Vatikán 29. marca (VaticanNews) V stredu 29. marca pri pravidelnej audiencii Svätý Otec pokračoval v katechézach na tému evanjelizačného nadšenia. V deviatej časti tohto cyklu pápež predstavil svätého Pavla ako svedka a horlivca pre evanjelium, pričom dodal, že jeho osobnosti venuje dve katechézy. Na záver generálnej audiencie pápež František požehnal malý satelit a nanoknihu, ktoré obsahujúc jeho posolstvo nádeje, poletia v júni do vesmíru.

Medzi veriacimi prítomnými na Námestí sv. Petra v tomto jarnom období nechýbali Slováci, študenti a pedagógovia z Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša zo Starej Ľubovne a veriaci z farnosti Bratislava-Jarovce. Pápež pri audiencii všetkým poprial k pôstnemu obdobiu, aby „objavili a s radosťou svedčili o dare kresťanskej viery“ a vyzval k „vytrvalosti v modlitbe a blízkosti za sužovanú Ukrajinu.

Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Listu sv. apoštola Pavla Galaťanom: „[Bratia...] Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: «Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil», a oslavovali Boha za mňa.“ (Gal 1, 22-24)

Videozáznam

Svedkovia: Svätý Pavol 1.
9. pokračovanie cyklu Evanjelizačné nadšenie: apoštolská horlivosť veriaceho človeka

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V našich katechézach o apoštolskej horlivosti sa pozrieme na niektoré osobnosti, ktoré rôznym spôsobom a v rôznom čase vydali príkladné svedectvo o tom, čo znamená evanjelizačné nadšenie. Prvým svedkom je apoštol Pavol. Jemu by som chcel venovať dve katechézy.

Príbeh Pavla z Tarzu je pre túto tému veľmi vhodný. V prvej kapitole Listu Galaťanom, ako aj v rozprávaní Skutkov apoštolov môžeme vidieť, že jeho evanjelizačná horlivosť sa objavuje po jeho obrátení a nahrádza jeho predchádzajúcu horlivosť pre židovskú vieru. Bol to človek horlivý za Mojžišov zákon, za židovskú vieru, a po obrátení v tejto horlivosti pokračoval, ale hlásal Ježiša Krista. Pavol si zamiloval Ježiša.

Šavol – od narodenia, neskôr Pavol - bol horlivý už predtým, ale Kristus mení jeho horlivosť zo Zákona na horlivosť za evanjelium. Jeho horlivosť chce najprv zničiť Cirkev, ale neskôr ju buduje. Môžeme si položiť otázku: čo sa stalo, keď ničenie zmenil na budovanie? Čo sa v Pavlovi zmenilo? V akom zmysle sa zmenila jeho horlivosť, zmenilo sa jeho nadšenie pre Božiu slávu? Čo sa tam stalo?

Svätý Tomáš Akvinský učí, že vášeň z morálneho hľadiska nie je ani dobrá, ani zlá: jej cnostné používanie ju robí morálne dobrou, hriech ju zasa robí zlou. V Pavlovom prípade to, čo ho zmenilo, nebola len myšlienka alebo presvedčenie: bolo to stretnutie so vzkrieseným Pánom – na toto nezabudnite, to čo zmení život je stretnutie s Pánom – pre Šavla to bolo stretnutie so Zmŕtvychvstalým Pánom, ktoré premenilo celú jeho bytosť.

Pavlovo človečenstvo, jeho vášeň pre Boha a jeho slávu nie je zničené, ale premenené, „obrátené“ Duchom Svätým. Jediné, čo môže zmeniť naše srdce je Duch svätý. A tak je to s každým aspektom jeho života. Tak ako sa to deje v Eucharistii: chlieb a víno nemiznú, ale stávajú sa Kristovým telom a krvou. Pavlova horlivosť zostáva, ale stáva sa horlivosťou Kristovou. Zmení sa zmysel, ale zápal je ten istý.

Pánovi sa slúži s našou ľudskosťou, s našimi prednosťami a vlastnosťami, ale to, čo všetko mení, nie je idea, ale samotný život, ako hovorí sám Pavol: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením, zmení sa zvnútra, stretnutie s Ježišom Kristom ťa pretvorí zvnútra, staneš sa novou osobou. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17). Ak je človek v Kristovi, je novým stvorením, to je zmysel toho, že je novým stvorením. Stať sa kresťanom nie je mejkapom, zmenou tváre, to nie! Ak si kresťanom, tvoje srdce je zmenené, ale ak si kresťanom navonok, to nie je dobré... nie sú to nalíčení kresťania, nie, to nejde. Skutočná zmena je zmena srdca. A to sa stalo aj Pavlovi.

