Vatikán 27. marca (VaticanNews) Na osobitnej audiencii seminaristov a formátorov seminárov z talianskeho regiónu Kalábria, ktorí sprevádzali biskupov na ich návšteve ad limina, sa pápež František zameral na hľadanie skutočnej motivácie, prečo nasledujeme Ježiša. S podobnou otázkou sa Svätý Otec obrátil aj na biskupov: „Aká je ideálna osobnosť kňaza pre vám zverený Boží ľud?“
Vo svojom príhovore sa pápež zameral na úvodnú otázku, ktorú Ježiš položí dvom prvým učeníkom, keď zistil, že ho nasledujú: „Čo hľadáte?“ (Jn 1, 38): „Niekedy hľadáme jednoduchý „recept“, Ježiš namiesto toho začína otázkou, ktorá nás vyzýva, aby sme sa pozreli do svojho vnútra a overili si dôvody našej cesty. A dnes by som chcel túto otázku adresovať vám. Predovšetkým seminaristom: Čo hľadáte?“
A zdôraznil dôležitosť motivácie ku kňazskej službe slovami: „Musíme si položiť túto otázku, pretože niekedy sa stáva, že «za zdanlivou religiozitou a dokonca láskou k Cirkvi» v skutočnosti hľadáme «ľudskú slávu a osobné blaho» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 93); možno hľadáme kňazskú službu ako útočisko, za ktoré sa môžeme ukryť, alebo ako úlohu pre prestíž, namiesto toho, aby sme túžili byť pastiermi s rovnakým súcitným a milosrdným srdcom ako Kristus.“
Pápež František podobnú otázku akú položil seminaristom, kladie aj biskupom: „Čo hľadáte? Čo si želáte pre budúcnosť svojej krajiny, o akej Cirkvi snívate? A akú osobnosť kňaza si predstavujete pre svoj ľud? Toto rozlišovanie je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože v čase, keď kresťanstvo minulosti ochablo, sa pred nami otvorilo nové cirkevné obdobie, ktoré si vyžadovalo a stále vyžaduje uvažovanie aj o osobnosti a službe kňaza.“
A pápež sám hľadá odpovede na tieto otázky o osobnosti kňaza, keď povedal: „Nemôžeme ho už považovať za osamelého pastiera, uzavretého vo farskej ohrade; musíme spojiť sily a spojiť nápady, aby sme riešili niektoré pastoračné výzvy, ktoré sú teraz spoločné pre všetky diecézy v regióne. Mám na mysli evanjelizáciu mladých; cesty kresťanskej iniciácie; ľudovú zbožnosť, ktorá potrebuje jednotné rozhodnutia inšpirované evanjeliom; ale myslím aj na požiadavky charity a podporu kultúry zákonnosti.“
Na stretnutí boli prítomní aj emeritní biskupi k nim sa obrátil v príhovore pápež takto: „Nie je ľahké odísť na dôchodok, každý nás žiada, aby sme sa snažili vziať si dovolenku. Napísal som na túto tému list, ktorý sa začínal týmito slovami: «Naučte sa odísť», bez toho, aby ste sa vrátili k snoreniu, naučte sa odísť a zachovať si tú neprítomnosť, tú vzdialenú prítomnosť, o ktorej viete, že je tam emeritný biskup, aby sa modlil za Cirkev, je blízko, ale nevstupuje do hry. Nie je to ľahké. Je to milosť Ducha naučiť sa odísť.“
V závere svojho príhovoru pápež František vyzval seminaristov a najmä biskupov, aby boli „odvážni“ pri uskutočňovaní potrebných zmien a aby vždy konali a kráčali spoločne „v láske, jednote a bratstve“, pričom pripomenul slová svätého Františka z Paoly, patróna Kalábrie, ktorého narodenie si pripomíname 27. marca.
