v nás rezonovali svedectvá a hlasy, ktoré sa dostali k pápežovmu uchu a srdcu aj počas jeho ciest a návštev. Sú to ozveny pokoja, ktoré sa znovu vynárajú v tejto "tretej rozkúskovanej svetovej vojne", krik, ktorý prichádza z krajín a oblastí dnes zmietaných násilím, nespravodlivosťou a chudobou. Všetky miesta, kde sa trpí konfliktmi, nenávisťou a prenasledovaním, sú prítomné v modlitbe tohto Veľkého piatku.

Pane Ježišu, pri tvojom narodení anjeli v nebi zvestovali: “a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" (Lk 2, 14). Teraz do neba stúpajú naše modlitby, aby priťahovali “pokoj na zem, po ktorom tak veľmi túžili ľudia všetkých čias" (Pacem in terris, 1). Modlime sa a prosme o ten pokoj, ktorý si nám zveril a ktorý nie sme schopní zachovať. Ježišu, z kríža objím celý svet: odpusť nám naše chyby, uzdrav naše srdcia, daj nám svoj pokoj.

I.  zastavenie

Ježiš je odsúdený na smrť

(h

Hlasy pokoja zo Svätej zeme)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali“ (Mt 27, 26)

Barabáš alebo Ježiš? Musia si vybrať. Nie je to len tak hocijaká voľba: ide o rozhodnutie, kam sa postaviť, aký postoj zaujať v zložitých životných udalostiach. Pokoj, po ktorom všetci túžime, neprichádza sám od seba, ale čaká na naše rozhodnutie. Vtedy aj teraz sme neustále vyzývaní, aby sme si vybrali medzi Barabášom alebo Ježišom: vzburou alebo miernosťou, zbraňami alebo svedectvom, ľudskou mocou alebo tichou mocou malého semienka, mocou sveta alebo mocou Ducha. Vo Svätej zemi sa zdá, že naša voľba vždy padne na Barabáša. Zdá sa, že násilie je naším jediným jazykom. Motor vzájomnej odplaty neustále poháňa vlastná bolesť, ktorá sa často stáva jediným kritériom posudzovania. Spravodlivosť a odpustenie sa navzájom nedokážu dohovoriť. Žijeme spolu bez toho, aby sme sa navzájom uznávali, odmietame existenciu toho druhého, odsudzujeme sa navzájom v nekonečnom a čoraz násilnejšom bludnom kruhu. A v tomto kontexte zaťaženom nenávisťou a nevraživosťou sme aj my vyzývaní, aby sme vynášali súdy a rozhodovali. A nemôžeme tak urobiť bez toho, aby sme sa nepozreli na toho tichého odsúdenca, porazeného, na ktorého však padla naša voľba, na Ježiša. Kristus nás vyzýva, aby sme nepoužívali meradlo Piláta a davu, ale aby sme uznali utrpenie druhého, aby sme vniesli do dialógu spravodlivosť a odpustenie a aby sme túžili po spáse pre všetkých, aj pre lotrov, aj pre Barabáša.

Modlime sa: Osvieť nás, Pane Ježišu!

Keď veríme, že máme vždy pravdu: Osvieť nás, Pane Ježišu!  

Keď súdime bratov bez možnosti odvolať sa: Osvieť nás, Pane Ježišu!       

Keď zatvárame oči pred nespravodlivosťou: Osvieť nás, Pane Ježišu!

Keď zadúšame dobro okolo nás: Osvieť nás, Pane Ježišu!       

II. zastavenie

Ježiš berie kríž na svoje plecia

(Hlasy pokoja od emigranta zo Západnej Afriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili. (1 Pt 2,24).

