Vatikán 7. apríla (VaticanNews) Tohtoročné meditácie krížovej cesty pri Koloseu sú svedectvami, ktoré pápežovi poslali muži a ženy z rôznych oblastí sveta, ktorí zažívajú násilie, chudobu a nespravodlivosť. Kvôli chladnejšiemu počasiu bude krížovú cestu sledovať pápež z Domu sv. Marty.

Pochádzajú z krajín zranených bombami, streľbou, raketami alebo bratovražednou nenávisťou. Sú to muži a ženy, mladí aj starí, rodičia alebo zasvätené osoby. Ich svedectvá budú sprevádzať 14 zastavení cesty, ktorá sa odohráva dnes, 7. apríla, v Koloseu. Meditácie sú prevzaté zo svedectiev, ktoré dostal pápež z celého sveta. Svätý Otec chcel, aby témou boli „Hlasy pokoja v čase vojny“. Pre jednotlivé oblasti zemegule boli vybrané veľké regióny, v prípade Európy boli spomenuté dva národy, ukrajinský a ruský, pretože vojna, ktorá vypukla minulý rok, je konfliktom, ktorý je neustále v centre pápežovej pozornosti.

Rozhodnutie pre pokoj vo Svätej zemi

Krížová cesta sa vinie zo Svätej zeme, kde „násilie sa zdá byť naším jediným jazykom“. V tomto kontexte „plnom nenávisti a zloby“ je výzvou urobiť „rozhodnutie“ pre mier. Nasleduje modlitba: „Keď bez odvolania odsudzujeme svojich bratov“ a „keď zatvárame oči pred nespravodlivosťou: Osvieť nás, Pane Ježišu!“.

Krížová cesta západoafrického migranta

Dojímavé je svedectvo západoafrického migranta, ktorý rozpráva o svojej „krížovej ceste“ poznačenej väznením a mučením v Líbyi a o plavbách po mori, ako bola tá na gumovom člne so 100 ľuďmi: „Každú noc som sa Boha pýtal prečo: prečo nás ľudia ako my považujú za nepriateľov?“ „Osloboď nás, Pane Ježišu“, znie prosba, od „unáhlených súdov“, od „deštruktívneho rozprávania“.

„Pády“ mladých ľudí zo Strednej Ameriky

Meditácia pri treťom zastavení, na ktorom Ježiš prvýkrát padá, je od mladých ľudí zo Strednej Ameriky. Aj títo mladí ľudia hovoria o pádoch: „lenivosti“, „strachu“, „znechutení“ a „prázdnych sľuboch ľahkého, ale špinavého života plného chamtivosti a korupcie“. „Príliš veľa rodín,“ píšu, „naďalej oplakáva stratu svojich detí“. A modlia sa, aby z našej „lenivosti“, „smútku“, „pádov“ a tiež z „myslenia, že pomoc druhým nie je našou vecou“ „Vzkries nás, Pane Ježišu!“.

V Južnej Amerike matka, ktorá pomáha predchádzať banským nehodám

Opäť z Ameriky, tentoraz z juhu, zaznieva hlas matky, ktorá sa stala obeťou partizánskeho bombardovania v roku 2012. Vydesilo ju, keď videla svoju 7-mesačnú dcérku s kúskami skla zapichnutými v jej malej tváričke. „Aké to muselo byť pre Máriu, keď videla Ježišovu tvár opuchnutú a zakrvavenú!“ „V znetvorenej tvári tých, ktorí trpia: Dajte nám spoznať teba, Pane Ježišu!“ znie výzva.

Obete „nenávisti“ v Afrike, južnej Ázii a na Blízkom východe

Traja migranti z Afriky, južnej Ázie a Blízkeho východu prelínajú svoje príbehy: sú odlišní, ale spája ich to, že sú obeťami nenávisti. Na to, čo „človek raz zažil, nezabudne...“. Z toho vyplýva prosba o Božie odpustenie, pretože „v nešťastí sme vami pohŕdali“ a „v núdzi sme vás ignorovali“.

Kňaz umučený počas vojny na Balkáne

Kňaz dáva hlas Balkánskemu polostrovu: farár bol pri stupňovaní vojny deportovaný do tábora bez jedla a vody: „Vyhrážali sa mi, že mi vytrhajú nechty, že ma zaživa stiahnu z kože. Raz prosil strážcu, aby ho zabil, ale moslimská žena mu priniesla jedlo a pomoc: «Bola pre mňa ako Veronika pre Ježiša»“.  „Daj nám svoj pohľad, Pane Ježišu“, znie prosba, „aby sme sa starali o tých, ktorí trpia násilím“ a „prijali tých, ktorí sa kajajú za zlo“.