Vášeň pre evanjelium nie je záležitosťou pochopenia alebo štúdia – môžeš študovať celú teológiu, môžeš študovať Sväté písmo a pri tom sa stať ateistom alebo svetákom, nie je to otázka štúdia. V dejinách boli mnohí teológovia ateisti. Štúdium je dôležité, ale nevytvára nový život milosti. Obrátiť sa znamená prejsť tou istou skúsenosťou „pádu a vzkriesenia“, ktorú prežil Šavol/Pavol a ktorá stojí na počiatku premeny jeho apoštolského nadšenia. Ako hovorí svätý Ignác: „Nie veľa vedomostí uspokojuje, ale to, čo ťa pretvára zvnútra, čo ti dá vedieť nové veci, zakúšať iné veci.“

Každý z nás si myslí o sebe: „Som veriaci človek“ – „To je dobre“ – „Modlím sa“ – „Áno“ – „Snažím sa plniť prikázania“ – „Áno“ – „Ale kde je v tvojom živote Ježiš?“ – „Ach, nie, iba robím veci, ktoré prikazuje Cirkev.“ – „Áno, robíš. Ale kde je Ježiš? Stretol si sa s Ježišom, rozprával si sa s ním? Prijímaš evanjelium alebo sa rozprávaš s Ježišom, pamätáš si, kto je Ježiš? A to je niečo, čo nám toľkokrát chýba, kresťanstvo nie bez Ježiša, ale s abstraktným Ježišom... Ako Ježiš prišiel do tvojho života, ako prišiel do Pavlovho života, a keď Ježiš príde, všetko sa zmení.

Toľkokrát sme počuli podobné slová o ľuďoch: „Pozri sa na tohto, bol to úbožiak a teraz je z neho dobrý muž, dobrá žena... Kto ho zmenil? Ježiš, našiel Ježiša. Zmenil sa tvoj život, je kresťanský?“ Ak Ježiš nevstúpil do tvojho života, tak sa tvoj život nezmenil. Kresťanom môžeš byť len navonok. Ježiš však musí vstúpiť a to ťa zmení, a toto sa stalo Pavlovi. Je to nájdenie Ježiša, a preto Pavol povedal, že nás poháňa Kristova láska, ona nás ženie vpred. To isté sa stalo, tá zmena, všetkým svätým, ktorí keď našli Ježiša, idú ďalej. 

Môžeme sa ďalej zamyslieť nad zmenou, ktorá sa odohráva v Pavlovi, ktorý sa z prenasledovateľa stal Kristovým apoštolom. Všímame si, že u neho dochádza k istému paradoxu: kým sa totiž považuje za spravodlivého pred Bohom, dovtedy sa cíti oprávnený prenasledovať, zatýkať, dokonca zabíjať, ako v prípade Štefana; keď však osvietený zmŕtvychvstalým Pánom zistí, že bol „rúhačom a násilníkom“ (porov. 1 Tim 1, 13), sám o sebe hovorí: „Bol som rúhačom a násilníkom“ - vtedy začína byť skutočne schopný lásky.

A toto je cesta. Ak si niekto z nás povie: „Ach, ďakujem ti, Pane, lebo som dobrý človek, robím dobré veci, nerobím veľké hriechy...“, to nie je dobrá cesta, je to cesta sebestačnosti, cesta, ktorá ťa neospravedlňuje, cesta, ktorá ťa takto vedie... Je to vzorný katolík, ale vzorný katolík nie je svätý katolík, je príkladný. Pravý katolík, pravý kresťan je ten, kto prijíma Ježiša do svojho vnútra, kto mení svoje srdce. Toto je otázka, ktorú vám dnes všetkým kladiem: Čo pre mňa znamená Ježiš? Vpustil som ho do svojho srdca, alebo ho len držím na dosah ruky, ale nedovolím mu vstúpiť až tak dovnútra? Nechal som sa Ním zmeniť? Alebo je Ježiš len myšlienkou, teológiou, ktorá ide ďalej...

A toto je horlivosť, keď človek nájde Ježiša, cíti oheň ako Pavol a musí hlásať Ježiša, musí hovoriť o Ježišovi, musí pomáhať ľuďom, musí robiť dobré veci. Keď človek nájde ideu Ježiša, zostáva ideológom kresťanstva a to ho neospravedlňuje, len Ježiš nás robí spravodlivými. Ak ste ho stretli a otvorili ste mu dvere svojho srdca: idea Ježiša vás neurobí spravodlivými.

Nech nám Pán pomôže nájsť Ježiša, stretnúť Ježiša a nech tento Ježiš zvnútra zmení náš život a pomôže nám pomáhať druhým. Ďakujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News,  Andrej Klapka)