Moja krížová cesta sa začala pred šiestimi rokmi, keď som opustil svoje mesto. Po trinástich dňoch cesty sme dorazili do púšte a osem dní sme ju prechádzali krížom-krážom, stretávali sme zhorené autá, prázdne kanistre od vody, mŕtve telá ľudí, až sme sa dostali do Líbye. Tých, ktorí ešte museli zaplatiť prevádzačom za prechod, zatvorili a mučili, kým nezaplatili. Niektorí prišli o život, iní o hlavu. Sľúbili mi, že ma naložia na loď do Európy, ale plavby boli zrušené a peniaze sme nedostali späť. V Líbii bola vojna a my sme otupeli voči videnému násiliu a zablúdeným guľkám. Našiel som si prácu ako omietkár, aby som si zaplatil ďalší prechod. Nakoniec som sa nalodil na čln s viac ako 100 ľuďmi. Plavili sme sa niekoľko hodín, kým nás zachránila talianska loď. Bol som plný radosti, pokľakli sme a ďakovali Bohu; potom sme zistili, že loď sa vracia do Líbye. Tam nás zavreli do zadržiavacieho centra, najhoršieho miesta na svete. O desať mesiacov neskôr som bol späť na lodi. Prvú noc boli vysoké vlny, štyria spadli cez palubu, podarilo sa nám zachrániť dvoch. Zaspal som v nádeji, že zomriem. Keď som sa zobudil, videl som, že sa vedľa mňa usmievajú ľudia. Tuniskí rybári zavolali o pomoc, loď zakotvila a mimovládne organizácie nám dali jedlo, oblečenie a prístrešie. Pracoval som, aby som si mohol zaplatiť ďalšiu plavbu. Bol to šiesty raz; po troch dňoch na mori som dorazil na Maltu. V centre som zostal šesť mesiacov a tam som stratil hlavu; každú noc som sa Boha pýtal prečo: prečo nás ľudia ako my považujú za nepriateľov? Tak veľa ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, nesie podobné kríže ako ja.

Modlime sa: Osloboď nás, Pane Ježišu!

Od ľahkého odsudzovania druhých: Osloboď nás, Pane Ježišu!                          

Od zbrklého posudzovania: Osloboď nás, Pane Ježišu!

Od kritiky a zbytočných slov: Osloboď nás, Pane Ježišu!

Od zničujúcich klebiet: Osloboď nás, Pane Ježišu!

III. zastavenie

Pán Ježiš padá po prvý raz pod krížom

(hlasy pokoja mladých zo Strednej Ameriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti (Iz 53,4-5).

My mladí ľudia chceme pokoj. Často však padáme a ten pád má mnoho mien: na zem nás vrhá lenivosť, strach, skľúčenosť, ale aj prázdne sľuby ľahkého, ale špinavého života plného chamtivosti a korupcie. Práve to zvyšuje špirálu obchodovania s drogami, násilia, závislosti a vykorisťovania ľudí, zatiaľ čo príliš veľa rodín naďalej oplakáva stratu svojich detí; a beztrestnosť tých, ktorí podvádzajú, unášajú a zabíjajú, nemá konca kraja. Ako možno dosiahnuť pokoj? Ježišu, ty si padol pod krížom, ale potom si vstal, opäť si vzal kríž a s ním si nám daroval pokoj. Pobádaš nás, aby sme vzali život do vlastných rúk, pobádaš nás k odvahe angažovať sa, čo sa v našom jazyku nazýva kompromis. A to znamená povedať nie toľkým kompromisom, falošným kompromisom, ktoré zabíjajú pokoj. Sme plní týchto kompromisov: nechceme násilie, ale na sociálnych sieťach útočíme na tých, ktorí si nemyslia to, čo my; chceme jednotnú spoločnosť, ale neusilujeme sa pochopiť tých, ktorí sú okolo nás; čo je horšie, zanedbávame tých, ktorí nás potrebujú. Pane, vlož do našich sŕdc túžbu zdvihnúť niekoho, kto je na dne. Tak ako to robíš ty s nami.

Modlime sa: Zodvihni nás, Pane Ježišu!

Z našich lenivostí: Zodvihni nás, Pane Ježišu!

Z našich pádov: Zodvihni nás, Pane Ježišu!

Z našich smútkov: Zodvihni nás, Pane Ježišu!

Z myšlienok, že pomoc druhým sa nás netýka: Zodvihni nás, Pane Ježišu!