Nádeje dvoch tínedžerov zo severnej Afriky

Dvaja tínedžeri zo severnej Afriky, Joseph (16) a Johnson (14), žijúci v táboroch pre vysídlených, hovoria, že chcú študovať a hrať sa, ale nemajú priestor ani príležitosť: „Pokoj je dobrý, vojna je zlá. Chcel by som to povedať vedúcim predstaviteľom sveta“. „V boji za budovanie mostov bratstva“ - znie ich modlitba – „Urob nás silnými, Pane Ježišu!“.

Ľudia z juhovýchodnej Ázie, ktorí „milujú pokoj“

Veriaci z juhovýchodnej Ázie sa tiež prihovárajú svetu: „Sme ľudia, ktorí milujú pokoj, ale drví nás kríž konfliktov...“. Ženy dodávajú silu, ako mníška, ktorá „pokľakla pred zoradenou silou zbraní“. Od bezohľadného obchodu so zbraňami: „Obráť nás, Pane Ježišu!“ modlia sa.

Rehoľná sestra, ktorá učí deti v strednej Afrike hodnotám

Práve rehoľná sestra je hlasom zo strednej Afriky, ktorý rozpráva o hroznom ráne 5. decembra 2013, keď do jej dediny vtrhli povstalci: „Moja sestra zmizla a už sa nevrátila. Kričala: «Prečo?»“ Ale od Boha čerpala silu milovať: „Všetko pominie, len Boh nie“. „Obnov nás“, prosí Boha, od strachu, že sme „nepochopení“ a „zabudnutí“.

Svedectvo mladej Ukrajinky a mladého Rusa

Na desiatom stanovišti sú meditácie mladého Ukrajinca a mladého Rusa. Prvý z nich rozpráva o svojom úteku z Mariupola do Talianska, pričom jeho otec uviazol na hraniciach, a o svojom návrate na Ukrajinu. „Na všetkých stranách je vojna, mesto je zničené“. Druhý spomína na svojho staršieho brata, ktorý zahynul, a na otca a starého otca, ktorí zmizli: „Všetci nám hovorili, že musíme byť hrdí, ale doma bolo len toľko utrpenia a smútku“. Prosia Pána o očistenie od „zášti“, „zloby“, „násilných slov a reakcií“.

„Skúška“ mladého muža z Blízkeho východu

O utrpenie sa delí aj mladý muž z Blízkeho východu, ktorý od roku 2012 prežíva vojnu, ktorá je „každým dňom strašnejšia“. Ušiel spolu s rodičmi: „Ďalšie utrpenie...“. „Uzdrav nás, Pane Ježišu“ od „uzavretosti“, „izolácie“, „nedôvery a podozrievania“.

Matka zo západnej Ázie, ktorá prišla o syna, ale nestráca nádej

Slová nádeje od západoázijskej ženy, ktorá videla, ako jej malý syn zomrel pod mínometným granátom spolu s jej bratrancom a susedom: „Viera mi pomáha dúfať, pretože mi pripomína, že mŕtvi sú v Ježišovom náručí.“ Prosí Krista: „Nauč nás odpúšťať, ako si ty odpustil nám“.

Spomienka na sestru zabitú vo východnej Afrike

Východoafrická rehoľná sestra prežíva smrť svojej sestry rukami teroristov v deň, keď jej krajina oslavovala Dohodu o nezávislosti. „Deň víťazstva sa zmenil na porážku“. Je to však Kristus, uisťuje, „naše skutočné víťazstvo“. „Ty, ktorý si smrťou zničil smrť: zmiluj sa nad nami, Pane Ježišu!".

Juhoafrické dievčatá, ktoré odpúšťajú povstalcom

Na záver príbehy dievčat z južnej Afriky, unesených a zneužívaných povstalcami: „Zbavené šiat a dôstojnosti sme žili nahé, aby sme neutiekli.“ Po úteku teraz píšu: „V mene Ježiša im odpúšťame všetko, čo nám urobili“. „Chráň nás, Pane Ježišu“ v „odpustení, ktoré obnovuje srdce“.

14 „ďakujem“

Krížová cesta sa končí modlitbou „14 ďakujem“ Pánovi: „Ďakujeme ti za svetlo, ktoré si zapálil v našich nociach, a zmierením každého rozdelenia si z nás všetkých urobil bratov a sestry“.