[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 23. 07. 2024   Meniny má Oľga      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Odkaz Sviečkovej manifestácie pripomenuli na kolokviu i so sviečkami
P:3, 24. 03. 2023 13:00, DOM

Bratislava 24. marca (TK KBS) Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes. Pod týmto mottom sa dnes a cez víkend koná v Bratislave séria podujatí, ktoré pripomínajú 35. výročie Sviečkovej manifestácie.

Záštitu nad nimi prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová. S aktérmi sa stretla počas dnešného slávnostného kolokvia v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.

Zúčastnili sa na ňom predstavitelia a členovia rôznych cirkví, biskupi, zástupcovia politického, spoločenského a akademického života, štátnej správy, samosprávy a viacerí priami účastníci manifestácie spred 35 rokov.

Kolokvium otvorili premietnutím dokumentu Ústavu pamäti národa (ÚPN) o manifestácii. Hostí privítal primátor mesta Bratislava Matúš Valo. Po ňom sa prihovorila prezidentka Čaputová

Vystúpil aj zvolávateľ Sviečkovej manifestácie František Mikloško, bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák, novinárka Iva Mrvová, podpredseda Ekumenickej rady cirkví Ján Szőllős a historik ÚPN František Neupauer.

So záverečným slovom vystúpil predseda FKI Tomáš Kuzár. Dnešný program ukončila svätá omša v kostole Najsvätejšieho Spasiteľa a sviečkový sprievod k pamätníku Sviečkovej manifestácie.
 

Foto: Katarína Bubeníková 

Plné znenie príhovoru vladyku Petra Rusnáka na slávnostnom kolokviu k 35. výročiu Sviečkovej manifestácie.

Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. Dávid si na odev opásal Šaulov meč a pokúsil sa chodiť. No povedal: „Nevládzem v tomto chodiť, lebo nie som navyknutý.“ Potom zvliekol tie veci zo seba, vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. Ten mu povedal: „Čo som pes, že ideš proti mne s palicou?“ A preklínal Dávida svojimi bohmi. Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov.

Scéna, ktorá sa v dejinách ľudstva opakovala mnoho razy: zrážka brutálnej sily a zdanlivej bezmocnosti. Aj pred 35-timi rokmi k nej došlo. Aké poučenie si z nej zoberieme? Aká skúsenosť z nej vyplýva?

Jedným z nadčasových odkazov Sviečkovej manifestácie je schopnosť zjednotiť sa a hľadať skôr to, čo nás spája ako to, čo nás rozdeľuje a tak podporovať ducha spolupráce a zmierenia v spoločnosti. Sviece v rukách aktivistov za náboženskú slobodu symbolizovali predovšetkým Ježiša Krista, ktorý je podľa Jánovho evanjelia skutočné “svetlo sveta” (Jn8,12). Je to to svetlo, ktoré ani to najsilnejšie vodné delo na svete nedokáže zahasiť.

Prvým darom Ježiša Krista pre jeho učeníkov po svojom zmŕtvychvstaní je dar pokoja:  „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. Bez Duch Svätého vždy zbabelo cúvneme.

Aký je to pokoj, ktorý ponúka Kristus? Máme vnášať Kristovu lásku, pravdu a milosrdenstvo do tohto sveta. Svätý Ján XXIII., „pápež pokoja“ hovorí: „Žijeme v spoločnosti ľudí s protichodnými názormi a povahami. Preto je pokoj spomedzi všetkých dobrých vecí najdôležitejší a najvzácnejší. Vnášať pokoj medzi ľudí znamená uhášať ohne sváru, tlmiť napätie, mierniť nervozitu, znášať nárazy pováh, nedramatizovať situácie. Ježiš to od nás očakáva. Veď mu to sľubujeme pri každej modlitbe Otčenáša –„ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“