IV. zastavenie

Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

(hlasy pokoja od jednej matky z Južnej Ameriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc (Lk 2,34-35).

V roku 2012 mi výbuch improvizovaného výbušného zariadenia nastraženého partizánmi zničil nohu. Šrapnel mi spôsobil desiatky rán na tele. Z tej chvíle si pamätám výkriky ľudí a všade prítomnú krv. Najviac ma však vydesil pohľad na moju sedemmesačnú dcérku, celú od krvi, s množstvom kúskov skla zapichnutých v jej malej tváričke. Aké to muselo byť pre Máriu, keď videla Ježišovu tvár opuchnutú a zakrvavenú! Ja, obeť tohto nezmyselného násilia, som najprv cítila hnev a odpor, ale potom som zistila, že ak šírim nenávisť, vytváram ešte väčšie násilie. Uvedomila som si, že vo mne a okolo mňa sú hlbšie rany ako tie na mojom tele. Uvedomila som si, že mnohé obete potrebujú rovnako ako ja a prostredníctvom mňa zistiť, že ani pre nich sa to neskončilo a že s nenávisťou sa nedá žiť. Preto som im začala pomáhať: študovala som, aby som sa naučila, ako predchádzať nehodám spôsobeným miliónmi mín roztrúsených po našom území. Ďakujem Ježišovi a jeho Matke za objav, že utieranie sĺz druhých nie je stratený čas, ale najlepší liek na uzdravenie seba samého.

Modlime sa: Daj, aby sme ťa rozpoznali, Pane Ježišu!

V znetvorenej tvári trpiaceho: Daj, aby sme ťa rozpoznali, Pane Ježišu!

V maličkých a v chudobných: Daj, aby sme ťa rozpoznali, Pane Ježišu!

V tých, ktorí prosia o skutok lásky: Daj, aby sme ťa rozpoznali, Pane Ježišu!

V prenasledovaných pre spravodlivosť: Daj, aby sme ťa rozpoznali, Pane Ježišu!

V. zastavenie

Šimon Cyrénsky pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

(hlasy pokoja troch migrantov z Afriky, Južnej Ázie a Blízkeho Východu)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom (Lk 23,26).

[1] Som človek zranený nenávisťou. Na nenávisť, ktorú raz zažijete, sa nezabúda, mení vás. Nenávisť má strašné podoby. Vedie človeka k tomu, aby použil zbraň nielen na zastrelenie druhého, ale aj na lámanie kostí, zatiaľ čo sa ostatní prizerajú. Vo svojom vnútri mám prázdno bez lásky, ktoré vo mne vyvoláva pocit zbytočného bremena. Nájde sa pre mňa Cyrenejčan?

[2] Môj život je na ceste, utiekol som pred bombami, nožmi, hladom a bolesťou. Tlačili ma na nákladné autá, schovávali do kufrov, hádzali na nebezpečné lode. Napriek tomu moja cesta pokračovala, aby som sa dostal na bezpečné miesto, ktoré ponúka slobodu a príležitosti, kde môžem dávať a prijímať lásku, praktizovať svoju vieru, kde je nádej skutočná. Nájde sa aj pre mňa Cyrenejčan?

[3] Často sa ma pýtajú: Kto si? Prečo si tu? Aké je tvoje postavenie? Očakávaš, že tu zostaneš? Kam pôjdeš? Nie sú to otázky, ktoré majú za cieľ ublížiť, ale bolia. Redukujú to, čím dúfam, že budem, na označenie políčok formulára; musím si vybrať cudzinec, obeť, žiadateľ o azyl, utečenec, migrant, iný, ale to, čo by som chcel napísať, je človek, brat, priateľ, veriaci, sused... Nájde sa pre mňa Cyrenejčan?

Modlime sa: Odpusť nám, Pane Ježišu!

Že sme opovrhovali ľuďmi v nešťastí: Odpusť nám, Pane Ježišu!

Že sme ignorovali núdznych: Odpusť nám, Pane Ježišu!

Že sme ťa opustili v bezbranných: Odpusť nám, Pane Ježišu!

Že sme ti neposlúžili v trpiacich: Odpusť nám, Pane Ježišu!

VI. zastavenie

Veronika utiera Ježišovu tvár

(hlasy pokoja od rehoľného kňaza z Balkánskeho polostrova)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

«Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.» (Mt 25,34-36).

Bol som 40-ročný farár, keď prišla vojna: ozbrojení príslušníci vtrhli do farského domu a odviedli ma do tábora, kde som strávil štyri mesiace. Boli hrozné: zbavení minimálnych hygienických podmienok, boli sme hladní a smädní, nemohli sme sa umyť a oholiť; fyzicky nás týrali, bili a mučili rôznymi predmetmi. Vodili ma von aj päťkrát denne, najmä v noci, nadávali mi do farárov a bili ma. Okrem iného mi zlomili tri rebrá a vyhrážali sa, že mi budú trhať nechty, rany mi posypú soľou a zaživa ma stiahnu z kože. Raz bolo také ťažké odolať, že som prosil dozorcu, aby ma zabil, hoci som bol presvedčený, že to aj tak urobia. Strážca odpovedal: "Tak ľahko nezomrieš, za teba dostaneme na oplátku 150 našich". Tieto slová vo mne prebudili nádej na prežitie. Ale sám bez Boha by som nebol schopný vydržať všetko to zlo: modlitba, opakovaná v mojom srdci, robila zázraky. A Prozreteľnosť prišla v podobe pomoci a jedla prostredníctvom moslimky Fatimy, ktorej sa podarilo dostať sa ku mne tak, že si razila cestu uprostred nenávisti. Bola pre mňa ako Veronika pre Ježiša. Teraz, až do konca svojich dní, som svedkom hrôz vojny a volám: Už nikdy viac vojnu!

Modlime sa: Zhliadni na nás, Pane Ježišu!

Aby sme milovali toho, kto nie je milovaný: Zhliadni na nás, Pane Ježišu!

Aby sme pomohli tomu, kto stratil smer: Zhliadni na nás, Pane Ježišu!

Aby sme sa postarali o tých, ktorí sa stali obeťami násilia: Zhliadni na nás, Pane Ježišu!

Aby sme prijali tých, ktorí činia pokánie za spôsobené zlo: Zhliadni na nás, Pane Ježišu!

VII. zastavenie

Pán Ježiš padá po druhý raz pod krížom

(hlasy pokoja dvoch adolescentov zo Severnej Afriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

«Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?" Kráľ im odpovie: "Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.» (Mt 25,37-40).

[1] Volám sa Jozef a mám 16 rokov. Do tábora pre vnútorne vysídlené osoby som prišiel s rodičmi v roku 2015 a žijem tam už viac ako osem rokov. Keby bol mier, zostal by som vo svojom dome, kde som sa narodil, a užíval si detstvo. Život tu však nie je dobrý. Bojím sa o budúcnosť, o seba aj o ostatných chlapcov. Prečo trpíme v tábore pre vnútorne vysídlené osoby? Kvôli pretrvávajúcim konfliktom v mojej krajine, ktorá je sužovaná vojnou tak dlho, ako dlho existuje. Bez pokoja nebudeme schopní znovu povstať. Zakaždým sa sľubuje mier, ale my naďalej padáme pod ťarchou vojny, ktorá je našim krížom. Ďakujem Bohu, ktorý nás ako otec dvíha, a toľkým veľkorysým ľuďom, ktorých možno nikdy nepoznám a ktorí nám svojou pomocou umožňujú prežiť.

 [2] Volám sa Johnson a od roku 2014 žijem v inom tábore pre vnútorne vysídlené osoby, v bloku B, v sektore 2. Mám 14 rokov a som žiakom tretej triedy základnej školy. Život tu nie je dobrý, veľa detí nechodí do školy, pretože tu nie sú učitelia a školy pre všetkých, miesto je príliš malé a preplnené, nie je tu ani priestor na hranie futbalu. Chceme mať pokoj a vrátiť sa domov. Mier je dobrý, vojna je zlá. Toto by som chcel povedať vedúcim predstaviteľom sveta. A prosím všetkých priateľov, aby sa modlili za mier.