Dnes sme svedkami skôr opačného postoja. Priznajme si to, my kresťania sa trochu bojíme spoločnosti. Sme právom pohoršení na postojoch sveta, na agresivite zla, na adorácii hriechu, na prekrútenej morálke. To nás však neospravedlňuje. Nesmieme zložiť ruky do lona, a povedať: tu sa nedá nič robiť. To je rezignácia, ktorá nepristane veriacemu. Nezabúdajme, že Ježiš sa za nás modlil: Nechcem, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich uchránil pred Zlým. Keby nás chcel umiestniť do nejakej kresťanskej rezervácie, do nejakého kresťanského inkubátora, iste by to urobil, ale on spolu so svojou Cirkvou žije v tomto svete, krváca a miluje ho. Muž s prebodnutým srdcom pribitý na kríži, ktorý sa nepohoršil na človekovi, prijal ľudskú slabosť na seba, ako hovorí Izaiáš: niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil, … a jeho ranami sme uzdravení. A o ktorom stále platia slová: Boh tak miloval svet…

Ale nič nové pod slnkom: Aj jeho učeníci boli častokrát v pokušení utiecť z tohto sveta, alebo prinajmenšom zbaviť sa jeho zloby, jeho utrpenia. Spomeňme úchytkom: Pane pošli ich preč nech si niekde nakúpia potravy; Pane dobre je nám tu postavme si tu svätostánok a ostaňme tu; Chceli ho odviesť lebo sa nemali ani kedy najesť, povedali: pomiatol sa; Uteč, lebo Herodes ťa chce dať zabiť; Pane nechoď do Jeruzalema, … to sa ti nesmie stať. Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet.

Bol to strach apoštolov, ktorí nasledujú Ježiša Krista na ceste do Jeruzalema, ale nechápu prečo ide v ústrety smrti. Je to aj náš strach urobiť krok smerom k svetu, k spoločnosti. Je to útek do bezpečia kláštorov, do bezpečia seminárov, do bezpečia kostolov. Tým nechcem znevažovať potrebu ticha, modlitby, a už vôbec nie formácie a výchovy. Aj Ježiš sa z času na čas utiahol do samoty, ale to len preto, aby s o to väčšou horlivosťou pokračoval v evanjelizácii sveta, lebo: Boh chce všetkých ľudí spasiť.

Túto univerzálnosť vzťahu lásky ku všetkým ľuďom, chce Boh vštepiť svojim veriacim. Spomeňme si na Jonáša, ktorý odmietol ísť do Ninive, aby ho zachránil, lebo tušil, že Jahve má tento zámer. Exkluzivita spásy len pre určitú skupinu alebo národ, pretrváva v mentalite veriacich ešte aj dnes.

Častokrát nechápeme Kristovu lásku, ktorá je taká bezpodmienečná, ktorá sa nebojí sveta, preto že svet miluje. Ľúto mi je zástupov, povie Ježiš, sú ako ovce bez pastiera. To je láska, ktorá sa nezastaví pred ničím, to je syn Boží, ktorý chce byť tvorcom pokoja, hoci riskuje rany, pľuvance a posmech. Veľmi vtipne to vyjadril terajší svätý otec František, keď od nás požaduje, aby sme sa trochu od sveta zašpinili, aby sme trochu zapáchali od oviec.

Zostaňte na tomto svete, ale žite ako tí, čo nie sú z tohto sveta. Keby nás svet miloval bol by to zlý znak. Znamenalo by to, že už nie sme provokáciou, výčitkou, že žijeme tak ako svet. Kedyže už svet pochopí, že nie sme jeho nepriateľmi, ale spolupracovníkmi. Na jednej recepcii chcel niekto zaskočiť arcibiskupa Fultona Sheena otázkou: Čo by urobila cirkev, keby matematici dokázali, že Boh nejestvuje. Arcibiskup odpovedal: Cirkev by počkala, kým by matematici našli chybu vo svojich výpočtoch.