Modlime sa: Posilni nás, Pane Ježišu!

V hodine skúšky: Posilni nás, Pane Ježišu!

V snahe budovať mosty bratstva: Posilni nás, Pane Ježišu!

V nesení nášho kríža: Posilni nás, Pane Ježišu!

Vo vydávaní evanjeliového svedectva: Posilni nás, Pane Ježišu!

VIII. zastavenie

Pán Ježiš napomína plačúce ženy

(hlasy pokoja z juhovýchodnej Ázie)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali (Lk 23,27).

Ježišu, ty nesieš svoj kríž. A myslím si, že aj moja krajina nesie svoj kríž. Sme mierumilovný národ, ale tlačí nás kríž konfliktov: násilie, vnútorné vysídľovanie, útoky na miesta kultu... Je to ťažké bremeno, Ježišu, ktoré vláčime na krížovej ceste, ktorá sa zdá byť nekonečná. Slzy našich matiek plačú nad hladom svojich detí. A tak ako ony, ani ja nemám veľa slov na modlitbu, ale veľa sĺz na obetovanie. Pane, sprievod, ktorý ťa sprevádzal na Kalváriu, bol strašný, ale v zástupe obliehanom zlom boli aj plačúce ženy. Dávali ti silu ony, matky, ktoré v tebe nevideli odsúdenca, ale syna. Aj u nás vyšla zo zástupu žena, ktorá sa v duchu stala matkou toľkým ľuďom, a ktorá na obranu svojho ľudu pokľakla pred zoradenou silou zbraní. Ochotná položiť svoj život, pokorne prosila o pokoj a zmierenie. Ježiš, teraz ako vtedy, v makabróznom zmätku nenávisti sa rodí tanec pokoja. A my, kresťania, chceme byť nástrojmi pokoja. Obráť nás k sebe, Ježišu, a daj nám silu, lebo len ty si naša sila.

Modlime sa: Obráť nás, Pane Ježišu!

Od bezohľadného obchodovania so zbraňami: Obráť nás, Pane Ježišu!

Od míňania peňazí na zbrojenie namiesto potravín: Obráť nás, Pane Ježišu!

Od otroctva peňazí, ktoré spôsobuje vojny a nespravodlivosť: Obráť nás, Pane Ježišu!

Aby sa oštepy premenili na kosy: Obráť nás, Pane Ježišu!

IX. zastavenie

Pán Ježiš padá po tretí raz pod krížom

(hlasy pokoja od zasvätenej zo Strednej Afriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život (Jn 12,24-25).

5. decembra 2013 o piatej ráno ma zobudil zvuk zbraní. Do hlavného mesta vtrhli povstalci. Mnohí utekali a snažili sa ukryť, ale stačilo skrížiť cestu zablúdenej guľke a zomreli. Bol to začiatok neopísateľného utrpenia: zabíjanie, strata rodiny, priateľov a kolegov. Moja sestra zmizla a nikdy sa nevrátila, čo spôsobilo veľkú traumu otcovi, ktorý nás o niekoľko rokov neskôr po krátkej chorobe opustil. Stále som plakala. V tom údolí sĺz a "prečo"... som myslela na Ježiša. Aj on padol pod ťarchou násilia, až povedal na kríži: "Bože môj, prečo si ma opustil?" Pripojila som svoje "prečo" k jeho a odpoveď si vo mne urobila miesto: Miluj tak, ako ťa miluje Ježiš. Bolo to svetlo uprostred temnoty. Pochopila som, že musím načerpať silu milovať. Odvtedy vždy, keď nastane akýkoľvek pokoj, idem na svätú omšu. Aby som sa dostala do farnosti, musím prejsť dlhú cestu a prekročiť najmenej tri zátarasy rebelov. Avšak omšu po omši vo mne rástla istota: hoci som prišla prakticky o všetko, vrátane domu, v ktorom som vyrastala, všetko pominie, len nie Boh. To ma pozdvihlo a s niekoľkými priateľmi sme začali zhromažďovať deti, ktoré sa hrali na vojakov, aby sme sa im pokúsili odovzdať evanjeliové hodnoty vzájomnej pomoci, odpustenia, čestnosti, aby sa sen o mieri stal skutočnosťou, pretože oni sú budúcnosťou.

Modlime sa: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od strachu, že nie sme milovaní: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od strachu, že sme nepochopení: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od strachu, že sme zabudnutí: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od strachu, že to nezvládneme: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

X. zastavenie

Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.

(Hlasy pokoja od mládeže Ukrajiny a Ruska)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. (...) Aby sa splnilo Písmo: "Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós."
 (Mk 15, 24; Jn 19, 24).

[1] Minulý rok ma otec s mamou zobrali mňa i mladšieho brata aby nás priviezli do Talianska, kde naša babička pracuje už viac ako 20 rokov. Z Mariupolu sme odišli v noci. Na hraniciach vojaci zadržali môjho otca a povedali mu, že musí zostať na Ukrajine bojovať. Pokračovali sme autobusom ešte dva dni. Keď sme prišli do Talianska, bol som smutný. Cítil som sa zbavený všetkého: úplne nahý. Nevedel som jazyk a nemal som žiadnych priateľov. Stará mama sa veľmi snažila, aby som sa cítil šťastný, no ja som stále opakoval, že chcem ísť domov. Nakoniec sa moja rodina rozhodla vrátiť na Ukrajinu. Tu je situácia naďalej ťažká, na všetkých stranách je vojna, mesto je zničené. Ale v srdci mám stále tú istotu, o ktorej mi hovorila babička, keď som plakal: „Uvidíš, že všetko prejde. A s pomocou dobrého Pána sa vráti pokoj."

[2] Ja zas som ruský chlapec... keď to hovorím, mám takmer pocit viny, ale zároveň nechápem prečo a cítim sa dvakrát tak zle. Zbavený šťastia a snov o budúcnosti. Už dva roky vidím babičku a mamu plakať. List nám oznámil, že môj starší brat zomrel, stále si ho pamätám v deň jeho osemnástych narodenín, usmiateho a rozžiareného ako slnko, a to všetko len pár týždňov predtým, ako sme odišli na dlhú cestu. Všetci nám hovorili, že musíme byť hrdí, ale doma bolo len veľa utrpenia a smútku. To isté sa stalo otcovi a starému otcovi, aj oni odišli a my už nič nevieme. Niektorí moji spolužiaci, takí vystrašení, mi šepkali do ucha, že je vojna. Doma som napísal modlitbu: Pane Ježišu, prosím ťa daj, nech je na celom svete mier a nech sme všetci bratia.

Modlime sa: Očisť nás, Pane Ježišu!

Od nevraživosti a zloby: Očisti nás, Pane Ježišu!

Od násilných slov a reakcií: Očisti nás, Pane Ježišu!      

Od rozdeľujúcich postojov: Očisti nás, Pane Ježišu!      

Od vyvyšovania seba ponižovaním iných: Očisti nás, Pane Ježišu!

XI. zastavenie

Pána Ježiša pribíjajú na kríž

(hlasy pokoja od mladého muža z Blízkeho východu)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!"

(Mk 15, 27 - 30).

V roku 2012 do našej štvrte vtrhli skupiny ozbrojených extrémistov, ktorí streľbou zo samopalov  zabíjali ľudí na balkónoch a v obytných blokoch. Mal som deväť rokov. Spomínam si na úzkosť mojej mamy a otca; večer sme sa ocitli v objatí a modlitbe, vedomí si novej krutej reality čo bola pred nami. Vojna bola zo dňa na deň strašnejšia. Dlhé obdobia chýbalo svetlo a voda, všade sa kopali studne. Potraviny boli každodenným problémom. V roku 2014, keď sme boli na balkóne, vybuchla pred domom bomba, ktorá nás hodila dovnútra a zasypala sklom a črepinami. O niekoľko mesiacov neskôr ďalšia bomba zasiahla spálňu mojich rodičov, ktorí sa zázrakom zachránili a neochotne sa rozhodli opustiť krajinu. Začalo sa ďalšie utrpenie, pretože po dvoch pokusoch získať víza sme nemali inú možnosť ako nastúpiť na loďku. Riskovali sme svoje životy, zostali sme na skale a čakali na úsvit a loď pobrežnej stráže. Zachránených nás miestni obyvatelia privítali s otvorenou náručou a chápali naše ťažkosti. Vojna bola krížom nášho života. Vojna zabíja nádej. V našej krajine, a to ešte viac po hrozných prírodných katastrofách, je toľko rodín, detí a starších ľudí bez nádeje. V mene Ježiša, ktorý otvoril svoju náruč na kríži, podajte ruku môjmu ľudu!