Kiežby nás svet akceptoval, že sme tí, ktorí do jeho výpočtov dosadzujeme vždy tú chýbajúcu konštantu – Božiu pravdu. Zaznelo to i tu v predchádzajúcich príhovoroch: Vy máte moc, my máme pravdu. Dovolím si máličko polemizovať. My nevlastníme pravdu. Pravda vlastní nás! A my sme, napriek našej slabosti a hriešnosti, povinní túto Pravdu ohlasovať!

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Na týchto „blahoslavených“ čaká celé stvorenie aj teraz, v tomto čase. Na tých ktorí prijali Božiu lásku a žijú ju uprostred tohto sveta. Hriech priniesol človekovi smrť a to, ako v zmysle fyzickom tak aj ontologickom – neschopnosť milovať a celé stvorenstvo uvrhol do chaosu.

Dovolím si tvrdiť, že príčiny vzniku a existencie globálnych problémov nie sú ani tak v používaných technológiách, ako skôr vo svedomí človeka, v jeho hodnotovej orientácii. Inými slovami povedané, problém je v tom, že človek sa odcudzil Bohu.

Šíriaci sa ateizmus a s ním aj strata viery vo večný cieľ človeka upevnili presvedčenie, že jedinou formou života je život pozemský a to vyvoláva priame impulzy k vyššej aktivite, k sebarealizácii vlastného sebectva, k materializmu, požívačnosti, deštruktívnemu nihilizmu a k filozofii typu ”po nás potopa”.

… ale stvorenie stále túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia, a že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.“ (Rim 8, 19nn)

Záverečná scéna veľkolepého filmu Misia: Jeden z kňazov ide proti agresorom s monštranciou s Ježišovým Telom, druhý bojuje so zbraňou v ruke. – Obaja padli. Ale kto mal pravdu? Kto zvíťazil?

 Ježiš hovorí: Nebojte sa ja som premohol svet! Čím? Láskou!  Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. Pred 35-timi rokmi sme sa o tom presvedčili. Vďaka vám, ktorí ste tam vtedy, v tých záplavách vôd, stáli iba so svojím odhodlaním, so sviecou a s víťazným Kristom. V brnení tohto sveta vyzeráme komicky, v dávidovskej viere víťazíme.

O niekoľko dní budeme sláviť Kristovu Paschu. Ježiš Kristus smrťou premohol smrť a tým, čo sú v hroboch život daroval. Máme v sebe život Ježiša Krista. Je to milosť aj poslanie, vstúpiť do smrti tohto sveta, do jeho egoizmu a láskou, ktorá nám bola daná byť nádejou pre tých ktorí ju už stratili.

vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha, apošt. administrátor Prešovskej archieparchie

-

V historickej pamäti národa sa snaží udržiavať pamiatku na Sviečkovú manifestáciu Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré v spolupráci s viac ako desiatkou partnerských organizácií, pripravuje okolo dátumu výročia bohatý program.

Jeho cieľom je nielen poukázať na historický význam Sviečkovej manifestácie, ale aj na jej posolstvo pre dnešok. 

Svieckova manifestacia, plagat

Čo bola Sviečkova manifestácia?

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988.

 

Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 35 rokov. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva.

Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150- až 200-tisíc Čechov a Slovákov.

Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.

Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.

František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.

Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu.

Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.

Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť.

 

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii (Zdroj: Archív TASR).

Zdroj: TV LUX

ÚPN žiada kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu bezpečnostných zložiek

ÚPN požiadal Generálnu prokuratúru (GP) SR o sprístupnenie kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu bezpečnostných zložiek voči účastníkom Sviečkovej manifestácie. Na piatkovom brífingu pri príležitosti 35. výročia manifestácie o tom informoval predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš. Generálna prokuratúra potvrdila, že sa žiadosťou po doručení bude zaoberať. 

BRÍFING je možné nájsť TU (Zdroj: Archív TA3)

_
Aktualizované



( TK KBS, ml; ml ) 20230324017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]