Modlime sa: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od neschopnosti viesť dialóg: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od nedôvery a podozrievania: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od netrpezlivosti a náhlenia: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

Od uzavretosti a izolácie: Uzdrav nás, Pane Ježišu!

XII. zastavenie

Pán Ježiš zomiera na kríži a odpúšťa svojim vrahom

(Hlasy pokoja od matky zo západnej Ázie)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol.

 (Lk 23, 34. 44-46).

Dňa 6. augusta 2014 mesto prebudili výbuchy bômb. Teroristi boli pri bránach. Tri týždne predtým napadli susedné mestá a dediny a kruto s nimi zaobchádzali. Preto sme utiekli, ale po niekoľkých dňoch sme sa vrátili domov. Jedného rána, keď sme boli zaneprázdnení a deti sa hrali pred domami, zaznel vo vzduchu mínometný granát. Rýchlo som vybehla von. Hlasy detí už nebolo počuť, ale silnel krik dospelých. Môj syn, jeho bratranec a mladá suseda, ktorá sa pripravovala na svadbu, boli zasiahnutí: mŕtvi. Zabitie týchto troch anjelov nás podnietilo k úteku: keby nebolo ich a zostali by sme v meste, nevyhnutne by sme padli do rúk teroristov. Nie je ľahké prijať túto skutočnosť. Viera mi však pomáha dúfať, pretože mi pripomína, že mŕtvi sú v Ježišovom náručí. A my, ktorí sme prežili, sa snažíme útočníkovi odpustiť, pretože Ježiš odpustil svojim katom. V našej smrti veríme v Teba, Pane života. Chceme ťa nasledovať a svedčiť o tom, že tvoja láska je silnejšia ako všetko.

Modlíme sa so slovami: Nauč nás, Pane Ježišu!

Milovať, ako si nás miloval ty: Nauč nás, Pane Ježišu!

Odpúšťať, ako si ty odpustil nám: Nauč nás, Pane Ježišu!

Urobiť prvý krok k zmiereniu: Nauč nás, Pane Ježišu!

Robiť dobro bez toho, aby sme vyžadovali protislužbu: Nauč nás, Pane Ježišu!

XIII. zastavenie

Pána Ježiša skladajú z kríža

(Hlasy pokoja od východoafrickej rehoľnej sestry)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?  Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje“

(Rim 8, 35.37).

Bolo 7. septembra 2022, v deň, keď si v našej krajine pripomíname Dohodu, ktorou bolo nášmu ľudu konečne uznané právo na úplnú nezávislosť. Tu sa zrazu stalo niečo, čo našu zmarilo našu radosť: sestru, ktorá bola vždy misionárkou v našej krajine, zabili. Teroristi vnikli do jej domu a nemilosrdne ju pripravili o život. Deň víťazstva sa zmenil na porážku: naše srdcia zaplavil strach a neistota. Skúsenosť stoviek rodín, ktoré boli svedkami tragickej smrti svojich blízkych, sa stala skutočnosťou: v našom náručí ležalo bezvládne telo našej spolusestry. Nie je ľahké byť svedkom násilnej smrti člena rodiny, priateľa, suseda, rovnako ako nie je ľahké vidieť svoj domov a majetok premenený na popol a svoju budúcnosť zastretú tmou. Ale taký je život môjho ľudu, taký je môj život. Ako sme však boli svedkami a ako sa učíme v škole Panny Márie Nazaretskej, ktorá vzala do náručia mŕtveho Ježiša a kontemplovala ho s láskou osvietenou vierou, nesmieme nikdy prestať nachádzať odvahu snívať o budúcnosti nádeje, pokoja a zmierenia. Lebo láska Zmŕtvychvstalého Krista sa vlieva do našich sŕdc, lebo On je náš pokoj, On je naše skutočné víťazstvo. A od jeho lásky nás už nikdy nič neodlúči.

Modlime sa a volajme: Zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!

Dobrý pastier, ktorý dávaš svoj život za svoje stádo: Zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!

Ty, ktorý si smrťou zničil smrť: Zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!

Ty, ktorý si prebodol srdce a dal vzklíčiť životu: Zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!

Ty, ktorý z hrobu osvecuješ Dejiny: Zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!

XIV. zastavenie

Pána Ježiša pochovávajú

(Hlasy pokoja od mladých dievčat z južnej Afriky)

V: Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

R: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.

 (Jn 19, 38 - 40).

Bol piatok večer, keď povstalci vtrhli do našej dediny, zobrali rukojemníkov, každého, koho našli, deportovali a naložili nám to, čo ukoristili. Počas transportu zabili mnoho mužov guľkami alebo nožmi. Ženy odviedli do parku. Každý deň nás týrali na tele aj na duši. Zbavili nás šiat a dôstojnosti, žili sme nahé, aby sme neutiekli. Vďaka milosti sa mi jedného dňa, keď nás poslali po vodu k rieke, podarilo utiecť. Naša provincia je dodnes miestom sĺz a bolesti. Keď na náš kontinent prišiel pápež, položili sme pod Ježišov kríž šaty ozbrojencov, ktorí nám dodnes naháňajú strach. V Ježišovom mene im odpúšťame všetko, čo nám urobili. Prosíme Pána o milosť pokojného a ľudského spolužitia. Vieme a veríme, že hrob nie je miestom posledného odpočinku, ale že sme všetci povolaní k novému životu v nebeskom Jeruzaleme.

Modlíme sa so slovami: Zachovaj nás, Pane Ježišu!

V nádeji, ktorá nesklame: Zachovaj nás, Pane Ježišu!

Vo svetle, ktoré nezmizne: Zachovaj nás, Pane Ježišu!

V odpustení, ktoré obnovuje srdce: Zachovaj nás, Pane Ježišu!

V pokoji, ktorý nás robí blahoslavenými: Zachovaj nás, Pane Ježišu!

Záverečná modlitba ( 14 krát Vďaka!)

Pane Ježišu, večné slovo Otca, pre nás si sa stal tichom. A v tichu, ktoré nás vedie k tvojmu hrobu, je ešte jedno slovo, ktoré ti chceme povedať, keď sa zamýšľame nad krížovou cestou, ktoru sme prešli spolu s tebou: Ďakujeme!

Ďakujeme ti, Pane Ježišu, za tichosť, ktorá prámáha aroganciu. 

Ďakujeme ti za odvahu, s ktorou si prijal kríž.

Ďakujem ti za pokoj, ktorý pramení z tvojich rán.

Ďakujeme ti, že si nám dal za Matku svoju svätú Matku.

Ďakujeme ti za lásku, ktorú si prejavil zoči voči zrade.

Ďakujeme ti, že si slzy premenil na úsmev.

Ďakujem ti, že miluješ každého bez toho, aby si niekoho vylučoval.

Ďakujem ti za nádej, ktorú vzbudzuješ v hodine skúšky.

Ďakujem ti za milosrdenstvo, ktoré uzdravuje naše biedy.

Ďakujeme ti, že si sa zbavil všetkého, aby si nás obohatil.

Ďakujem ti, že si kríž premenil na strom života.

Ďakujem ti za odpustenie, ktoré si ponúkol svojim vrahom.

Ďakujem ti, že si porazil smrť.

Ďakujem ti, Pane Ježišu, za svetlo, ktoré si zapálil v našich nociach a zmieril každé rozdelenie, urobil z nás všetkých bratov a sestry, deti toho istého Otca, ktorý je na nebesiach:

Pater noster